Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.39.0-wmf.21 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Gadget Gadget talk Gadget definition Gadget definition talk Amammuifo 0 6511 131748 126543 2022-07-22T20:41:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Amanyɔni'''({{Audio|tw.Amanyɔni.ogg|Pronunciation of "Amanyɔni"}}) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ [[mmara]] a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no "amanyɔni" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. == Adekorɔ a ɛyɛ == Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ aman aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban.<ref>politician – Webster's New World College Dictionary". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013.</ref> Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ.<ref>Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). ''Criminal Justice in Action''. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN <bdi>978-1111835576</bdi>.</ref> == media and rhetoric == Wɔnim amanyɔfoɔ ɛnam wɔ nsɛm ne wɔn aporɔbɔ mu. Ɛnam asɛm ti a wɔde to wɔn ho so wɔ wɔn aporɔbɔ mu a ɛbɛma wɔn a wɔto aba ahunu wɔn nti amanfoɔ pii no ara nim wɔn. <ref>Ofer Feldman, ''Beyond public speech and symbols: Explorations in the rhetoric of politicians and the media'' (2000).</ref>Amanyɔfoɔ a wɔnim de de abɛɛfo ntentan na ɛdi dwuma. <ref>Jonathan Charteris-Black, ''Politicians and rhetoric: The persuasive power of metaphor'' (Palgrave-MacMillan, 2005)</ref>Amanyɔfoɔ na ɛwɔ 19th century mu no de koowa nkrataa, Magazine ne nkrataa a yɛde fefam dan ho na ɛdii dwuma. <ref>Robert J. Dinkin, ''Campaigning in America: A History of Election Practices'' (1989) online</ref>Wɔ 20th century mu no, wɔ mane faa kasafidie ne kasamfonin so,a wɔmaa kasamfonin so aporɔbɔ bɛyɛɛ den. <ref>Kathleen Hall Jamieson and Keith Spillett, ''The Press Effect: Politicians, Journalists, and the Stories that Shape the Political World'' (2014</ref>Wɔ 21st century mu no, ɔwuraa abɛɛfo ntentan internet ne smartphone mu. <ref>Nathaniel G. Pearlman, ''Margin of Victory: How Technologists Help Politicians Win Elections'' (2012) online</ref>Atetesɛm yɛ adeɛ a ɛdi ntontom a wɔ amanyɔsɛm mu, a wɔka nsɛmmɔne fa obi a ɔpere akonnwa a ɔyɛ adwuma den kyɛn sɛ wɔbɛka asɛm papa afa no ho.<ref>David Coast and Jo Fox, "Rumour and Politics" ''History Compass'' (2015), 13#5 pp. 222–234.</ref> == Aban nnwuma == Sɛ wɔto aba yi obi a ɔne aban mpaninfoɔ ne aban adwumayɛfoɔ na ɛka bom yɛ adwuma. Abakɔsɛm mu no, ntawantawa bi akɔ so wɔ saa nnipakuo mmienu yi ntam pɛn. <ref>Joel D. Aberbach, Robert D. Putnam, and Bert A. Rockman, eds., ''Bureaucrats and politicians in western democracies'' (Harvard University Press, 1981)</ref> Wɔ mmoa nhyehyɛeɛ mu no, wɔ 19th century mu no,ɔman bi te sɛ [[Amerika|United States]], amanyɔfoɔ a wɔdi nkunim de nnipa foforɔ kɔhyɛɛ aban mpaninfoɔ ne adwumayɛfoɔ no anan sɛ wɔmfa aban no adwuma mmara ne n'akyitaafoɔ mmɔ wɔn ho ban. Ɛyɛ "spoils system". Aban adwuma a wɔsane yɛeɛ ne sɛ ɔbɛyi porɔeɛ a ɛwɔ aban nnwuma mu. <ref>David A. Schultz, and Robert Maranto, eds., ''The politics of civil service reform'' (1998).</ref>Saa ara nso na, wɔ aman a ɛntumi mpɔn kɛse no, saa"spoils system" no ate atese wɔ hɔ nnɛ paa ara.<ref>Morris Szeftel, "Political graft and the spoils system in Zambia—the state as a resource in itself." ''Review of African Political Economy'' 9.24 (1982): 4–21.</ref> == Nnwuma ne ho nsɛm == Mattozzi ne Merlin kasa kasa faa nnwuma mmienu akwan ho na mpem pii no ɛnnɛ merɛ yi kabi mame nka bi amanyɔfoɔ na ɛfa saa kwan no so. Nea ɛdikan yɛ "come the career Political". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔhwɛ aban asoeɛ kɔpem sɛ wɔbɛkɔ ahomegyeɛ mu. Nea ɛtɔ so mmienu "Political careerists". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔnya animuonyam wɔ nea wɔnim yɛ a wɔde di aban no nkyekyɛmu te sɛ International Government,Federal Government,State Government ne Local Government,na wagyae amanyɔsɛm de wɔn amanyɔ din akɔhyɛ adwuma foforɔ ase.<ref>Andrea Mattozzi and Antonio Merlo, "Political careers or career politicians?." ''Journal of Public Economics'' 92#3 (2008): 597–608.</ref> Wasua amanyɔfoɔ ho abakɔsɛm, na wɔsusu sɛ wɔn nimdeɛ ne wɔn su na ɔtenetene wɔn gyedie ne wɔn suban. Yɛwɔ ɔkwan nan a amanyɔfoɔ ho nsɛm bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔn diberɛ ne nea wɔtumi yɛ ho. Nea ɛdikan ne sɛ nsɛm a ɛfa obi ho no bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔ obi gyedie mu, a wɔde tenetene wiase nyinaa. Nea ɛtɔ so mmienu ne sɛ, nea amanyɔfoɔ no akwadare mu no tumi nya nsunsuansoɔ wɔ wɔn ara suahunu so. Nimdeɛ ne deɛ obi nim yɛ bɛtumi akyerɛ baabi a wɔde wɔn agyapadep ne berɛ hyɛ mu sɛ ɔdikanfoɔ. Nea ɛtɔ so mmiɛnsa ne sɛ obi ho nsɛm bɛtumi akyerɛ asane atenetene amanyɔsɛm. Ɔdikanfoɔ adwuma bi a ɔdiikan yɛɛ, nhwɛsoɔ, bɛtumi ayɛ mfasodeɛ paa, a ɛde ɔhaw bɛba nea wɔde hyɛɛ adwuma nom a ɛbɛma saa adwuma bi te sɛ adamfoɔ bi a watwam anyini na akɔ n'anim. Sɛ woyi adwuma firi hɔ a nhwɛsoɔ foforɔ ne amanyɔfoɔ su bi te sɛ abusuakuo bi anaa sɛ obi yɛ ɔbaa anaa barima. Ɔkwan a ɛtɔ so nan yɛ sɛdeɛ amanyɔfoɔ ho nsɛm ko tia wɔn nsusuiɛ wɔ nnipa mu,a ɛbɛtumi aha wɔn adidie. Amanyɔfoɔ a wɔyɛ mma titire, bɛtumi afa ɔkwan foforoɔ a ɛyɛ sononko so anya anidie a wɔde maa mmarima a wɔyɛ amanyɔfoɔ no.<ref>https://doi.org/10.1146%2Fannurev-polisci-050718-032801</ref> Esu ne BanAnimdefoɔ pii asua esu a ɛwɔ amanyɔfoɔ musɛ wɔde wɔn a wɔwɔ aman ne nkurase nkyekyɛmu ho a na wɔde nea faahodie wɔ mu ne nea ɛbɛtumi ayɛ yie ne nea abatoɔ no kɔ tɔɔtee ne nea ɛnnyɛ kamakama.<ref>Timothy S. Prinz, "The career paths of elected politicians: a review and prospectus." in Shirley Williams and Edward L. Lascher, eds. ''Ambition and beyond: career paths of American politicians'' (1993) pp: 11–63.</ref> Wɔ mfeɛ a atwam no, ani akɔ mmaa a wɔyɛ amanyɔsɛm a ɛda so. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elina_Haavio-Mannila</ref>Nhwɛsoɔ, yɛwɔ adesua a ɛfa "Supermadre" a ɛwɔ Latin American amanyɔsɛm mu. <ref>Elsa M. Chaney, ''Supermadre: Women in Politics in Latin America'' (University of Texas Press, 2014</ref>Amanyɔfoɔ pii kae nnipa ne edin bɛyɛ mpem na wakae biribi afa wɔn ara mpesoa ho- ɛyɛ akwanya wɔ adwuma no mu,kyɛn sɛ wobɛyɛ tenten ama "basket Balm" bɔ ni. Wɔhyɛɛ United States manpanin George W. Bush ne Bill Clinton animuonyam wɔ nea wɔyɛɛ no ho.<ref>https://books.google.com/books?id=8WfFAAAAQBAJ&pg=PA45</ref><ref>https://books.google.com/books?id=dw8SBZ6KRqYC&pg=PA32</ref> == Mfomsoɔ == Ɔsamufoɔ pii to hyɛ amanyɔfoɔ fa ɔkwan a wɔba abɔnten. Saa akwan yi bi ne sɛdeɛ wɔsi kasa, a wɔkyerɛ mu sɛ ɛboro nea ɛda ne kwan so na wɔde nsɛm no bi hyɛ foforɔ anan mma no nyɛ sɛdeɛ mfomsoɔ wɔm na ɛbi nso mu nna hɔ, ɛmfa mmara kwan so na ɛkyere nnipa adwene. <ref>Invitation to Critical Thinking – Page 319, Vincent E. Barry – 2007</ref>Mmerɛ bi a atwam no wɔkyerɛɛ amanyɔfoɔ sɛdeɛ wɔde wonsa wura wura nsɛm ase, pɛsɛmenkomenya, wɔmmu adeɛ, porɔeɛ, wɔnko dare wɔ ade bi mu, wɔde sika gye nnoɔma kyɛn sɛ wobɛyɛ adwuma aman ɔman.<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011)</ref> Amanyɔfoɔ a ɛwɔ aman pii mu no wɔsusu wɔn sɛ wɔyɛ "Most Gates prefessional"<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011</ref> == aɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == <references /> pneroi24naeuj6tq3gpt6gqrp81wvim 131749 131748 2022-07-22T20:42:37Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Amanyɔni'''({{Audio|tw.Amanyɔni.ogg|Pronunciation of "Amanyɔni"}}) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ [[mmara]] a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no "amanyɔni" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. == Adekorɔ a ɛyɛ == Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ [[Amansan|aman]] aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban.<ref>politician – Webster's New World College Dictionary". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013.</ref> Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ.<ref>Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). ''Criminal Justice in Action''. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN <bdi>978-1111835576</bdi>.</ref> == media and rhetoric == Wɔnim amanyɔfoɔ ɛnam wɔ nsɛm ne wɔn aporɔbɔ mu. Ɛnam asɛm ti a wɔde to wɔn ho so wɔ wɔn aporɔbɔ mu a ɛbɛma wɔn a wɔto aba ahunu wɔn nti amanfoɔ pii no ara nim wɔn. <ref>Ofer Feldman, ''Beyond public speech and symbols: Explorations in the rhetoric of politicians and the media'' (2000).</ref>Amanyɔfoɔ a wɔnim de de abɛɛfo ntentan na ɛdi dwuma. <ref>Jonathan Charteris-Black, ''Politicians and rhetoric: The persuasive power of metaphor'' (Palgrave-MacMillan, 2005)</ref>Amanyɔfoɔ na ɛwɔ 19th century mu no de koowa nkrataa, Magazine ne nkrataa a yɛde fefam dan ho na ɛdii dwuma. <ref>Robert J. Dinkin, ''Campaigning in America: A History of Election Practices'' (1989) online</ref>Wɔ 20th century mu no, wɔ mane faa kasafidie ne kasamfonin so,a wɔmaa kasamfonin so aporɔbɔ bɛyɛɛ den. <ref>Kathleen Hall Jamieson and Keith Spillett, ''The Press Effect: Politicians, Journalists, and the Stories that Shape the Political World'' (2014</ref>Wɔ 21st century mu no, ɔwuraa abɛɛfo ntentan internet ne smartphone mu. <ref>Nathaniel G. Pearlman, ''Margin of Victory: How Technologists Help Politicians Win Elections'' (2012) online</ref>Atetesɛm yɛ adeɛ a ɛdi ntontom a wɔ amanyɔsɛm mu, a wɔka nsɛmmɔne fa obi a ɔpere akonnwa a ɔyɛ adwuma den kyɛn sɛ wɔbɛka asɛm papa afa no ho.<ref>David Coast and Jo Fox, "Rumour and Politics" ''History Compass'' (2015), 13#5 pp. 222–234.</ref> == Aban nnwuma == Sɛ wɔto aba yi obi a ɔne aban mpaninfoɔ ne aban adwumayɛfoɔ na ɛka bom yɛ adwuma. Abakɔsɛm mu no, ntawantawa bi akɔ so wɔ saa nnipakuo mmienu yi ntam pɛn. <ref>Joel D. Aberbach, Robert D. Putnam, and Bert A. Rockman, eds., ''Bureaucrats and politicians in western democracies'' (Harvard University Press, 1981)</ref> Wɔ mmoa nhyehyɛeɛ mu no, wɔ 19th century mu no,ɔman bi te sɛ [[Amerika|United States]], amanyɔfoɔ a wɔdi nkunim de nnipa foforɔ kɔhyɛɛ aban mpaninfoɔ ne adwumayɛfoɔ no anan sɛ wɔmfa aban no adwuma mmara ne n'akyitaafoɔ mmɔ wɔn ho ban. Ɛyɛ "spoils system". Aban adwuma a wɔsane yɛeɛ ne sɛ ɔbɛyi porɔeɛ a ɛwɔ aban nnwuma mu. <ref>David A. Schultz, and Robert Maranto, eds., ''The politics of civil service reform'' (1998).</ref>Saa ara nso na, wɔ aman a ɛntumi mpɔn kɛse no, saa"spoils system" no ate atese wɔ hɔ nnɛ paa ara.<ref>Morris Szeftel, "Political graft and the spoils system in Zambia—the state as a resource in itself." ''Review of African Political Economy'' 9.24 (1982): 4–21.</ref> == Nnwuma ne ho nsɛm == Mattozzi ne Merlin kasa kasa faa nnwuma mmienu akwan ho na mpem pii no ɛnnɛ merɛ yi kabi mame nka bi amanyɔfoɔ na ɛfa saa kwan no so. Nea ɛdikan yɛ "come the career Political". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔhwɛ aban asoeɛ kɔpem sɛ wɔbɛkɔ ahomegyeɛ mu. Nea ɛtɔ so mmienu "Political careerists". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔnya animuonyam wɔ nea wɔnim yɛ a wɔde di aban no nkyekyɛmu te sɛ International Government,Federal Government,State Government ne Local Government,na wagyae amanyɔsɛm de wɔn amanyɔ din akɔhyɛ adwuma foforɔ ase.<ref>Andrea Mattozzi and Antonio Merlo, "Political careers or career politicians?." ''Journal of Public Economics'' 92#3 (2008): 597–608.</ref> Wasua amanyɔfoɔ ho abakɔsɛm, na wɔsusu sɛ wɔn nimdeɛ ne wɔn su na ɔtenetene wɔn gyedie ne wɔn suban. Yɛwɔ ɔkwan nan a amanyɔfoɔ ho nsɛm bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔn diberɛ ne nea wɔtumi yɛ ho. Nea ɛdikan ne sɛ nsɛm a ɛfa obi ho no bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔ obi gyedie mu, a wɔde tenetene wiase nyinaa. Nea ɛtɔ so mmienu ne sɛ, nea amanyɔfoɔ no akwadare mu no tumi nya nsunsuansoɔ wɔ wɔn ara suahunu so. Nimdeɛ ne deɛ obi nim yɛ bɛtumi akyerɛ baabi a wɔde wɔn agyapadep ne berɛ hyɛ mu sɛ ɔdikanfoɔ. Nea ɛtɔ so mmiɛnsa ne sɛ obi ho nsɛm bɛtumi akyerɛ asane atenetene amanyɔsɛm. Ɔdikanfoɔ adwuma bi a ɔdiikan yɛɛ, nhwɛsoɔ, bɛtumi ayɛ mfasodeɛ paa, a ɛde ɔhaw bɛba nea wɔde hyɛɛ adwuma nom a ɛbɛma saa adwuma bi te sɛ adamfoɔ bi a watwam anyini na akɔ n'anim. Sɛ woyi adwuma firi hɔ a nhwɛsoɔ foforɔ ne amanyɔfoɔ su bi te sɛ abusuakuo bi anaa sɛ obi yɛ ɔbaa anaa barima. Ɔkwan a ɛtɔ so nan yɛ sɛdeɛ amanyɔfoɔ ho nsɛm ko tia wɔn nsusuiɛ wɔ nnipa mu,a ɛbɛtumi aha wɔn adidie. Amanyɔfoɔ a wɔyɛ mma titire, bɛtumi afa ɔkwan foforoɔ a ɛyɛ sononko so anya anidie a wɔde maa mmarima a wɔyɛ amanyɔfoɔ no.<ref>https://doi.org/10.1146%2Fannurev-polisci-050718-032801</ref> Esu ne BanAnimdefoɔ pii asua esu a ɛwɔ amanyɔfoɔ musɛ wɔde wɔn a wɔwɔ aman ne nkurase nkyekyɛmu ho a na wɔde nea faahodie wɔ mu ne nea ɛbɛtumi ayɛ yie ne nea abatoɔ no kɔ tɔɔtee ne nea ɛnnyɛ kamakama.<ref>Timothy S. Prinz, "The career paths of elected politicians: a review and prospectus." in Shirley Williams and Edward L. Lascher, eds. ''Ambition and beyond: career paths of American politicians'' (1993) pp: 11–63.</ref> Wɔ mfeɛ a atwam no, ani akɔ mmaa a wɔyɛ amanyɔsɛm a ɛda so. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elina_Haavio-Mannila</ref>Nhwɛsoɔ, yɛwɔ adesua a ɛfa "Supermadre" a ɛwɔ Latin American amanyɔsɛm mu. <ref>Elsa M. Chaney, ''Supermadre: Women in Politics in Latin America'' (University of Texas Press, 2014</ref>Amanyɔfoɔ pii kae nnipa ne edin bɛyɛ mpem na wakae biribi afa wɔn ara mpesoa ho- ɛyɛ akwanya wɔ adwuma no mu,kyɛn sɛ wobɛyɛ tenten ama "basket Balm" bɔ ni. Wɔhyɛɛ United States manpanin George W. Bush ne Bill Clinton animuonyam wɔ nea wɔyɛɛ no ho.<ref>https://books.google.com/books?id=8WfFAAAAQBAJ&pg=PA45</ref><ref>https://books.google.com/books?id=dw8SBZ6KRqYC&pg=PA32</ref> == Mfomsoɔ == Ɔsamufoɔ pii to hyɛ amanyɔfoɔ fa ɔkwan a wɔba abɔnten. Saa akwan yi bi ne sɛdeɛ wɔsi kasa, a wɔkyerɛ mu sɛ ɛboro nea ɛda ne kwan so na wɔde nsɛm no bi hyɛ foforɔ anan mma no nyɛ sɛdeɛ mfomsoɔ wɔm na ɛbi nso mu nna hɔ, ɛmfa mmara kwan so na ɛkyere nnipa adwene. <ref>Invitation to Critical Thinking – Page 319, Vincent E. Barry – 2007</ref>Mmerɛ bi a atwam no wɔkyerɛɛ amanyɔfoɔ sɛdeɛ wɔde wonsa wura wura nsɛm ase, pɛsɛmenkomenya, wɔmmu adeɛ, porɔeɛ, wɔnko dare wɔ ade bi mu, wɔde sika gye nnoɔma kyɛn sɛ wobɛyɛ adwuma aman ɔman.<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011)</ref> Amanyɔfoɔ a ɛwɔ aman pii mu no wɔsusu wɔn sɛ wɔyɛ "Most Gates prefessional"<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011</ref> == aɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == <references /> 5n1zbxxq48nosxi2l6vw8vdvm3ytd5a 131750 131749 2022-07-22T20:44:26Z Warmglow 8472 /* media and rhetoric */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Amanyɔni'''({{Audio|tw.Amanyɔni.ogg|Pronunciation of "Amanyɔni"}}) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ [[mmara]] a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no "amanyɔni" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. == Adekorɔ a ɛyɛ == Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ [[Amansan|aman]] aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban.<ref>politician – Webster's New World College Dictionary". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013.</ref> Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ.<ref>Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). ''Criminal Justice in Action''. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN <bdi>978-1111835576</bdi>.</ref> == media and rhetoric == Wɔnim amanyɔfoɔ ɛnam wɔ nsɛm ne wɔn aporɔbɔ mu. Ɛnam asɛm ti a wɔde to wɔn ho so wɔ wɔn aporɔbɔ mu a ɛbɛma wɔn a wɔto aba ahunu wɔn nti amanfoɔ pii no ara nim wɔn.<ref>Ofer Feldman, ''Beyond public speech and symbols: Explorations in the rhetoric of politicians and the media'' (2000).</ref> Amanyɔfoɔ a wɔnim de de abɛɛfo ntentan na ɛdi dwuma. <ref>Jonathan Charteris-Black, ''Politicians and rhetoric: The persuasive power of metaphor'' (Palgrave-MacMillan, 2005)</ref>Amanyɔfoɔ na ɛwɔ 19th century mu no de koowa nkrataa, Magazine ne nkrataa a yɛde fefam dan ho na ɛdii dwuma.<ref>Robert J. Dinkin, ''Campaigning in America: A History of Election Practices'' (1989) online</ref> Wɔ 20th century mu no, wɔ mane faa kasafidie ne kasamfonin so,a wɔmaa kasamfonin so aporɔbɔ bɛyɛɛ den. <ref>Kathleen Hall Jamieson and Keith Spillett, ''The Press Effect: Politicians, Journalists, and the Stories that Shape the Political World'' (2014</ref>Wɔ 21st century mu no, ɔwuraa abɛɛfo ntentan internet ne smartphone mu. <ref>Nathaniel G. Pearlman, ''Margin of Victory: How Technologists Help Politicians Win Elections'' (2012) online</ref>Atetesɛm yɛ adeɛ a ɛdi ntontom a wɔ amanyɔsɛm mu, a wɔka nsɛmmɔne fa obi a ɔpere akonnwa a ɔyɛ adwuma den kyɛn sɛ wɔbɛka asɛm papa afa no ho.<ref>David Coast and Jo Fox, "Rumour and Politics" ''History Compass'' (2015), 13#5 pp. 222–234.</ref> == Aban nnwuma == Sɛ wɔto aba yi obi a ɔne aban mpaninfoɔ ne aban adwumayɛfoɔ na ɛka bom yɛ adwuma. Abakɔsɛm mu no, ntawantawa bi akɔ so wɔ saa nnipakuo mmienu yi ntam pɛn. <ref>Joel D. Aberbach, Robert D. Putnam, and Bert A. Rockman, eds., ''Bureaucrats and politicians in western democracies'' (Harvard University Press, 1981)</ref> Wɔ mmoa nhyehyɛeɛ mu no, wɔ 19th century mu no,ɔman bi te sɛ [[Amerika|United States]], amanyɔfoɔ a wɔdi nkunim de nnipa foforɔ kɔhyɛɛ aban mpaninfoɔ ne adwumayɛfoɔ no anan sɛ wɔmfa aban no adwuma mmara ne n'akyitaafoɔ mmɔ wɔn ho ban. Ɛyɛ "spoils system". Aban adwuma a wɔsane yɛeɛ ne sɛ ɔbɛyi porɔeɛ a ɛwɔ aban nnwuma mu. <ref>David A. Schultz, and Robert Maranto, eds., ''The politics of civil service reform'' (1998).</ref>Saa ara nso na, wɔ aman a ɛntumi mpɔn kɛse no, saa"spoils system" no ate atese wɔ hɔ nnɛ paa ara.<ref>Morris Szeftel, "Political graft and the spoils system in Zambia—the state as a resource in itself." ''Review of African Political Economy'' 9.24 (1982): 4–21.</ref> == Nnwuma ne ho nsɛm == Mattozzi ne Merlin kasa kasa faa nnwuma mmienu akwan ho na mpem pii no ɛnnɛ merɛ yi kabi mame nka bi amanyɔfoɔ na ɛfa saa kwan no so. Nea ɛdikan yɛ "come the career Political". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔhwɛ aban asoeɛ kɔpem sɛ wɔbɛkɔ ahomegyeɛ mu. Nea ɛtɔ so mmienu "Political careerists". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔnya animuonyam wɔ nea wɔnim yɛ a wɔde di aban no nkyekyɛmu te sɛ International Government,Federal Government,State Government ne Local Government,na wagyae amanyɔsɛm de wɔn amanyɔ din akɔhyɛ adwuma foforɔ ase.<ref>Andrea Mattozzi and Antonio Merlo, "Political careers or career politicians?." ''Journal of Public Economics'' 92#3 (2008): 597–608.</ref> Wasua amanyɔfoɔ ho abakɔsɛm, na wɔsusu sɛ wɔn nimdeɛ ne wɔn su na ɔtenetene wɔn gyedie ne wɔn suban. Yɛwɔ ɔkwan nan a amanyɔfoɔ ho nsɛm bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔn diberɛ ne nea wɔtumi yɛ ho. Nea ɛdikan ne sɛ nsɛm a ɛfa obi ho no bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔ obi gyedie mu, a wɔde tenetene wiase nyinaa. Nea ɛtɔ so mmienu ne sɛ, nea amanyɔfoɔ no akwadare mu no tumi nya nsunsuansoɔ wɔ wɔn ara suahunu so. Nimdeɛ ne deɛ obi nim yɛ bɛtumi akyerɛ baabi a wɔde wɔn agyapadep ne berɛ hyɛ mu sɛ ɔdikanfoɔ. Nea ɛtɔ so mmiɛnsa ne sɛ obi ho nsɛm bɛtumi akyerɛ asane atenetene amanyɔsɛm. Ɔdikanfoɔ adwuma bi a ɔdiikan yɛɛ, nhwɛsoɔ, bɛtumi ayɛ mfasodeɛ paa, a ɛde ɔhaw bɛba nea wɔde hyɛɛ adwuma nom a ɛbɛma saa adwuma bi te sɛ adamfoɔ bi a watwam anyini na akɔ n'anim. Sɛ woyi adwuma firi hɔ a nhwɛsoɔ foforɔ ne amanyɔfoɔ su bi te sɛ abusuakuo bi anaa sɛ obi yɛ ɔbaa anaa barima. Ɔkwan a ɛtɔ so nan yɛ sɛdeɛ amanyɔfoɔ ho nsɛm ko tia wɔn nsusuiɛ wɔ nnipa mu,a ɛbɛtumi aha wɔn adidie. Amanyɔfoɔ a wɔyɛ mma titire, bɛtumi afa ɔkwan foforoɔ a ɛyɛ sononko so anya anidie a wɔde maa mmarima a wɔyɛ amanyɔfoɔ no.<ref>https://doi.org/10.1146%2Fannurev-polisci-050718-032801</ref> Esu ne BanAnimdefoɔ pii asua esu a ɛwɔ amanyɔfoɔ musɛ wɔde wɔn a wɔwɔ aman ne nkurase nkyekyɛmu ho a na wɔde nea faahodie wɔ mu ne nea ɛbɛtumi ayɛ yie ne nea abatoɔ no kɔ tɔɔtee ne nea ɛnnyɛ kamakama.<ref>Timothy S. Prinz, "The career paths of elected politicians: a review and prospectus." in Shirley Williams and Edward L. Lascher, eds. ''Ambition and beyond: career paths of American politicians'' (1993) pp: 11–63.</ref> Wɔ mfeɛ a atwam no, ani akɔ mmaa a wɔyɛ amanyɔsɛm a ɛda so. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elina_Haavio-Mannila</ref>Nhwɛsoɔ, yɛwɔ adesua a ɛfa "Supermadre" a ɛwɔ Latin American amanyɔsɛm mu. <ref>Elsa M. Chaney, ''Supermadre: Women in Politics in Latin America'' (University of Texas Press, 2014</ref>Amanyɔfoɔ pii kae nnipa ne edin bɛyɛ mpem na wakae biribi afa wɔn ara mpesoa ho- ɛyɛ akwanya wɔ adwuma no mu,kyɛn sɛ wobɛyɛ tenten ama "basket Balm" bɔ ni. Wɔhyɛɛ United States manpanin George W. Bush ne Bill Clinton animuonyam wɔ nea wɔyɛɛ no ho.<ref>https://books.google.com/books?id=8WfFAAAAQBAJ&pg=PA45</ref><ref>https://books.google.com/books?id=dw8SBZ6KRqYC&pg=PA32</ref> == Mfomsoɔ == Ɔsamufoɔ pii to hyɛ amanyɔfoɔ fa ɔkwan a wɔba abɔnten. Saa akwan yi bi ne sɛdeɛ wɔsi kasa, a wɔkyerɛ mu sɛ ɛboro nea ɛda ne kwan so na wɔde nsɛm no bi hyɛ foforɔ anan mma no nyɛ sɛdeɛ mfomsoɔ wɔm na ɛbi nso mu nna hɔ, ɛmfa mmara kwan so na ɛkyere nnipa adwene. <ref>Invitation to Critical Thinking – Page 319, Vincent E. Barry – 2007</ref>Mmerɛ bi a atwam no wɔkyerɛɛ amanyɔfoɔ sɛdeɛ wɔde wonsa wura wura nsɛm ase, pɛsɛmenkomenya, wɔmmu adeɛ, porɔeɛ, wɔnko dare wɔ ade bi mu, wɔde sika gye nnoɔma kyɛn sɛ wobɛyɛ adwuma aman ɔman.<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011)</ref> Amanyɔfoɔ a ɛwɔ aman pii mu no wɔsusu wɔn sɛ wɔyɛ "Most Gates prefessional"<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011</ref> == aɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == <references /> 7vvwpplmc4v7xsms4n1uwxbs4xb9b49 131751 131750 2022-07-22T20:44:52Z Warmglow 8472 /* media and rhetoric */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Amanyɔni'''({{Audio|tw.Amanyɔni.ogg|Pronunciation of "Amanyɔni"}}) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ [[mmara]] a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no "amanyɔni" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. == Adekorɔ a ɛyɛ == Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ [[Amansan|aman]] aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban.<ref>politician – Webster's New World College Dictionary". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013.</ref> Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ.<ref>Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). ''Criminal Justice in Action''. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN <bdi>978-1111835576</bdi>.</ref> == media and rhetoric == Wɔnim amanyɔfoɔ ɛnam wɔ nsɛm ne wɔn aporɔbɔ mu. Ɛnam asɛm ti a wɔde to wɔn ho so wɔ wɔn aporɔbɔ mu a ɛbɛma wɔn a wɔto aba ahunu wɔn nti amanfoɔ pii no ara nim wɔn.<ref>Ofer Feldman, ''Beyond public speech and symbols: Explorations in the rhetoric of politicians and the media'' (2000).</ref> Amanyɔfoɔ a wɔnim de de abɛɛfo ntentan na ɛdi dwuma. <ref>Jonathan Charteris-Black, ''Politicians and rhetoric: The persuasive power of metaphor'' (Palgrave-MacMillan, 2005)</ref>Amanyɔfoɔ na ɛwɔ 19th century mu no de koowa nkrataa, Magazine ne nkrataa a yɛde fefam dan ho na ɛdii dwuma.<ref>Robert J. Dinkin, ''Campaigning in America: A History of Election Practices'' (1989) online</ref> Wɔ 20th century mu no, wɔ mane faa kasafidie ne kasamfonin so,a wɔmaa kasamfonin so aporɔbɔ bɛyɛɛ den. <ref>Kathleen Hall Jamieson and Keith Spillett, ''The Press Effect: Politicians, Journalists, and the Stories that Shape the Political World'' (2014</ref>Wɔ 21st century mu no, ɔwuraa abɛɛfo ntentan internet ne smartphone mu. <ref>Nathaniel G. Pearlman, ''Margin of Victory: How Technologists Help Politicians Win Elections'' (2012) online</ref> Atetesɛm yɛ adeɛ a ɛdi ntontom a wɔ amanyɔsɛm mu, a wɔka nsɛmmɔne fa obi a ɔpere akonnwa a ɔyɛ adwuma den kyɛn sɛ wɔbɛka asɛm papa afa no ho.<ref>David Coast and Jo Fox, "Rumour and Politics" ''History Compass'' (2015), 13#5 pp. 222–234.</ref> == Aban nnwuma == Sɛ wɔto aba yi obi a ɔne aban mpaninfoɔ ne aban adwumayɛfoɔ na ɛka bom yɛ adwuma. Abakɔsɛm mu no, ntawantawa bi akɔ so wɔ saa nnipakuo mmienu yi ntam pɛn. <ref>Joel D. Aberbach, Robert D. Putnam, and Bert A. Rockman, eds., ''Bureaucrats and politicians in western democracies'' (Harvard University Press, 1981)</ref> Wɔ mmoa nhyehyɛeɛ mu no, wɔ 19th century mu no,ɔman bi te sɛ [[Amerika|United States]], amanyɔfoɔ a wɔdi nkunim de nnipa foforɔ kɔhyɛɛ aban mpaninfoɔ ne adwumayɛfoɔ no anan sɛ wɔmfa aban no adwuma mmara ne n'akyitaafoɔ mmɔ wɔn ho ban. Ɛyɛ "spoils system". Aban adwuma a wɔsane yɛeɛ ne sɛ ɔbɛyi porɔeɛ a ɛwɔ aban nnwuma mu. <ref>David A. Schultz, and Robert Maranto, eds., ''The politics of civil service reform'' (1998).</ref>Saa ara nso na, wɔ aman a ɛntumi mpɔn kɛse no, saa"spoils system" no ate atese wɔ hɔ nnɛ paa ara.<ref>Morris Szeftel, "Political graft and the spoils system in Zambia—the state as a resource in itself." ''Review of African Political Economy'' 9.24 (1982): 4–21.</ref> == Nnwuma ne ho nsɛm == Mattozzi ne Merlin kasa kasa faa nnwuma mmienu akwan ho na mpem pii no ɛnnɛ merɛ yi kabi mame nka bi amanyɔfoɔ na ɛfa saa kwan no so. Nea ɛdikan yɛ "come the career Political". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔhwɛ aban asoeɛ kɔpem sɛ wɔbɛkɔ ahomegyeɛ mu. Nea ɛtɔ so mmienu "Political careerists". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔnya animuonyam wɔ nea wɔnim yɛ a wɔde di aban no nkyekyɛmu te sɛ International Government,Federal Government,State Government ne Local Government,na wagyae amanyɔsɛm de wɔn amanyɔ din akɔhyɛ adwuma foforɔ ase.<ref>Andrea Mattozzi and Antonio Merlo, "Political careers or career politicians?." ''Journal of Public Economics'' 92#3 (2008): 597–608.</ref> Wasua amanyɔfoɔ ho abakɔsɛm, na wɔsusu sɛ wɔn nimdeɛ ne wɔn su na ɔtenetene wɔn gyedie ne wɔn suban. Yɛwɔ ɔkwan nan a amanyɔfoɔ ho nsɛm bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔn diberɛ ne nea wɔtumi yɛ ho. Nea ɛdikan ne sɛ nsɛm a ɛfa obi ho no bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔ obi gyedie mu, a wɔde tenetene wiase nyinaa. Nea ɛtɔ so mmienu ne sɛ, nea amanyɔfoɔ no akwadare mu no tumi nya nsunsuansoɔ wɔ wɔn ara suahunu so. Nimdeɛ ne deɛ obi nim yɛ bɛtumi akyerɛ baabi a wɔde wɔn agyapadep ne berɛ hyɛ mu sɛ ɔdikanfoɔ. Nea ɛtɔ so mmiɛnsa ne sɛ obi ho nsɛm bɛtumi akyerɛ asane atenetene amanyɔsɛm. Ɔdikanfoɔ adwuma bi a ɔdiikan yɛɛ, nhwɛsoɔ, bɛtumi ayɛ mfasodeɛ paa, a ɛde ɔhaw bɛba nea wɔde hyɛɛ adwuma nom a ɛbɛma saa adwuma bi te sɛ adamfoɔ bi a watwam anyini na akɔ n'anim. Sɛ woyi adwuma firi hɔ a nhwɛsoɔ foforɔ ne amanyɔfoɔ su bi te sɛ abusuakuo bi anaa sɛ obi yɛ ɔbaa anaa barima. Ɔkwan a ɛtɔ so nan yɛ sɛdeɛ amanyɔfoɔ ho nsɛm ko tia wɔn nsusuiɛ wɔ nnipa mu,a ɛbɛtumi aha wɔn adidie. Amanyɔfoɔ a wɔyɛ mma titire, bɛtumi afa ɔkwan foforoɔ a ɛyɛ sononko so anya anidie a wɔde maa mmarima a wɔyɛ amanyɔfoɔ no.<ref>https://doi.org/10.1146%2Fannurev-polisci-050718-032801</ref> Esu ne BanAnimdefoɔ pii asua esu a ɛwɔ amanyɔfoɔ musɛ wɔde wɔn a wɔwɔ aman ne nkurase nkyekyɛmu ho a na wɔde nea faahodie wɔ mu ne nea ɛbɛtumi ayɛ yie ne nea abatoɔ no kɔ tɔɔtee ne nea ɛnnyɛ kamakama.<ref>Timothy S. Prinz, "The career paths of elected politicians: a review and prospectus." in Shirley Williams and Edward L. Lascher, eds. ''Ambition and beyond: career paths of American politicians'' (1993) pp: 11–63.</ref> Wɔ mfeɛ a atwam no, ani akɔ mmaa a wɔyɛ amanyɔsɛm a ɛda so. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elina_Haavio-Mannila</ref>Nhwɛsoɔ, yɛwɔ adesua a ɛfa "Supermadre" a ɛwɔ Latin American amanyɔsɛm mu. <ref>Elsa M. Chaney, ''Supermadre: Women in Politics in Latin America'' (University of Texas Press, 2014</ref>Amanyɔfoɔ pii kae nnipa ne edin bɛyɛ mpem na wakae biribi afa wɔn ara mpesoa ho- ɛyɛ akwanya wɔ adwuma no mu,kyɛn sɛ wobɛyɛ tenten ama "basket Balm" bɔ ni. Wɔhyɛɛ United States manpanin George W. Bush ne Bill Clinton animuonyam wɔ nea wɔyɛɛ no ho.<ref>https://books.google.com/books?id=8WfFAAAAQBAJ&pg=PA45</ref><ref>https://books.google.com/books?id=dw8SBZ6KRqYC&pg=PA32</ref> == Mfomsoɔ == Ɔsamufoɔ pii to hyɛ amanyɔfoɔ fa ɔkwan a wɔba abɔnten. Saa akwan yi bi ne sɛdeɛ wɔsi kasa, a wɔkyerɛ mu sɛ ɛboro nea ɛda ne kwan so na wɔde nsɛm no bi hyɛ foforɔ anan mma no nyɛ sɛdeɛ mfomsoɔ wɔm na ɛbi nso mu nna hɔ, ɛmfa mmara kwan so na ɛkyere nnipa adwene. <ref>Invitation to Critical Thinking – Page 319, Vincent E. Barry – 2007</ref>Mmerɛ bi a atwam no wɔkyerɛɛ amanyɔfoɔ sɛdeɛ wɔde wonsa wura wura nsɛm ase, pɛsɛmenkomenya, wɔmmu adeɛ, porɔeɛ, wɔnko dare wɔ ade bi mu, wɔde sika gye nnoɔma kyɛn sɛ wobɛyɛ adwuma aman ɔman.<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011)</ref> Amanyɔfoɔ a ɛwɔ aman pii mu no wɔsusu wɔn sɛ wɔyɛ "Most Gates prefessional"<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011</ref> == aɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == <references /> 9kns43ki8j2chw1xy8d439bev734kka 131752 131751 2022-07-22T20:45:48Z Warmglow 8472 /* Nnwuma ne ho nsɛm */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Amanyɔni'''({{Audio|tw.Amanyɔni.ogg|Pronunciation of "Amanyɔni"}}) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ [[mmara]] a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no "amanyɔni" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. == Adekorɔ a ɛyɛ == Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ [[Amansan|aman]] aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban.<ref>politician – Webster's New World College Dictionary". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013.</ref> Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ.<ref>Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). ''Criminal Justice in Action''. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN <bdi>978-1111835576</bdi>.</ref> == media and rhetoric == Wɔnim amanyɔfoɔ ɛnam wɔ nsɛm ne wɔn aporɔbɔ mu. Ɛnam asɛm ti a wɔde to wɔn ho so wɔ wɔn aporɔbɔ mu a ɛbɛma wɔn a wɔto aba ahunu wɔn nti amanfoɔ pii no ara nim wɔn.<ref>Ofer Feldman, ''Beyond public speech and symbols: Explorations in the rhetoric of politicians and the media'' (2000).</ref> Amanyɔfoɔ a wɔnim de de abɛɛfo ntentan na ɛdi dwuma. <ref>Jonathan Charteris-Black, ''Politicians and rhetoric: The persuasive power of metaphor'' (Palgrave-MacMillan, 2005)</ref>Amanyɔfoɔ na ɛwɔ 19th century mu no de koowa nkrataa, Magazine ne nkrataa a yɛde fefam dan ho na ɛdii dwuma.<ref>Robert J. Dinkin, ''Campaigning in America: A History of Election Practices'' (1989) online</ref> Wɔ 20th century mu no, wɔ mane faa kasafidie ne kasamfonin so,a wɔmaa kasamfonin so aporɔbɔ bɛyɛɛ den. <ref>Kathleen Hall Jamieson and Keith Spillett, ''The Press Effect: Politicians, Journalists, and the Stories that Shape the Political World'' (2014</ref>Wɔ 21st century mu no, ɔwuraa abɛɛfo ntentan internet ne smartphone mu. <ref>Nathaniel G. Pearlman, ''Margin of Victory: How Technologists Help Politicians Win Elections'' (2012) online</ref> Atetesɛm yɛ adeɛ a ɛdi ntontom a wɔ amanyɔsɛm mu, a wɔka nsɛmmɔne fa obi a ɔpere akonnwa a ɔyɛ adwuma den kyɛn sɛ wɔbɛka asɛm papa afa no ho.<ref>David Coast and Jo Fox, "Rumour and Politics" ''History Compass'' (2015), 13#5 pp. 222–234.</ref> == Aban nnwuma == Sɛ wɔto aba yi obi a ɔne aban mpaninfoɔ ne aban adwumayɛfoɔ na ɛka bom yɛ adwuma. Abakɔsɛm mu no, ntawantawa bi akɔ so wɔ saa nnipakuo mmienu yi ntam pɛn. <ref>Joel D. Aberbach, Robert D. Putnam, and Bert A. Rockman, eds., ''Bureaucrats and politicians in western democracies'' (Harvard University Press, 1981)</ref> Wɔ mmoa nhyehyɛeɛ mu no, wɔ 19th century mu no,ɔman bi te sɛ [[Amerika|United States]], amanyɔfoɔ a wɔdi nkunim de nnipa foforɔ kɔhyɛɛ aban mpaninfoɔ ne adwumayɛfoɔ no anan sɛ wɔmfa aban no adwuma mmara ne n'akyitaafoɔ mmɔ wɔn ho ban. Ɛyɛ "spoils system". Aban adwuma a wɔsane yɛeɛ ne sɛ ɔbɛyi porɔeɛ a ɛwɔ aban nnwuma mu. <ref>David A. Schultz, and Robert Maranto, eds., ''The politics of civil service reform'' (1998).</ref>Saa ara nso na, wɔ aman a ɛntumi mpɔn kɛse no, saa"spoils system" no ate atese wɔ hɔ nnɛ paa ara.<ref>Morris Szeftel, "Political graft and the spoils system in Zambia—the state as a resource in itself." ''Review of African Political Economy'' 9.24 (1982): 4–21.</ref> == Nnwuma ne ho nsɛm == Mattozzi ne Merlin kasa kasa faa nnwuma mmienu akwan ho na mpem pii no ɛnnɛ merɛ yi kabi mame nka bi amanyɔfoɔ na ɛfa saa kwan no so. Nea ɛdikan yɛ "come the career Political". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔhwɛ aban asoeɛ kɔpem sɛ wɔbɛkɔ ahomegyeɛ mu. Nea ɛtɔ so mmienu "Political careerists". Wɔyɛ amanyɔfoɔ a wɔnya animuonyam wɔ nea wɔnim yɛ a wɔde di aban no nkyekyɛmu te sɛ International Government,Federal Government,State Government ne Local Government,na wagyae amanyɔsɛm de wɔn amanyɔ din akɔhyɛ adwuma foforɔ ase.<ref>Andrea Mattozzi and Antonio Merlo, "Political careers or career politicians?." ''Journal of Public Economics'' 92#3 (2008): 597–608.</ref> Wasua amanyɔfoɔ ho abakɔsɛm, na wɔsusu sɛ wɔn nimdeɛ ne wɔn su na ɔtenetene wɔn gyedie ne wɔn suban. Yɛwɔ ɔkwan nan a amanyɔfoɔ ho nsɛm bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔn diberɛ ne nea wɔtumi yɛ ho. Nea ɛdikan ne sɛ nsɛm a ɛfa obi ho no bɛtumi anya nsusuansoɔ wɔ obi gyedie mu, a wɔde tenetene wiase nyinaa. Nea ɛtɔ so mmienu ne sɛ, nea amanyɔfoɔ no akwadare mu no tumi nya nsunsuansoɔ wɔ wɔn ara suahunu so. Nimdeɛ ne deɛ obi nim yɛ bɛtumi akyerɛ baabi a wɔde wɔn agyapadep ne berɛ hyɛ mu sɛ ɔdikanfoɔ. Nea ɛtɔ so mmiɛnsa ne sɛ obi ho nsɛm bɛtumi akyerɛ asane atenetene amanyɔsɛm. Ɔdikanfoɔ adwuma bi a ɔdiikan yɛɛ, nhwɛsoɔ, bɛtumi ayɛ mfasodeɛ paa, a ɛde ɔhaw bɛba nea wɔde hyɛɛ adwuma nom a ɛbɛma saa adwuma bi te sɛ adamfoɔ bi a watwam anyini na akɔ n'anim. Sɛ woyi adwuma firi hɔ a nhwɛsoɔ foforɔ ne amanyɔfoɔ su bi te sɛ abusuakuo bi anaa sɛ obi yɛ ɔbaa anaa barima. Ɔkwan a ɛtɔ so nan yɛ sɛdeɛ amanyɔfoɔ ho nsɛm ko tia wɔn nsusuiɛ wɔ nnipa mu,a ɛbɛtumi aha wɔn adidie. Amanyɔfoɔ a wɔyɛ mma titire, bɛtumi afa ɔkwan foforoɔ a ɛyɛ sononko so anya anidie a wɔde maa mmarima a wɔyɛ amanyɔfoɔ no.<ref>https://doi.org/10.1146%2Fannurev-polisci-050718-032801</ref> Esu ne BanAnimdefoɔ pii asua esu a ɛwɔ amanyɔfoɔ musɛ wɔde wɔn a wɔwɔ aman ne nkurase nkyekyɛmu ho a na wɔde nea faahodie wɔ mu ne nea ɛbɛtumi ayɛ yie ne nea abatoɔ no kɔ tɔɔtee ne nea ɛnnyɛ kamakama.<ref>Timothy S. Prinz, "The career paths of elected politicians: a review and prospectus." in Shirley Williams and Edward L. Lascher, eds. ''Ambition and beyond: career paths of American politicians'' (1993) pp: 11–63.</ref> Wɔ mfeɛ a atwam no, ani akɔ mmaa a wɔyɛ amanyɔsɛm a ɛda so. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elina_Haavio-Mannila</ref> Nhwɛsoɔ, yɛwɔ adesua a ɛfa "Supermadre" a ɛwɔ Latin American amanyɔsɛm mu. <ref>Elsa M. Chaney, ''Supermadre: Women in Politics in Latin America'' (University of Texas Press, 2014</ref>Amanyɔfoɔ pii kae nnipa ne edin bɛyɛ mpem na wakae biribi afa wɔn ara mpesoa ho- ɛyɛ akwanya wɔ adwuma no mu,kyɛn sɛ wobɛyɛ tenten ama "basket Balm" bɔ ni. Wɔhyɛɛ United States manpanin George W. Bush ne Bill Clinton animuonyam wɔ nea wɔyɛɛ no ho.<ref>https://books.google.com/books?id=8WfFAAAAQBAJ&pg=PA45</ref><ref>https://books.google.com/books?id=dw8SBZ6KRqYC&pg=PA32</ref> == Mfomsoɔ == Ɔsamufoɔ pii to hyɛ amanyɔfoɔ fa ɔkwan a wɔba abɔnten. Saa akwan yi bi ne sɛdeɛ wɔsi kasa, a wɔkyerɛ mu sɛ ɛboro nea ɛda ne kwan so na wɔde nsɛm no bi hyɛ foforɔ anan mma no nyɛ sɛdeɛ mfomsoɔ wɔm na ɛbi nso mu nna hɔ, ɛmfa mmara kwan so na ɛkyere nnipa adwene. <ref>Invitation to Critical Thinking – Page 319, Vincent E. Barry – 2007</ref>Mmerɛ bi a atwam no wɔkyerɛɛ amanyɔfoɔ sɛdeɛ wɔde wonsa wura wura nsɛm ase, pɛsɛmenkomenya, wɔmmu adeɛ, porɔeɛ, wɔnko dare wɔ ade bi mu, wɔde sika gye nnoɔma kyɛn sɛ wobɛyɛ adwuma aman ɔman.<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011)</ref> Amanyɔfoɔ a ɛwɔ aman pii mu no wɔsusu wɔn sɛ wɔyɛ "Most Gates prefessional"<ref>Arnold J. Heidenheimer and Michael Johnston, eds. ''Political corruption: Concepts and contexts'' (2011</ref> == aɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == <references /> gf7z9u5ci42wehb2g49q1982vg3rbfc Nhwɛsoɔ:Global Open Initiative/Twi Terminologies/header 10 12257 131845 125555 2022-07-23T10:44:03Z Naa2Darkoa 8425 wikitext text/x-wiki <div style="max-width:1000px; font-family:Arial,serif; font-size:300%; margin:0 auto; text-align:center; line-height:1.5;"> '''Twi Terminologies''' | Global Open Initiative Foundation </div> [[File:GOI Foundation logo 4.jpg | 300px |center]] <div class="plainlinks" style="width:100%; background:#154360; color:white; padding:0.2em; font-family:Arial,serif; font-size:200%; "> '''Welcome!''' This is an English to Twi Wikipedia translate-a-thon<br>...from July 3rd to August 3rd 2022 </div> cagjg14g3jwj6275w7mzbdj2ingjkji Nhwɛsoɔ:Global Open Initiative/Twi Terminologies/entries 10 12259 131644 130201 2022-07-22T13:09:28Z Afriyie34 10662 Me de me din hyɛ ho wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2.5marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''3marks''' {{done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets ''''4marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]] # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) gi8kstpkamqxbplqq7hepg2ecmwwvhk 131649 131644 2022-07-22T13:22:32Z Afriyie34 10662 wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2.5marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''3marks''' {{done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets ''''4marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) aqj500e91o45b6f3i3knz23k08p2hcw 131650 131649 2022-07-22T13:23:02Z Afriyie34 10662 /* Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2.5marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''3marks''' {{done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets ''''4marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) sd13zycrppatsbtr2ni2b43xauyly0g 131707 131650 2022-07-22T20:02:15Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.9marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.3marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) 67u2xwlmyi9g6hxnl60wq8dvrgq0lmo 131769 131707 2022-07-22T21:00:30Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.5marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.9marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.3marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.1marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) sg6i7pnb770qluvpfqedtpwdhb4lb26 131789 131769 2022-07-22T21:25:32Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) 175ntl7p9u39by40m1vlp8m23qc8dz3 131793 131789 2022-07-22T21:30:27Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) 2jad725i1li85tjysylhbgyemron8n4 131812 131793 2022-07-22T21:44:41Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets 3.8marks {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) bf3ejmad0ehi911irw0xxpguangx1jm 131832 131812 2022-07-22T22:06:21Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) lhnl9y8z609ars4s10y8q8ldjdn4pz1 131833 131832 2022-07-22T22:29:54Z Warmglow 8472 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]] # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) robqpf0bnzm9j930gi247p5tuj08157 131849 131833 2022-07-23T11:05:24Z Afia360 11751 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]] # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]] # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]] # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]] # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]] # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]] # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]] # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]] # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[ll People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]] # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]] # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]] # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]] # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]] # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]] # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛfo]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]] # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]] # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]] # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]] # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]] # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]] # [[:en:Father]] - [[Agya]] # [[:en:Mother]] - [[Maame]] # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]] # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]] # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]] # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]] # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]] # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]] # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]] # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]] # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]] # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]] # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]] # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]] # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]] # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) qjyibffugm6dvwvgzhojgk7hginecys Nhwɛsoɔ:Global Open Initiative/Twi Terminologies/entries/Wikicommons 10 12292 131834 130186 2022-07-22T23:42:24Z Lydiadj 10138 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark d2m9e3yhhb1fzmiumdlvfq88rikosc5 131835 131834 2022-07-22T23:44:35Z Lydiadj 10138 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark q8xuudebrxur37iaedbb85hiwdtzv1t 131836 131835 2022-07-22T23:47:44Z Lydiadj 10138 /* Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark 43wdg9esw53tbjfmn02w51i8enzi4h0 131837 131836 2022-07-22T23:50:06Z Lydiadj 10138 /* Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark 9s0egt27kbi1sjte8euna7v5et2dkvb 131838 131837 2022-07-22T23:53:13Z Lydiadj 10138 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark s67rhkkgpxv0eaixzhcbkm1dj46zvrl 131839 131838 2022-07-22T23:57:05Z Lydiadj 10138 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark 4ohgj0uym6hfzc6mbyvj17vjhifv9qk 131840 131839 2022-07-22T23:59:24Z Lydiadj 10138 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =Wikicommons= '''Rules''' * <u>Wikicommons</u> submissions can be added by following the steps below: :* Download and install the app Spell4Wiki on your Google Play Store :* Log in with your Wikipedia username and password :* Select Spell for Word :* At the top left corner change language to Twi :* Type in the word you want to record audio for :* Select record and after the app checks and makes sure that the word has not already been recorded press and hold on the red microphone and pronounce the word in a noise-free area :* Press play to listen to your recording and make sure it is right. Check the declaration :* Select upload to upload on Wikicommons # Sign your name to the item after recording audio # Add the audio file to '''Twi Wikipedia article''' article and after adding the file, add the phrase ''' added audio to article''' and sign your name after the phrase on this dashboard. :*To add file * Copy '''<nowiki>({{Audio|tw-Audio name.ogg|pronounciation of "Audio name"}})</nowiki>''' and paste after the first word in the article you are working on. Replace "Audio name" with the name of the audio/article audio you want to add and publish your article once you are done working on it.--> *When the audios are added to the '''Twi Wikipedia article''' a facilitator will add {{Audio done}} to the item if the audio is correct and noise-free. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== ({{Audio|tw-Abusua.ogg|pronounciation of "Abusua"}}) # Abatoɔ # Mmarahyɛbadwafie # Mmarahyɛbadwani[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Mmara # Amanmmara # Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ # Atɛntenee[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1Mark. # Porɔɛe # Kɛtɛasehyɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpasua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsakraeɛ[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmanpanin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Y'apaw Obi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranketewa # Mansoafoɔ # Ɛdɔm kumaa # Ɛdɔm kɛseɛ # Asɛmdibia # Ɛdɔm Kumaa Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɛdɔm kɛseɛ Panin[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:09, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kabi-Ma-Menkabi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Man soafo panyin [[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:13, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Munisipal[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔmantam [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:16, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Soafo Abadiakyiri[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:15, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Amammuifo # Amanyɔkuo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Patriotic Party (NPP) # Adehyeman # National Democratic Congress (NDC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:20, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Convention People's Party (CPP)[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Convention (PNC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:29, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Congress (APC) [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:30, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic Freedom Party (DFP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Democratic People's Party (DPP)[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:32, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP) # Great Consolidated Popular Party # Ghana Democratic Republican Party # Ghana Freedom Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Union Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Liberal Party of Ghana [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Reform Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # New Vision Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Action Party[[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Destiny Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Power Unity Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Progressive People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 20:46, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Reformed Patriotic Democrats [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Democratic Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Development System Party # United Front Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Ghana Movement [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Progressive Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Renaissance Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yes People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ghana Redevelopment Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Independent People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:01, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Independence Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Convention Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's Heritage Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Love Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Action Congress Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # People's National Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:11, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Popular Front Party # Social Democratic Front # Third Force Party # United National Convention [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # All People's Republican Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Justice Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Alliance of Liberals # People's Action Party # Progress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Nationalist Party [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:17, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # United Gold Coast Convention[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anlo Youth Organization[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Federation of Youth Organization # Ghana Congress Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Muslim Association Party[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # National Liberation Movement[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern People's Party # Togoland Congress[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Greater Accra Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Eastern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ashanti Region # Bono East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Brong Ahafo Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Central Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # North-East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Northern Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Oti Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Savannah Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper East Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Upper West Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Western North Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Volta Region[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kumasi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sunyani # Techiman[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Goaso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Cape Coast[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kofiridua[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Accra # Tamale[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Damongo[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nalerigu[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bolgatanga[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wa[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ho[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dambai[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Takoradi[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiawso[[Dwumadini:Afua-PAK|Afua-PAK]] ([[Dwumadini nkitahode:Afua-PAK|Nkitahode beaɛ]]) 11:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # Ɔkyerɛkyerɛfo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔkuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akuturukubɔfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nankwaaseni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sikakorabea adwumayɛni [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dua dwomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔyaresafoɔ /Dokota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ɔtenmuafoɔ # Apamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmaranimni # Ɔdansifoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:33, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse # Oduyɛfoɔ # Ɔmanpanin # Adepamni # Ɔbaa adepamni # Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni # Ɔwɛnfoɔ # Ɔdwadini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntoasoɔ Sukuu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suapɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 21:35, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # Abusua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuani [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abusuapanin [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awofoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbarima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agya [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Maame [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akwadaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anuanom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nua bɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nana baa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nana bɛrima # Akumaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Akorafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abɛrimaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abaayewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Okunafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbabɛrima [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɔbabaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abanoma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agyanka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntaafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahenasa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Adamfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mpenatweɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dehyeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) # Akɔkora [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aberewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Piesie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kaakyire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ababaawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Abranteɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # Apomuden [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyarewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayaresabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Dɔkota [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Paneɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Aduro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Odunsini [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ahokeka [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsamanwa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Tipayɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Yafunu Yareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtim [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asikyireyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamtubrafoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kɔmpɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Babaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kokoram [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sasabrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asensene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ntehyeewa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bafan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Emum [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Anifra [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Sisiyareɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛdambɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmubuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛfeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mogyamorosoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ayamkuro [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnwodwoeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Papu [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛkrɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsawansawa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kakawirewire [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:32, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # Adan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnua [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nhwiren [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Mmoa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnipa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Ewiem [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nframa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Afidie [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nsutene [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # ɛpo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Hyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kodoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 00:00, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Wiemhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Suhyɛn gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke gyinabea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # kwaeɛ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɛm dibea [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asɔre [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramo som dan [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nkramosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosomfoɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Kristosom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nyankontɔn [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}}1mark # Etuo # Nsuo [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # keteke kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Lorry kwae [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Agupramaso [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Edwom [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Asaase [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bepɔ [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Awia [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:26, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Bosome # Nsoroma [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:22, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark # Nnomaa [[Dwumadini:Asantechief|Asantechief]] ([[Dwumadini nkitahode:Asantechief|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) {{Done}} 1mark hc11d5q7senj2nbzrm5j1kks7zr6hfq Mmarahyɛbadwani 0 12300 131694 128995 2022-07-22T19:53:15Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no abatoɔ mpɛsua so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi mmarahyɛbadwam wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ United Kingdom. == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 jhglkw2wqtp9opibtow1mz5h2p6pgqq 131695 131694 2022-07-22T19:53:40Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] mpɛsua so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi mmarahyɛbadwam wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ United Kingdom. == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 3htufvzqloiwd0wkodreey0vqwbqks3 131696 131695 2022-07-22T19:54:03Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] mpasua so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi mmarahyɛbadwam wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ United Kingdom. == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 fmxj0cbejanrzf17u4mjg9t2untdjhy 131697 131696 2022-07-22T19:54:25Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] [[mpasua]] so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi mmarahyɛbadwam wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ United Kingdom. == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 26lyo96x3znbvfyfaxegu5m063jy84i 131698 131697 2022-07-22T19:54:55Z Warmglow 8472 /* Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] [[mpasua]] so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]] wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ United Kingdom. == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 23hyrw2ofkxxdy9ew24uk4g9ore7zv4 131699 131698 2022-07-22T19:55:20Z Warmglow 8472 /* Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] [[mpasua]] so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]] wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ [[United Kingdom|United Kingdom.]] == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == Mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 5h39ety8yx2skyapxtfiwx5ymy1gaaq 131700 131699 2022-07-22T19:55:54Z Warmglow 8472 /* Bahamas */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] [[mpasua]] so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]] wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ [[United Kingdom|United Kingdom.]] == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == [[Mmarahyɛbadwafie|Mmarahyɛbadwa]] a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a yapau wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 qwlnxlnnod1lxyy1hxnmfpd80bcwx97 131701 131700 2022-07-22T19:56:20Z Warmglow 8472 /* Bahamas */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmarahyɛbadwani''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwani.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwani"}}) yɛ namusini wɔ mmarahyɛbadwafie ma nipakuo anaa [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] a ɔtoo aba no maa no. [[Mmarahyɛbadwafoɔ]] gyina hɔ ma mantam no [[abatoɔ]] [[mpasua]] so anaa Ɔyi no abatoɔ mpasua no so foɔ mu. Wɔ aman afoforɔ mmarahyɛbadwa mu no, mmarahyɛbadwa gyina hɔ ma dɔm kumaa anaa dɔm kɛseɛ. Nanmusini Ɔbaa/ɔbarima yɛ kwan a aman bi de frɛ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwan]]<nowiki/>i.Asɛmfua Mmarahyɛbadwani na yɛde ma mmarahyɛbadwafoɔ a ɔwɔ mmarahyɛbadwamuna, nanaso yɛtae de frɛ wɔn a yato aba ama wɔ aban akanifoɔ bi te sɛ mansini akanifoɔ wɔ [[Amerika|United States]]. Yɛtumi de asɛmfua ni nso ma obi a ɔreyɛ adwuma a mmara bata ho, nhwɛsoɔ: "[[Amanyɔkuo]] mmienu akannifoɔ tae gye akyennye wɔ nsusueɛ bi ho nanso awieeɛ no wɔn nyinaa ba bɛn korɔ mu de mpontuo ba. Mmarahyɛbadwafoɔ na yɛde wɔn te akuo akuo a ɛwɔ mmarahyɛbadwam, a yɛtae frɛ wɔn akonini, wɔ mmarahyɛbadwafoɔ a wɔne wɔn wɔ amanyɔkuo baako mu. == Sɛdeɛ Aman afoforɔ si yɛ no == Aman afoforɔ deɛ no yɛ ka bi ma menka bi [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]] wɔ Amerika. Wɔnyaa asɛmfua mmarahyɛbadwa no firii Westminster ahemfie, mmarahyɛbadwa akonnwa wɔ [[United Kingdom|United Kingdom.]] == Australia == Mmarahyɛbadwani ka wɔn a ɔgyina hɔ ma dɔm kumaa no. Wɔn a wɔka ho no bɛtumi afa din "MP" aka wɔn din ho; wɔmfa "MHR" nni dwuma bio. Nipa a ɔka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛbadwafie yɛfrɛ no mmarahyɛbadwani. Wɔ Australia ɔman no mu, "MP" na ɔtae de frɛ wɔn. == Bahamas == [[Mmarahyɛbadwafie|Mmarahyɛbadwa]] a ɛwɔ Bahamas yɛ bicameral manmu no nyinaa mmarahyɛbadwa. Mmarahyɛbadwa no ahemmaanom ɔgyina hɔ ma aban no, wɔn a [[Y'apaw Obi|y'apaw]] wɔn ne mansini akrakyefoɔ a yato aba ayi wɔn.Mprempren wɔte It currently sits at Nassau a ɛyɛ ɔman no ahenkuro. == Beaeɛ a me nyaa mmoa == [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1 1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Member_of_parliament#cite_ref-1] [http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp 2. http://www.parl.gc.ca/About/Parliament/Education/OurCountryOurParliament/glossary-e.asp] [https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03 3. https://web.archive.org/web/20080420154020/http://www.parl.gc.ca/information/about/education/gloss-inter/index.asp?Language=E#03] 4. http://docs.justice.gov.mt/lom/legislation/english/leg/vol_1/chapt0.pdf 5.https://archive.today/20130413161544/http://thestar.com.my/news/story.asp?file=/2012/10/11/sarawak/12153917 2w4y4c9mfmyc9706dg2cwtri5pvbz13 Ghana Freedom Party 0 12301 131794 131628 2022-07-22T21:33:20Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ amanyɔkuo bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ Ghana manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== Abatoɔ comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 batoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref>. Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] jwz1sour1nfku0sx3k6yopn68krcywc 131795 131794 2022-07-22T21:33:50Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ Ghana manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== Abatoɔ comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 batoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref>. Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] o5lzwkdr1sf1mkozeu288rz7a2oqpxx 131796 131795 2022-07-22T21:34:33Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== Abatoɔ comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 batoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref>. Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] f51g7v66mcyzznec5yp6i6rnvzexzg9 131797 131796 2022-07-22T21:35:07Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 batoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref>. Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] jifu5ywh04hgl970qqd8n9hj7avvowe 131798 131797 2022-07-22T21:35:23Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref>. Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] pwetbmcoeazkfpg9ykodxpczcyajlgm 131799 131798 2022-07-22T21:35:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref>, Ghana mmrahyɛbadwa akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] bzgmoo7rkdsu35gw0p2yvjxt06yo3el 131800 131799 2022-07-22T21:36:37Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ Ahinime,2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] hp3of78vj6832nttnb5n21qvzqbbm82 131801 131800 2022-07-22T21:37:05Z Warmglow 8472 /* Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ Ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] hwl01l9lngw2rjtum9x0egp444szpy1 131802 131801 2022-07-22T21:37:29Z Warmglow 8472 /* Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] amammuo ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] 0rjox6jwt8ndqhksgob5i9gplboxglo 131803 131802 2022-07-22T21:37:49Z Warmglow 8472 /* Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] [[Amammuifo|amammuo]] ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ ɛgya bi ɛsiiɛ Ɔpɛpɔn, 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] 7k6gi469bl80jvtxi8gcztk12w5rf9x 131804 131803 2022-07-22T21:38:12Z Warmglow 8472 /* Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] comisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] [[Amammuifo|amammuo]] ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ ɛgya bi ɛsiiɛ [[Ɔpɛpɔn]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] 57a0bu9uc375hcprznez1egdutu0sq9 131805 131804 2022-07-22T21:38:34Z Warmglow 8472 /* Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] komisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] [[Amammuifo|amammuo]] ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ ɛgya bi ɛsiiɛ [[Ɔpɛpɔn]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref>. Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref>. Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] hwk2tjlwjh0froznv43k116i028d5q9 131806 131805 2022-07-22T21:39:09Z Warmglow 8472 /* 2020 Abatoɔ no mu nsɛm */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Ghana Freedom Party | logo = | logo_size = | caption = | colorcode = {{party color|Ghana Freedom Party}} | abbreviation = <!-- official abbreviation --> | leader = [[Akua Donkor]] | president = | chairperson = <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Kusi Collins | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = Akua Donkor | founded = <!-- {{start date|YYYY|MM|DD}} --> | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = Kabu, Akwampim North Municipality, Eastern Region | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|#094715|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>Green and yellow | slogan = Love and Unity | anthem = | seats1_title = Mmerahyɛbaguafie | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Cocoa | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''Ghana Freedom Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a [[Akua Donkor]] teeɛ. Ɔyɛ kuani. Na ne tirimpɔ nyinaa ne sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] manpanin. ==Mmerɛ a yɛyii no firii akansie no mu== [[Abatoɔ]] komisa yi no firii akansie no mu aberɛ a ɔno nko ara gyinaa sɛ Ghana manpanin wɔ 2012 abatoɔ no mu. Ɛne sɛ wantumi anyɛ anatoɔ no ho nkrataasɛm anwie. Yɛsane yii Akua Donkor firii akansie no mu mmerɛ ɔgyina akansie no mu bio ma time parti wɔ 2016,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-1</ref> Ghana [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu ma yɛsane yii no firii akansie no mu bio wɔ [[Ahinime]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-2</ref> Ɔsane yii ne ti bɛhyɛɛ [[John Mahama]] [[Amammuifo|amammuo]] ase mmerɛ a abatoɔ Komisa sane yii no firii akansie no mu bio<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-3</ref>. Na parti no ti wɔ Kabu, akurase bi ase a ɛwɔ [[Akuapim North District|Akwapim North Municipality]] wɔ [[Apuei Mantam (Ghana)]], Ghana. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-4</ref>Wei dii wɔn hwamɔ wɔ ɛgya bi ɛsiiɛ [[Ɔpɛpɔn]], 2016 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-5</ref> ==2020 Abatoɔ no mu nsɛm== Akua Donkor de ne nkrataa kɔɔ abatoɔ kɔmisa Jean Mensa, anim kyerɛ n’ani ɛgye ho sɛ ɔgyina ma 2020 amanpaninfoɔ abatoɔ no<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-6</ref>. Na neɛ ɔne no regyina abatoɔ no mu yɛ Ernest Adakabre Frimpong Manso.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-7</ref> Ɔnyaa aba 5,574 a ɛyɛ 0.04% sɛ yɛkekabom a. Ɔtɔɔ so du-baako(11) yɛ te firi ne nyinaa a ɛyɛ du-mmienu no mu no.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-ecdisparities-8</ref> Akua Donkor gye [[Nana Akufo-Addo]] tom mu ntɛm mmerɛ a abatoɔ kɔmisa kekaa aba no wɔ Ɔpɛnimaa 10, 2020 mu ni. N’ani gye sɛ ɔtumi gyinaa abatoɔ no biom saa mmerɛ no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Freedom_Party#cite_note-9</ref> ==Beaɛ a mmoa firii== <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] c83t7ca1xeivawm3229u3fupzepokdm People's National Convention (PNC) 0 12307 131770 131367 2022-07-22T21:04:37Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} [[People's National Convention]] ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Bere a [[Ghana]] sane de Amanmmra amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ mmrahyɛbadwa abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} hcpvpduizrqnucy9r1u7p5m8d0ume2z 131771 131770 2022-07-22T21:05:25Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} [[People's National Convention]] ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de Amanmmra amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ mmrahyɛbadwa abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} 75bfr0huabu7zfapl4ntopzo73bnrdz 131772 131771 2022-07-22T21:05:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de Amanmmra amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ mmrahyɛbadwa abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} cdcy8hwulgt6eq7y6hmsddq72qhuw0l 131773 131772 2022-07-22T21:06:59Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de Amanmmra amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ mmrahyɛbadwa abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == aijzz8w6jeqd5bxlhdf64lha5odiwxe 131774 131773 2022-07-22T21:07:34Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de [[Amanmmara|Amanmmra]] amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ mmrahyɛbadwa abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == ae72eask122l8ya1miht40zck30a2zu 131775 131774 2022-07-22T21:08:17Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de [[Amanmmara|Amanmmra]] amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == 9oot0ebj2rv1sb5jg01ez4bollbik6r 131776 131775 2022-07-22T21:08:38Z Warmglow 8472 /* 2004 Abatoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de [[Amanmmara|Amanmmra]] amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ [[abatoɔ]] a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == 22tnsqtrqxlsynjir8foikg13pgtzpp 131777 131776 2022-07-22T21:08:56Z Warmglow 8472 /* 2008 Abatoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = People's National Convention | name_native = | logo = Pnc-logo small(2).jpg | logo_size = 150px | colorcode = #E5322D | leader = [[David A.A. Apasera]] | chairman = [[Moses Dani Baah]] | leader1_title = 1st Vice Chairman | leader1_name = Hajia Hajara Ali | leader2_title = General Secretary | leader2_name = Janet A. M. Nabla | leader3_title = National Organiser | leader3_name = Abas Nuhu | leader4_title = National youth Organiser | leader4_name = Mark Ewusi Arkoh | leader5_title = National Women's Organiser | leader5_name = Hidaya S. Ibrahim | leader6_title = National Youth Organiser | leader6_name = Mark Ewusi Arkoh | slogan = ''Ɛyɛ kubɛ''<br />''Service with honesty'' | foundation = {{Start date|df=yes|1992|07|27}} | dissolution = <!-- {{End date|df=yes|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | founder = [[Hilla Limann]] | headquarters = Arts Centre, [[Accra]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = [[Nkrumaism]]<br>[[Socialism]]<br>[[Pan-Africanism]] | national = | international = | affiliation1 = Akane Adams | colors = {{Color box|#E5322D|border=darkgray}}{{Color box|#009543|border=darkgray}}{{Color box|White|border=darkgray}} [[Red]], [[green]] and [[white]] | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#E5322D}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = Palm tree | website = | state = Ghana | flag = [[File:Pnc-ghana flag.gif|200px]] | footnotes = | Na = }} '''People's National Convention''' ({{Audio|tw-People's National Convention.ogg|pronounciation of "People's National Convention"}}) yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]].<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/pnc-marks-40th-anniversary-of-limann-s-presidency.html</ref> Bere a [[Ghana]] sane de [[Amanmmara|Amanmmra]] amanmuo sane baa wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu no mu na kane manpanin Hilla Limann tee saa amanyɔkuo yi wɔ tirimupɔ a Ɔnya firii amanyɔkuo People's National Party (Ghana) a Ɔdii wɔn anim wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron abatoɔ a wɔtoeɛ no mu na wɔdii nkunim no. == Abatoɔ Ahodoɔ Mmɔdenmɔ == === 1992 Abatoɔ === Amanyɔkuo People's National Convention agyina wɔ abatoɔ akansie biara akɔso wɔ Ghana Adehyeman nnan yi mu biara gye sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] abatoɔ a ɛkɔɔso wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no a amanyɔkuo afoforɔ bi ani annye ho no. === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ [[abatoɔ]] a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu no, na amanyɔkuo yi ka wɔn a wɔsii akan no ho. Wɔnyaa mmrahyɛbadwafie nkonwa nnan firii nkonwa Ahanu ne aduasa no nyinaa mu. Owura Edward Mahama, na ne ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaa tuni, ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nkron. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu no, Amanyɔkuo no nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa no mmienu . Wɔdeɛ ɛtɔ so nnan a na Edward Mahama agyina sɛ frankaatuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn hwee akyire po nwɔtwe. === 2012 Elections === Hassan Ayariga was elected in 2011 by the party to stand in the 2012 presidential election. Ayariga received 0.22% of the vote. === 2016 Elections === The party elected new officials in 2015, with Edward Mahama becoming its presidential candidate and General Secretary Bernard Mornah becoming the chairman. The new National Treasurer is now Akane Adams who is taken over from his predecessor David Apasera, a former member of Parliament for Bolga Central. Hassan Ayariga who led the party in the 2012 elections quit the party after losing to Edward Mahama and decided to start his own party All People's Congress. === Parliamentary elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Number of PNC votes !Share of votes !Seats !+/- !Position !Outcome of election |- |2020 |29,211 |0.22% |0 |0 |4th |Not represented in parliament |- |2016 |42,236 |0.39% |0 |1 |5th |Not represented in parliament |- |2012 |72,618 |0.66% |1 |1 |5th |Minority in parliament |- |2008 |117,732 |1.4% |2 |2 |4th |Minority in parliament |- |2004 |186,226 |2.1% |4 |1 |3rd |Minority in parliament |- |2000 |224,657 |3.4% |3 |2 |3rd |Minority in parliament |- |1996 |226,643 |3.3% |1 |1 |4th |Minority in parliament |- |1992 |— |— |boycotted | | |The minority parties boycotted the election |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |David Apasera |10,882 |0.08% |5th of 12 |- |2016 |Edward Mahama |22,214 |0.21% |5th of 7 |- |2012 |Hassan Ayariga |24,617 |0.22% |5th of 8 |- |2008 | rowspan="4" |Edward Mahama |73,494 |0.9% |4th of 8 |- |2004 |165,375 |1.9% |3rd (Grand Coalition) |- |2000 |189,659 |2.5% |3rd of 7 |- |1996 |211,136 |3.0% |3rd of 3 |- |1992 |Hilla Limann |266,728 |6.7% |} == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == 6xnkds73gsa6axn9qt8qnc17q0faav3 Democratic Freedom Party (DFP) 0 12311 131778 131608 2022-07-22T21:11:19Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ amanyɔkuo a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia(2006) na akyire ɛne National Democratic Congress kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref>. <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref>Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref>. {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. 8in8bjroytekbiu9ebm8cu3mji0biro 131779 131778 2022-07-22T21:11:37Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia(2006) na akyire ɛne National Democratic Congress kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref>. <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref>Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref>. {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. shq29a50332w6poxeco3y8nje60zgy2 131780 131779 2022-07-22T21:11:59Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref>. <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref>Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref>. {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. ivv3m7nf80evibkf2d5ekwlzs1w98u7 131781 131780 2022-07-22T21:13:35Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref> {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. 19clc2szd48nf8f4uqpb4tcs8ntue2r 131782 131781 2022-07-22T21:14:00Z Warmglow 8472 /* Amanyɔkuo No farebae */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref> {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ Ayɛwohummɔmɔ bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. 04v31lp65se5gos64w5f933f9ap6rhz 131783 131782 2022-07-22T21:14:20Z Warmglow 8472 /* Amanyɔkuo No farebae */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref> {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohummɔmɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. The party received its final electoral certificate on October 20, 2006, allowing it to function as a political party in Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. sn52o6baadgrzcxz6dltv259lu7pdp1 131784 131783 2022-07-22T21:15:38Z Warmglow 8472 /* Nkrataasɛm */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref> {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohummɔmɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. rcm7yr5e4rvjsdtinxr5xw5ymztlz3b 131785 131784 2022-07-22T21:16:35Z Warmglow 8472 /* Abakwasɛm */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Democratic Freedom Party | logo = DFP logo.JPG | logo_size = 150px | colorcode = Red | abbreviation = DFP<!-- official abbreviation --> | leader = [[Obed Asamoah]] | president = | chairman = Alhaji Abdul Rahaman Issah | spokesperson = | foundation = 2006<!-- {{Start date|2006|MM|DD}} --> | ideology = [[Social democracy]] | headquarters = [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = [[2008 Ghanaian general election|2008 Presidential candidate]] | leader1_name = Emmanuel Ansah-Antwi | leader2_title = Founder | leader2_name = [[Obed Asamoah]] | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = {{End date|2012|05|22|df=y}} | merger = | split = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | merged = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Service in freedom | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = Affiliation | affiliation1 = | colors = {{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|purple|border=darkgray}} {{Color box|green|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]], [[purple]], and [[green]] | slogan = Service in Freedom | seats1_title = | seats1 = | seats2_title = | seats2 = | symbol = | footnotes = }} '''Democratic Freedom Party (DFP) ({{Audio|tw-Democratic Freedom Party.ogg|sɛnea yɛbɔ "Democratic Freedom Party"}})''' yɛ [[amanyɔkuo]] a na ɛwɔ [[Ghana]] ha. Wɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) na akyire ɛne [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] kabɔɔ mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- baako(2011) mu. Ɛtɔɔ so nnan wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ a wɔtoo no mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe no mu bere a wɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyemu hwee akyire po aduasa mmiɛnsa firii aba wɔtoeɛ ni nyinaa mu. == Amanyɔkuo No farebae == Wɔde Amanyɔkuo Democratic Freedom Party no teɛ ho nsɛm bɛtoo dwa [[Ogyefo|Ɔgyefoɔ]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a Owura Dr. Obed Asamoah, kane titenani ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congres]]<nowiki/>s na ɔde baeɛ. Sɛ wɔyi National Democratic Congress ne [[New Patriotic Party]] firi hɔ a na amanyɔkuo yi ne deɛ ɔdi hɔ. Yei yɛ nsunsanesoɔ a mpaepaemu a ɛbaa [[Jerry John Rawlings|Rawlings]] akyidifoɔ ne Asamoah akyidifoɔ ntam wɔ National Democratic Congress mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Democratic_Freedom_Party#cite_note-Democratic_Freedom_Party_Is_Here-1</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928071819/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?newsid=1832&section=14 |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔtee amanyɔkuo yi binom ne kane akukudam a na wɔdi amayɔkuo NDC anim te sɛ Dr. Obed Asamoah, a na ɔyɛ kane titenani ma NDC , kane Abanlɔyapanin ne Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Amanone nsɛm so wɔ Provisional National Defence Council (PNDC) ne NDC amammuo mu ne nnipa binom a wɔkeka ho. Na adikanfoɔ a wɔka amanyɔkuo no ho teɛ no bi firi Dr. [[Kwame Nkrumah]] akyidifoɔ no ho.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |access-date=2022-07-04 |archive-date=2007-09-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070928063722/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=1136 |url-status=dead }}</ref> {{Distinguish|Freedom Democratic Party}} Ɛwɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohummɔmɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu- nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu na Dr. Obed Asamoah de too dwa sɛ amanyɔkuo no anim nnoɔma a Ghanafoɔ rehwehwɛ wɔ amanyɔkuo no ntoma a wɔrebɛpa no ɔsane kaa sɛ wɔawie amanyɔkuo no nhyehyeɛ biara ɛwɔ sɛ wɔyɛ de ma wɔgye amanyɔkuo no to mu wɔ mmra kwan so<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=106650</ref>. == Nkrataasɛm == Amanyɔkuo yi nyaa n'abɔdin krataa ɛtwatoɔ [[Ahinime]] bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu a ɛtumi maa no dii dwuma sɛ amanyɔkuo wɔ Ghana. Ɛde bɛsi mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no, na Alhaji Abdul Rahaman Issah na ɔgyina mu sɛ amanyɔkuo no titenani. == Abakwasɛm == Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-baako mu no, Democratic Freedom Party ne National Democratic Congress kabɔɔ mu. Amanyɔkuo yi kɔɔ ahohiahia mu bere a Owura Aba Folson a na ɔyɛ fotosanfoɔ kaa sɛ nkabom no nyɛ deɛ na ɛyɛ adwenekorɔ mu wɔ amanyɔkuo no mu. == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == oyj19xcmq95ii6ydg7gn0ppms7z2hfo Great Consolidated Popular Party 0 12313 131786 131625 2022-07-22T21:23:36Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Great Consolidated Popular Party | logo = File:GCPP Logo.jpg | caption = Logo of the Great Consolidated Popular Party | colorcode = Red | leader = | president = | chairman = [[Henry Herbert Lartey]] | spokesperson = | foundation = 1996<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> | ideology = | headquarters = Citadel House, P.O.Box 3077, [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = Ɔkyerɛwfo | leader1_name = John Thompson | leader2_title = | leader2_name = | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = <!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Caring for people | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours ={{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]] and [[yellow]] | slogan = Caring for People<ref name="ecghana2">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-parties/ |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020}}</ref> | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Composition bar|0|275|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = A Bird At Rest In The Centre Of 3 Concentric Circles<ref name="ecghana">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191106173141/https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |archive-date=6 November 2019 |url-status=dead}}</ref> | footnotes = Information taken from [http://www.ec.gov.gh/ Electoral Commission of Ghana] }} '''Great Consolidated Popular Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Abatoɔ a ɛtwatoɔ no mu wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so nson, wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu no, na amannyɔkuo no ka kuo kɛseɛ a ɛdii nkunim a ɛtɔ so nan sɛ yɛte firi mmrahyɛbadwa akonnwa ahaanu ne aduasa (230 ) no mu a. [[Edward Mahama]], a ɔgyinaa wɔ kuo kɛseɛ yi ano de 1.9% dii nkonim wɔ aba a yɛto maa aman mpaninfoɔ no mu. [[Daniel Augustus Lartey]] a ɔtee kuo no sane yɛ kannifoɔ ma kuo no wui wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28), wɔ afe mpem mmienu ne nkron (2009) mu aberɛ a na w’adi mfeɛ aduowɔtwe mmiensa (83). <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-3</ref>Ne ba panin, Henry Herbert Lartey, na dii n’adeɛ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-4</ref> == Abatoɔ no mu nsɛm == === Parliamentary elections === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |1,485 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2000 Ghana abatoɔ|2000]] | colspan="6" |Did not take part |- |[[2004 Ghana Abatoɔ|2004]] |4,690 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |62 |0.2% |0 / 275 | | |Extra-parliamentary |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |653 |0.01% |0 / 275 | |13th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |1,368 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |1,976 |0.01% |0 / 275 | |9th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |3,564 |0.03% |12th of 12 |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Henry Herbert Lartey]] |38,223 |0.35% |4th of 8 |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2004 Ghanaian general election|2004]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Grand coalition led by [[Edward Mahama]]([[People's National Convention (Ghana)|PNC]]) |- |[[2000 Ghanaian general election|2000]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |67,504 |1.04% |6th of 7 |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |— |— |— |Opposition Great Alliance backed [[John Kufuor]] ([[New Patriotic Party|NPP]]) |} ==Beaɛ a mmoa firiiɛ== f6jt39qd8uqxywva29vir94ixrqank2 131787 131786 2022-07-22T21:24:08Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Great Consolidated Popular Party | logo = File:GCPP Logo.jpg | caption = Logo of the Great Consolidated Popular Party | colorcode = Red | leader = | president = | chairman = [[Henry Herbert Lartey]] | spokesperson = | foundation = 1996<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> | ideology = | headquarters = Citadel House, P.O.Box 3077, [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = Ɔkyerɛwfo | leader1_name = John Thompson | leader2_title = | leader2_name = | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = <!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Caring for people | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours ={{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]] and [[yellow]] | slogan = Caring for People<ref name="ecghana2">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-parties/ |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020}}</ref> | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Composition bar|0|275|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = A Bird At Rest In The Centre Of 3 Concentric Circles<ref name="ecghana">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191106173141/https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |archive-date=6 November 2019 |url-status=dead}}</ref> | footnotes = Information taken from [http://www.ec.gov.gh/ Electoral Commission of Ghana] }} '''Great Consolidated Popular Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Abatoɔ a ɛtwatoɔ no mu wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so nson, wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu no, na amannyɔkuo no ka kuo kɛseɛ a ɛdii nkunim a ɛtɔ so nan sɛ yɛte firi [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa ahaanu ne aduasa (230 ) no mu a. [[Edward Mahama]], a ɔgyinaa wɔ kuo kɛseɛ yi ano de 1.9% dii nkonim wɔ aba a yɛto maa aman mpaninfoɔ no mu. [[Daniel Augustus Lartey]] a ɔtee kuo no sane yɛ kannifoɔ ma kuo no wui wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28), wɔ afe mpem mmienu ne nkron (2009) mu aberɛ a na w’adi mfeɛ aduowɔtwe mmiensa (83). <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-3</ref>Ne ba panin, Henry Herbert Lartey, na dii n’adeɛ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-4</ref> == Abatoɔ no mu nsɛm == === Parliamentary elections === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |1,485 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2000 Ghana abatoɔ|2000]] | colspan="6" |Did not take part |- |[[2004 Ghana Abatoɔ|2004]] |4,690 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |62 |0.2% |0 / 275 | | |Extra-parliamentary |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |653 |0.01% |0 / 275 | |13th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |1,368 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |1,976 |0.01% |0 / 275 | |9th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |3,564 |0.03% |12th of 12 |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Henry Herbert Lartey]] |38,223 |0.35% |4th of 8 |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2004 Ghanaian general election|2004]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Grand coalition led by [[Edward Mahama]]([[People's National Convention (Ghana)|PNC]]) |- |[[2000 Ghanaian general election|2000]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |67,504 |1.04% |6th of 7 |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |— |— |— |Opposition Great Alliance backed [[John Kufuor]] ([[New Patriotic Party|NPP]]) |} ==Beaɛ a mmoa firiiɛ== gqygu3hhq5boc6n6y2j6ok2r8oyesg0 131788 131787 2022-07-22T21:24:41Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Great Consolidated Popular Party | logo = File:GCPP Logo.jpg | caption = Logo of the Great Consolidated Popular Party | colorcode = Red | leader = | president = | chairman = [[Henry Herbert Lartey]] | spokesperson = | foundation = 1996<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> | ideology = | headquarters = Citadel House, P.O.Box 3077, [[Accra]] | international = | website = | country = Ghana | native_name = | secreatary = | leader1_title = Ɔkyerɛwfo | leader1_name = John Thompson | leader2_title = | leader2_name = | leader3_title = | leader3_name = | dissolution = <!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> | merger = | split = | merged = | newspaper = | youth_wing = | wing1_title = Motto | wing1 = Caring for people | wing2_title = | wing2 = | wing3_title = | wing3 = | membership_year = | membership = | national = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours ={{Color box|red|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Red]], [[white]] and [[yellow]] | slogan = Caring for People<ref name="ecghana2">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-parties/ |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020}}</ref> | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Composition bar|0|275|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | seats2_title = | seats2 = | symbol = A Bird At Rest In The Centre Of 3 Concentric Circles<ref name="ecghana">{{cite web |title=Political Parties |url=https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |website=Official website |publisher=Electoral Commission of Ghana |access-date=6 November 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191106173141/https://ec.gov.gh/political-entities/political-parties.html |archive-date=6 November 2019 |url-status=dead}}</ref> | footnotes = Information taken from [http://www.ec.gov.gh/ Electoral Commission of Ghana] }} '''Great Consolidated Popular Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Abatoɔ a ɛtwatoɔ no mu wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so nson, wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu no, na amannyɔkuo no ka kuo kɛseɛ a ɛdii nkunim a ɛtɔ so nan sɛ yɛte firi [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa ahaanu ne aduasa (230 ) no mu a. Edward Mahama, a ɔgyinaa wɔ kuo kɛseɛ yi ano de 1.9% dii nkonim wɔ aba a yɛto maa aman mpaninfoɔ no mu. Daniel Augustus Lartey a ɔtee kuo no sane yɛ kannifoɔ ma kuo no wui wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28), wɔ afe mpem mmienu ne nkron (2009) mu aberɛ a na w’adi mfeɛ aduowɔtwe mmiensa (83). <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-3</ref>Ne ba panin, Henry Herbert Lartey, na dii n’adeɛ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Great_Consolidated_Popular_Party#cite_note-4</ref> == Abatoɔ no mu nsɛm == === Parliamentary elections === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |1,485 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2000 Ghana abatoɔ|2000]] | colspan="6" |Did not take part |- |[[2004 Ghana Abatoɔ|2004]] |4,690 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |62 |0.2% |0 / 275 | | |Extra-parliamentary |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |653 |0.01% |0 / 275 | |13th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |1,368 |0.01% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |1,976 |0.01% |0 / 275 | |9th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |3,564 |0.03% |12th of 12 |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Henry Herbert Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Henry Herbert Lartey]] |38,223 |0.35% |4th of 8 |- |[[2008 Ghanaian general election|2008]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Disqualified |- |[[2004 Ghanaian general election|2004]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |— |— |Grand coalition led by [[Edward Mahama]]([[People's National Convention (Ghana)|PNC]]) |- |[[2000 Ghanaian general election|2000]] |[[Daniel Augustus Lartey]] |67,504 |1.04% |6th of 7 |- |[[1996 Ghanaian general election|1996]] |— |— |— |Opposition Great Alliance backed [[John Kufuor]] ([[New Patriotic Party|NPP]]) |} ==Beaɛ a mmoa firiiɛ== lmow3dwkb09e28vli1o62u8wx254qcn Ghana National Party 0 12316 131807 125960 2022-07-22T21:41:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''Ghana National Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Wɔdan kuo no adi wɔ afe 2007 mu Ɛna wɔyi kyerɛɛ afe 2008.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-Launch-1</ref> Kuo no gyinaa wɔ Ɔpɛpɔn 2008 <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-allafrica-2</ref>abatoɔ no mu nanso wɔntumi anni nkonim wɔ mmrahyɛbadwa akonnwa no mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-results-3</ref>. Neɛ ɔda kuo no ano seisei yɛ Kobina Amo-Aidoo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-ecg-4</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana National Party |- ![[Party leader|Leader]] |Kobina Amo-Aidoo |- ![[Party chair|Chairperson]] |Kobina Amo-Aidoo |- !General Secretary |Simon K. Dewotor |- !Founder |Kwaku A. Danso |- !Founded |2007 |- !Headquarters |[[Accra]] |- !Colors |Blue, white and gold |- !Slogan |Redeem Ghana Now! Now! Now! |- !Parliament |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Piled Up Palms |- | colspan="2" | |} ==BEAƐ A MENNYAA MMOA FIRIIƐ== a2qpspvme1tn3bij8vfnslojb8stkei 131808 131807 2022-07-22T21:42:11Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''Ghana National Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Wɔdan kuo no adi wɔ afe 2007 mu Ɛna wɔyi kyerɛɛ afe 2008.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-Launch-1</ref> Kuo no gyinaa wɔ [[Ɔpɛpɔn]] 2008 <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-allafrica-2</ref>abatoɔ no mu nanso wɔntumi anni nkonim wɔ mmrahyɛbadwa akonnwa no mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-results-3</ref>. Neɛ ɔda kuo no ano seisei yɛ Kobina Amo-Aidoo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-ecg-4</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana National Party |- ![[Party leader|Leader]] |Kobina Amo-Aidoo |- ![[Party chair|Chairperson]] |Kobina Amo-Aidoo |- !General Secretary |Simon K. Dewotor |- !Founder |Kwaku A. Danso |- !Founded |2007 |- !Headquarters |[[Accra]] |- !Colors |Blue, white and gold |- !Slogan |Redeem Ghana Now! Now! Now! |- !Parliament |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Piled Up Palms |- | colspan="2" | |} ==BEAƐ A MENNYAA MMOA FIRIIƐ== ltqstw8kon3vxllzr14bo5xvezwu1bb 131809 131808 2022-07-22T21:42:30Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''Ghana National Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Wɔdan kuo no adi wɔ afe 2007 mu Ɛna wɔyi kyerɛɛ afe 2008.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-Launch-1</ref> Kuo no gyinaa wɔ [[Ɔpɛpɔn]] 2008 <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-allafrica-2</ref>abatoɔ no mu nanso wɔntumi anni nkonim wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-results-3</ref>. Neɛ ɔda kuo no ano seisei yɛ Kobina Amo-Aidoo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-ecg-4</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana National Party |- ![[Party leader|Leader]] |Kobina Amo-Aidoo |- ![[Party chair|Chairperson]] |Kobina Amo-Aidoo |- !General Secretary |Simon K. Dewotor |- !Founder |Kwaku A. Danso |- !Founded |2007 |- !Headquarters |[[Accra]] |- !Colors |Blue, white and gold |- !Slogan |Redeem Ghana Now! Now! Now! |- !Parliament |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Piled Up Palms |- | colspan="2" | |} ==BEAƐ A MENNYAA MMOA FIRIIƐ== 8f4gf40w522xtoq0cgmqb66d79zy5z0 131810 131809 2022-07-22T21:42:55Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''Ghana National Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Wɔdan kuo no adi wɔ afe 2007 mu Ɛna wɔyi kyerɛɛ afe 2008.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-Launch-1</ref> Kuo no gyinaa wɔ [[Ɔpɛpɔn]] 2008 <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-allafrica-2</ref>abatoɔ no mu nanso wɔntumi anni nkonim wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-results-3</ref> Neɛ ɔda kuo no ano seisei yɛ Kobina Amo-Aidoo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-ecg-4</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana National Party |- ![[Party leader|Leader]] |Kobina Amo-Aidoo |- ![[Party chair|Chairperson]] |Kobina Amo-Aidoo |- !General Secretary |Simon K. Dewotor |- !Founder |Kwaku A. Danso |- !Founded |2007 |- !Headquarters |[[Accra]] |- !Colors |Blue, white and gold |- !Slogan |Redeem Ghana Now! Now! Now! |- !Parliament |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Piled Up Palms |- | colspan="2" | |} ==BEAƐ A MENNYAA MMOA FIRIIƐ== d8ginu9v27wsrqpbmdcn12c00ejosgi 131811 131810 2022-07-22T21:44:05Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana National Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛwɔ [[Ghana]]. Wɔdan kuo no adi wɔ afe 2007 mu Ɛna wɔyi kyerɛɛ afe 2008.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-Launch-1</ref> Kuo no gyinaa wɔ [[Ɔpɛpɔn]] 2008 <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-allafrica-2</ref>abatoɔ no mu nanso wɔntumi anni nkonim wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonnwa no mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-results-3</ref> Neɛ ɔda kuo no ano seisei yɛ Kobina Amo-Aidoo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_National_Party#cite_note-ecg-4</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana National Party |- ![[Party leader|Leader]] |Kobina Amo-Aidoo |- ![[Party chair|Chairperson]] |Kobina Amo-Aidoo |- !General Secretary |Simon K. Dewotor |- !Founder |Kwaku A. Danso |- !Founded |2007 |- !Headquarters |[[Accra]] |- !Colors |Blue, white and gold |- !Slogan |Redeem Ghana Now! Now! Now! |- !Parliament |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Piled Up Palms |- | colspan="2" | |} ==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ== ns6sck2tldn61hehc0wdiqyrxgd7tfy Ghana Democratic Republican Party 0 12317 131790 125959 2022-07-22T21:28:20Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana Democratic Republican Party''' yɛ amannyɔkuo a ɛhyɛ Ghana ase. Yɛtee kuo no wɔ afe 1992 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-2</ref> Neɛ ɔyɛ kuo no panin seisei ara ne Kofi Amoah.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-3</ref> Ɔno na ɔte mmrahyɛbadwa akonnwa no so seisei. {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana Democratic Republican Party |- !Abbreviation |GDRP |- ![[Party chair|Chairman]] |Kofi Amoah<ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-ecghana-1</ref> |- !General Secretary |Kwakye Yiadom<ref name=":0" /> |- !Founded |1992 |- !Headquarters |[[Accra]], [[Ghana]] |- !Colours |    Yellow, Blue and Black |- !Slogan |Good democrats for real progress |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |A group of Ghanaians sitting in council |} == Beaɛ a menyaa mmoa firiieɛ== <references /> t6jxhh4e2hc2g6jehsc927xyoyyirvy 131791 131790 2022-07-22T21:29:04Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana Democratic Republican Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛhyɛ Ghana ase. Yɛtee kuo no wɔ afe 1992 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-2</ref> Neɛ ɔyɛ kuo no panin seisei ara ne Kofi Amoah.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-3</ref> Ɔno na ɔte mmrahyɛbadwa akonnwa no so seisei. {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana Democratic Republican Party |- !Abbreviation |GDRP |- ![[Party chair|Chairman]] |Kofi Amoah<ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-ecghana-1</ref> |- !General Secretary |Kwakye Yiadom<ref name=":0" /> |- !Founded |1992 |- !Headquarters |[[Accra]], [[Ghana]] |- !Colours |    Yellow, Blue and Black |- !Slogan |Good democrats for real progress |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |A group of Ghanaians sitting in council |} == Beaɛ a menyaa mmoa firiieɛ== <references /> p23iwvpzail0il11qy69dvwi6pv37gk 131792 131791 2022-07-22T21:29:39Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana Democratic Republican Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amannyɔkuo]] a ɛhyɛ [[Gaana|Ghana]] ase. Yɛtee kuo no wɔ afe 1992 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-2</ref> Neɛ ɔyɛ kuo no panin seisei ara ne Kofi Amoah.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-3</ref> Ɔno na ɔte mmrahyɛbadwa akonnwa no so seisei. {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana Democratic Republican Party |- !Abbreviation |GDRP |- ![[Party chair|Chairman]] |Kofi Amoah<ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Democratic_Republican_Party#cite_note-ecghana-1</ref> |- !General Secretary |Kwakye Yiadom<ref name=":0" /> |- !Founded |1992 |- !Headquarters |[[Accra]], [[Ghana]] |- !Colours |    Yellow, Blue and Black |- !Slogan |Good democrats for real progress |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |A group of Ghanaians sitting in council |} == Beaɛ a menyaa mmoa firiieɛ== <references /> ckdt83iburmeij22ekcxzhqxbplpz6o Ghana Union Movement 0 12318 131813 125961 2022-07-22T21:50:03Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana Union Movement''' yɛ amanyɔkuo bi a ɛwɔ [[Ghana]]. [[Christian Kwabena Andrews]] na tee saa kuo yi. Na ɔsane da asɔre Life Assembly Worship Center a ɛwɔ [[Accra]] ano. Mmerɛ a na wɔrebɛte kuo yi ano no, Ɔkaa sɛ ɔno ne [[Kwame Nkrumah]] foforɔ no na Nkrumah humhum asane aba biom.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-launch-1</ref> Na kuo ne botaeɛ ne sɛ wɔbɛnnya mmoa afiri [[Samia Nkrumah]], a ɔyɛ Kwame Nkrumah ba hɔ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-2</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana Union Movement |- | colspan="2" | |- !Abbreviation |GUM |- ![[Party leader|Leader]] |[[Christian Kwabena Andrews]] |- !Founder |[[Christian Kwabena Andrews]] |- !Founded |10 March 2019 |- ![[List of political ideologies|Ideology]] |[[Social democracy]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left politics|Centre-left]] |- !Slogan |Arise for Development Wob3te GUM |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Website |} www.ghanaunionmovement.com ==Abatoɔ no mu nsɛm== Andrews yɛ nnipa baako bi a ɔgyinaa yɛ sɛ manpanin wɔ 2020 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu. Ɔtɔɔ ɛho nkrataa wɔ ɛbɔ 7, 2020 mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-3</ref>Ɔwie biribiara no ne din bɛdaa abatoɔ nkrataa no so mmiensa sɛ yɛkan firi soro a.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-4</ref> Andrew yii Abu Grant Lukeman sɛ nnipa ɔne no bɛgyina abatoɔ no ano.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-5</ref> ==Beaɛ a menyaa mmmoa firiiɛ== tiz9jxs8rkwhdlo7cbu1o11hand67wm 131814 131813 2022-07-22T21:50:37Z Warmglow 8472 /* Abatoɔ no mu nsɛm */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ghana Union Movement''' yɛ amanyɔkuo bi a ɛwɔ [[Ghana]]. [[Christian Kwabena Andrews]] na tee saa kuo yi. Na ɔsane da asɔre Life Assembly Worship Center a ɛwɔ [[Accra]] ano. Mmerɛ a na wɔrebɛte kuo yi ano no, Ɔkaa sɛ ɔno ne [[Kwame Nkrumah]] foforɔ no na Nkrumah humhum asane aba biom.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-launch-1</ref> Na kuo ne botaeɛ ne sɛ wɔbɛnnya mmoa afiri [[Samia Nkrumah]], a ɔyɛ Kwame Nkrumah ba hɔ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-2</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Ghana Union Movement |- | colspan="2" | |- !Abbreviation |GUM |- ![[Party leader|Leader]] |[[Christian Kwabena Andrews]] |- !Founder |[[Christian Kwabena Andrews]] |- !Founded |10 March 2019 |- ![[List of political ideologies|Ideology]] |[[Social democracy]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left politics|Centre-left]] |- !Slogan |Arise for Development Wob3te GUM |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Website |} www.ghanaunionmovement.com ==Abatoɔ no mu nsɛm== Andrews yɛ nnipa baako bi a ɔgyinaa yɛ sɛ manpanin wɔ 2020 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu. Ɔtɔɔ ɛho nkrataa wɔ ɛbɔ 7, 2020 mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-3</ref> Ɔwie biribiara no ne din bɛdaa abatoɔ nkrataa no so mmiensa sɛ yɛkan firi soro a.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-4</ref> Andrew yii Abu Grant Lukeman sɛ nnipa ɔne no bɛgyina abatoɔ no ano.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ghana_Union_Movement#cite_note-5</ref> ==Beaɛ a menyaa mmmoa firiiɛ== 8vpbyctfgsyo0z5g03yfdm5h7ldkexv Liberal Party of Ghana 0 12321 131815 125962 2022-07-22T21:52:01Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Liberal Party ma Ghana''' yɛ amanyɔkuo wɔ [[Ghana]] yɛ de [[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] (IPP) bɛ gyinaa annan mu maa kuo wei a [[Kofi Akpaloo]] bɛteeɛ wɔ 2011 mu. Yɛyii Akpaloo, a firii mu abera ɔbɛgyinaa sɛ IPP wɔ 2016 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu ɛnam ne krataa ne ho nsem nti. Ne kuo no de sii wɔn aniso sɛ wɔde nnipa nkwa bɛsi wɔn ani wɔ Mfididwuma mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-1</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Liberal Party of Ghana |- !Abbreviation |LPG |- ![[Party leader|Leader]] |[[Kofi Akpaloo]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |John Ameka |- !General Secretary |Sarah Grant |- !First Vice Chairperson |Sophia Akpaloo |- !Third Vice Chairperson |Eunice Adu |- !National Organiser |Fleischer Lartey |- !National Communications Director |Samuel Owusu Afriyie |- !Director of Operations and Elections |Jerry Owusu Appiah |- !Founder |[[Kofi Akpaloo]] |- !Founded |1 March 2017 |- !Preceded by |[[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] |- !National affiliation |[[Ghana]] |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- | colspan="2" | |} ==2020 ABATOƆ KƐSEƐ NO MU NSEM== Kuo no yii Kofi Akpaloo sɛ ɔnnyina mma manpanin akonnwa no. Neɛ yɛyii no sɛ ɔne no nkɔ no ne Margaret Obrine Sarfo. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-2</ref>Jerry Owusu, a ɔhwɛ sɛ biribiara bɛkɔ so wɔ kuo no dwumadie no mu kaa wɔ kɔtɔnimaa 2020 mu sɛ kuo no hia wɔn a wɔbɛgyina wɔ mansini 275 a ɛwɔ Ghana afa nyinaa mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-3</ref> ==OBIARA MMƆDEMMƆ WƆ ABATOƆ NO MU== === Mmrahyɛbadwa abatoɔ === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |7,521 |0.06% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |} === Ɔmanpanin abatoɔ === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Kofi Akpaloo]] |7,683 |0.06% |7th of 12 |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 5qtih6d042hg0vozhx8l0n7e33a8hat 131816 131815 2022-07-22T21:52:41Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Liberal Party ma Ghana''' yɛ amanyɔkuo wɔ [[Ghana]] yɛ de Independent People's Party (IPP) bɛ gyinaa annan mu maa kuo wei a Kofi Akpaloo bɛteeɛ wɔ 2011 mu. Yɛyii Akpaloo, a firii mu abera ɔbɛgyinaa sɛ IPP wɔ 2016 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu ɛnam ne krataa ne ho nsem nti. Ne kuo no de sii wɔn aniso sɛ wɔde nnipa nkwa bɛsi wɔn ani wɔ Mfididwuma mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-1</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Liberal Party of Ghana |- !Abbreviation |LPG |- ![[Party leader|Leader]] |[[Kofi Akpaloo]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |John Ameka |- !General Secretary |Sarah Grant |- !First Vice Chairperson |Sophia Akpaloo |- !Third Vice Chairperson |Eunice Adu |- !National Organiser |Fleischer Lartey |- !National Communications Director |Samuel Owusu Afriyie |- !Director of Operations and Elections |Jerry Owusu Appiah |- !Founder |[[Kofi Akpaloo]] |- !Founded |1 March 2017 |- !Preceded by |[[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] |- !National affiliation |[[Ghana]] |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- | colspan="2" | |} ==2020 ABATOƆ KƐSEƐ NO MU NSEM== Kuo no yii Kofi Akpaloo sɛ ɔnnyina mma manpanin akonnwa no. Neɛ yɛyii no sɛ ɔne no nkɔ no ne Margaret Obrine Sarfo. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-2</ref>Jerry Owusu, a ɔhwɛ sɛ biribiara bɛkɔ so wɔ kuo no dwumadie no mu kaa wɔ kɔtɔnimaa 2020 mu sɛ kuo no hia wɔn a wɔbɛgyina wɔ mansini 275 a ɛwɔ Ghana afa nyinaa mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-3</ref> ==OBIARA MMƆDEMMƆ WƆ ABATOƆ NO MU== === Mmrahyɛbadwa abatoɔ === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |7,521 |0.06% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |} === Ɔmanpanin abatoɔ === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Kofi Akpaloo]] |7,683 |0.06% |7th of 12 |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 3bodbzfhvsaw1zq02ibner8bjq737xo 131817 131816 2022-07-22T21:55:24Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Liberal Party ma Ghana''' yɛ amanyɔkuo wɔ [[Ghana]] yɛ de Independent People's Party (IPP) bɛ gyinaa annan mu maa kuo wei a Kofi Akpaloo bɛteeɛ wɔ 2011 mu. Yɛyii Akpaloo, a firii mu abera ɔbɛgyinaa sɛ IPP wɔ 2016 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu ɛnam ne krataa ne ho nsem nti. Ne kuo no de sii wɔn aniso sɛ wɔde nnipa nkwa bɛsi wɔn ani wɔ Mfididwuma mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-1</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Liberal Party of Ghana |- !Abbreviation |LPG |- ![[Party leader|Leader]] |[[Kofi Akpaloo]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |John Ameka |- !General Secretary |Sarah Grant |- !First Vice Chairperson |Sophia Akpaloo |- !Third Vice Chairperson |Eunice Adu |- !National Organiser |Fleischer Lartey |- !National Communications Director |Samuel Owusu Afriyie |- !Director of Operations and Elections |Jerry Owusu Appiah |- !Founder |[[Kofi Akpaloo]] |- !Founded |1 March 2017 |- !Preceded by |[[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] |- !National affiliation |[[Ghana]] |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- | colspan="2" | |} ==2020 abatoɔ kɛseɛ no mu nsɛm== Kuo no yii Kofi Akpaloo sɛ ɔnnyina mma manpanin akonnwa no. Neɛ yɛyii no sɛ ɔne no nkɔ no ne Margaret Obrine Sarfo. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-2</ref>Jerry Owusu, a ɔhwɛ sɛ biribiara bɛkɔ so wɔ kuo no dwumadie no mu kaa wɔ kɔtɔnimaa 2020 mu sɛ kuo no hia wɔn a wɔbɛgyina wɔ mansini 275 a ɛwɔ Ghana afa nyinaa mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-3</ref> ==OBIARA MMƆDEMMƆ WƆ ABATOƆ NO MU== === Mmrahyɛbadwa abatoɔ === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |7,521 |0.06% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |} === Ɔmanpanin abatoɔ === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Kofi Akpaloo]] |7,683 |0.06% |7th of 12 |} ==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ== a2839mv95p5nzow3501eb0xfhh88njs 131818 131817 2022-07-22T21:55:49Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Liberal Party ma Ghana''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] wɔ [[Ghana]] yɛ de Independent People's Party (IPP) bɛ gyinaa annan mu maa kuo wei a Kofi Akpaloo bɛteeɛ wɔ 2011 mu. Yɛyii Akpaloo, a firii mu abera ɔbɛgyinaa sɛ IPP wɔ 2016 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu ɛnam ne krataa ne ho nsem nti. Ne kuo no de sii wɔn aniso sɛ wɔde nnipa nkwa bɛsi wɔn ani wɔ Mfididwuma mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-1</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Liberal Party of Ghana |- !Abbreviation |LPG |- ![[Party leader|Leader]] |[[Kofi Akpaloo]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |John Ameka |- !General Secretary |Sarah Grant |- !First Vice Chairperson |Sophia Akpaloo |- !Third Vice Chairperson |Eunice Adu |- !National Organiser |Fleischer Lartey |- !National Communications Director |Samuel Owusu Afriyie |- !Director of Operations and Elections |Jerry Owusu Appiah |- !Founder |[[Kofi Akpaloo]] |- !Founded |1 March 2017 |- !Preceded by |[[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] |- !National affiliation |[[Ghana]] |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- | colspan="2" | |} ==2020 abatoɔ kɛseɛ no mu nsɛm== Kuo no yii Kofi Akpaloo sɛ ɔnnyina mma manpanin akonnwa no. Neɛ yɛyii no sɛ ɔne no nkɔ no ne Margaret Obrine Sarfo. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-2</ref>Jerry Owusu, a ɔhwɛ sɛ biribiara bɛkɔ so wɔ kuo no dwumadie no mu kaa wɔ kɔtɔnimaa 2020 mu sɛ kuo no hia wɔn a wɔbɛgyina wɔ mansini 275 a ɛwɔ Ghana afa nyinaa mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-3</ref> ==OBIARA MMƆDEMMƆ WƆ ABATOƆ NO MU== === Mmrahyɛbadwa abatoɔ === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |7,521 |0.06% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |} === Ɔmanpanin abatoɔ === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Kofi Akpaloo]] |7,683 |0.06% |7th of 12 |} ==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ== rkq63hgqkd64rlmkn3wazfko0ovtba9 131819 131818 2022-07-22T21:56:43Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Liberal Party ma Ghana''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] wɔ [[Ghana]] yɛ de Independent People's Party (IPP) bɛ gyinaa annan mu maa kuo wei a Kofi Akpaloo bɛteeɛ wɔ 2011 mu. Yɛyii Akpaloo, a firii mu abera ɔbɛgyinaa sɛ IPP wɔ 2016 Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu ɛnam ne krataa ne ho nsem nti. Ne kuo no de sii wɔn aniso sɛ wɔde nnipa nkwa bɛsi wɔn ani wɔ Mfididwuma mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-1</ref> {| class="wikitable" ! colspan="2" |Liberal Party of Ghana |- !Abbreviation |LPG |- ![[Party leader|Leader]] |[[Kofi Akpaloo]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |John Ameka |- !General Secretary |Sarah Grant |- !First Vice Chairperson |Sophia Akpaloo |- !Third Vice Chairperson |Eunice Adu |- !National Organiser |Fleischer Lartey |- !National Communications Director |Samuel Owusu Afriyie |- !Director of Operations and Elections |Jerry Owusu Appiah |- !Founder |[[Kofi Akpaloo]] |- !Founded |1 March 2017 |- !Preceded by |[[Independent People's Party (Ghana)|Independent People's Party]] |- !National affiliation |[[Ghana]] |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- | colspan="2" | |} ==2020 abatoɔ kɛseɛ no mu nsɛm== Kuo no yii Kofi Akpaloo sɛ ɔnnyina mma manpanin akonnwa no. Neɛ yɛyii no sɛ ɔne no nkɔ no ne Margaret Obrine Sarfo. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-2</ref>Jerry Owusu, a ɔhwɛ sɛ biribiara bɛkɔ so wɔ kuo no dwumadie no mu kaa wɔ kɔtɔnimaa 2020 mu sɛ kuo no hia wɔn a wɔbɛgyina wɔ mansini 275 a ɛwɔ Ghana afa nyinaa mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_Party_of_Ghana#cite_note-3</ref> ==Obiara mmɔdenmmɔ wɔ abatoɔ no mu== === Mmrahyɛbadwa abatoɔ === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |7,521 |0.06% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |} === Ɔmanpanin abatoɔ === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Kofi Akpaloo]] |7,683 |0.06% |7th of 12 |} ==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ== g3dxi9geu3w84ewso83u5aa3n0e8fpo Mpasua 0 12328 131674 129013 2022-07-22T19:25:29Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Mpasoa''' yɛ [[abatoɔ]] [[mansini]] a wɔsane frɛ no mansini a yɛto aba, ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Mpasua"}}) , abatoɔ asoeɛ yɛ aman mu nkyekyɛmu (ɔman,mantam ne beaɛ foforɔ) a wate ama obi bɛyɛ nnipa a ɔwɔ hɔ no ntamgyinafoɔ nkuro akɛseɛ no.Saa kuro no amamra a wayi no kyerɛ mansini biara ahyeɛ sɛ ebia ɛmu biara bɛnya ntamgyinafoɔ baako anaa deɛ ɛboro saa. Mpempii no,wɔn a wɔte mansini nom na wɔma wɔn kwan sɛ wɔnto aba wɔ hɔ. "First-past-the-post" so na wɔgyina yi Mansini ntamgyinafoɔ anaasɛ kwan foforɔ a wɔfa so to aba. Wɔbɛtumi ato aba ayi wɔn wɔ abatoɔ kwan so anaasɛ kwan foforɔ so. == Nsɛmfua a ɛwɔ mu == Edin a yɛde to Mansini abatoɔ no sesa wɔ aman ahodoɔ ne mpesoa a wayi. Mpempii no wɔfrɛ edin mesoa sɛ abatoɔ mansini, ne titire ɛwɔ British English, nanso wɔbɛtumi de afrɛ wɔn a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔto aba anaasɛ wɔn a wɔte saa borɔno no so anaa wɔn a wɔto maa anamusini bi. Edin (Abatoɔ) ɛna abatoɔ mansini yɛ na wɔ American English. Wɔ Australia ne New Zealand, wɔfrɛ mansini a wɔto aba mpesoa, saa ara nso na baabi foforɔ nso wɔn a wɔto aba na wɔfrɛ wɔn mpesoasofoɔ. Wɔ India no wɔfrɛ mansini a wɔto aba "''Nirvācan Kṣetra" (Hindi: निर्वाचन क्षेत्र) wɔ Hindi, a wɔbɛtumi akyerɛ aseɛ wɔ borɔfo kasa sɛ "abatoɔ mpesoa " ɛwɔ sɛ borɔfo kasa ankasa no wɔfrɛ no "mpesoa". Wɔde edin "Nirvācan Kṣetra" di dwuma wɔ aberɛ a woreka biribi afa mpesoa bi ho a ɛmfa ne mmara ho. Sɛ worebɔ mpesoa pɔtee a wagye atom bi din a, wɔfrɛ no "Ksetra" a ne mmara din ka ho, wɔ Hindi(nhwɛsoɔ, 'Lok Sabha Kshetra' ma Lok Sabha mpesoa). Wɔfrɛ mansini a wɔto aba ma mansini adantam anaasɛ beaeɛ foforɔ no "wards".'' Wɔ Canada, wɔfrɛ mansini wɔ borɔfo mu no wɔfrɛ no "ridings". Wɔ [[Canada]] fa baabi no, wɔde mpesoa gyina hɔ ma mansini ɛna "ridings". Mansini a wɔto a a ɛyɛ akurase no ɛtɔ mmerɛ bi a wɔfrɛ no "wards", ɛyɛ edin a wɔsane de di dwuma wɔ mansini adantam nkyekyɛmu mu. Bio, wɔ Republic of Ireland no, wɔfrɛ mansini a wɔto aba "abatoɔ asoeɛ". == Aba a wɔnto no mpesoa so == Ɛnnyɛ kabi mame nkabi amanyɔsɛm nyinaa na ebia de di ne dwuma wɔ ɛno ara mansini anaasɛ to aba no wɔ abatoɔ asoeɛ foforɔ.Israel too mmarahyɛbedwa abatoɔ sɛ mansini a ɛgyina ne ho so. Saa ara nso na abatoɔ mansini aduonu nsia a ɛwɔ Italy ne aduonu a ɛwɔ Netherlands wɔ dwumadie bi wɔ saa abatoɔ nom,nanso wɔnni dwumadie biara wɔ asoeɛ no nkyekyɛmu mu. [[Ukraine]] too aba yii Verkhovna Dada(Ukrainian mmarahyɛbedwa) fa wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ [[ahinime]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu.<ref>http://www.kyivpost.com/news/politics/detail/117151/</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 109nx5a8tmkkp81nn9ierjy0ym3wzmz 131675 131674 2022-07-22T19:25:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Mpasoa''' yɛ [[abatoɔ]] [[mansini]] a wɔsane frɛ no mansini a yɛto aba, ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Mpasua"}}) , abatoɔ asoeɛ yɛ aman mu nkyekyɛmu (ɔman,[[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] ne beaɛ foforɔ) a wate ama obi bɛyɛ nnipa a ɔwɔ hɔ no ntamgyinafoɔ nkuro akɛseɛ no.Saa kuro no amamra a wayi no kyerɛ mansini biara ahyeɛ sɛ ebia ɛmu biara bɛnya ntamgyinafoɔ baako anaa deɛ ɛboro saa. Mpempii no,wɔn a wɔte mansini nom na wɔma wɔn kwan sɛ wɔnto aba wɔ hɔ. "First-past-the-post" so na wɔgyina yi Mansini ntamgyinafoɔ anaasɛ kwan foforɔ a wɔfa so to aba. Wɔbɛtumi ato aba ayi wɔn wɔ abatoɔ kwan so anaasɛ kwan foforɔ so. == Nsɛmfua a ɛwɔ mu == Edin a yɛde to Mansini abatoɔ no sesa wɔ aman ahodoɔ ne mpesoa a wayi. Mpempii no wɔfrɛ edin mesoa sɛ abatoɔ mansini, ne titire ɛwɔ British English, nanso wɔbɛtumi de afrɛ wɔn a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔto aba anaasɛ wɔn a wɔte saa borɔno no so anaa wɔn a wɔto maa anamusini bi. Edin (Abatoɔ) ɛna abatoɔ mansini yɛ na wɔ American English. Wɔ Australia ne New Zealand, wɔfrɛ mansini a wɔto aba mpesoa, saa ara nso na baabi foforɔ nso wɔn a wɔto aba na wɔfrɛ wɔn mpesoasofoɔ. Wɔ India no wɔfrɛ mansini a wɔto aba "''Nirvācan Kṣetra" (Hindi: निर्वाचन क्षेत्र) wɔ Hindi, a wɔbɛtumi akyerɛ aseɛ wɔ borɔfo kasa sɛ "abatoɔ mpesoa " ɛwɔ sɛ borɔfo kasa ankasa no wɔfrɛ no "mpesoa". Wɔde edin "Nirvācan Kṣetra" di dwuma wɔ aberɛ a woreka biribi afa mpesoa bi ho a ɛmfa ne mmara ho. Sɛ worebɔ mpesoa pɔtee a wagye atom bi din a, wɔfrɛ no "Ksetra" a ne mmara din ka ho, wɔ Hindi(nhwɛsoɔ, 'Lok Sabha Kshetra' ma Lok Sabha mpesoa). Wɔfrɛ mansini a wɔto aba ma mansini adantam anaasɛ beaeɛ foforɔ no "wards".'' Wɔ Canada, wɔfrɛ mansini wɔ borɔfo mu no wɔfrɛ no "ridings". Wɔ [[Canada]] fa baabi no, wɔde mpesoa gyina hɔ ma mansini ɛna "ridings". Mansini a wɔto a a ɛyɛ akurase no ɛtɔ mmerɛ bi a wɔfrɛ no "wards", ɛyɛ edin a wɔsane de di dwuma wɔ mansini adantam nkyekyɛmu mu. Bio, wɔ Republic of Ireland no, wɔfrɛ mansini a wɔto aba "abatoɔ asoeɛ". == Aba a wɔnto no mpesoa so == Ɛnnyɛ kabi mame nkabi amanyɔsɛm nyinaa na ebia de di ne dwuma wɔ ɛno ara mansini anaasɛ to aba no wɔ abatoɔ asoeɛ foforɔ.Israel too mmarahyɛbedwa abatoɔ sɛ mansini a ɛgyina ne ho so. Saa ara nso na abatoɔ mansini aduonu nsia a ɛwɔ Italy ne aduonu a ɛwɔ Netherlands wɔ dwumadie bi wɔ saa abatoɔ nom,nanso wɔnni dwumadie biara wɔ asoeɛ no nkyekyɛmu mu. [[Ukraine]] too aba yii Verkhovna Dada(Ukrainian mmarahyɛbedwa) fa wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ [[ahinime]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu.<ref>http://www.kyivpost.com/news/politics/detail/117151/</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == gtre7x0i8rzpe0p9smknbs17vimtb1w 131676 131675 2022-07-22T19:27:09Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Mpasoa''' yɛ [[abatoɔ]] [[mansini]] a wɔsane frɛ no mansini a yɛto aba, ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Mpasua"}}) , abatoɔ asoeɛ yɛ aman mu nkyekyɛmu (ɔman,[[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] ne beaɛ foforɔ) a wate ama obi bɛyɛ nnipa a ɔwɔ hɔ no ntamgyinafoɔ nkuro akɛseɛ no.Saa kuro no amamra a wayi no kyerɛ mansini biara ahyeɛ sɛ ebia ɛmu biara bɛnya ntamgyinafoɔ baako anaa deɛ ɛboro saa. Mpempii no,wɔn a wɔte mansini nom na wɔma wɔn kwan sɛ wɔnto aba wɔ hɔ. "First-past-the-post" so na wɔgyina yi Mansini ntamgyinafoɔ anaasɛ kwan foforɔ a wɔfa so to aba. Wɔbɛtumi ato aba ayi wɔn wɔ abatoɔ kwan so anaasɛ kwan foforɔ so. == Nsɛmfua a ɛwɔ mu == Edin a yɛde to Mansini abatoɔ no sesa wɔ aman ahodoɔ ne mpesoa a wayi. Mpempii no wɔfrɛ edin mesoa sɛ abatoɔ mansini, ne titire ɛwɔ British English, nanso wɔbɛtumi de afrɛ wɔn a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔto aba anaasɛ wɔn a wɔte saa borɔno no so anaa wɔn a wɔto maa anamusini bi. Edin (Abatoɔ) ɛna abatoɔ mansini yɛ na wɔ American English. Wɔ Australia ne New Zealand, wɔfrɛ mansini a wɔto aba mpesoa, saa ara nso na baabi foforɔ nso wɔn a wɔto aba na wɔfrɛ wɔn mpesoasofoɔ. Wɔ India no wɔfrɛ mansini a wɔto aba "''Nirvācan Kṣetra" (Hindi: निर्वाचन क्षेत्र) wɔ Hindi, a wɔbɛtumi akyerɛ aseɛ wɔ borɔfo kasa sɛ "abatoɔ mpesoa " ɛwɔ sɛ borɔfo kasa ankasa no wɔfrɛ no "mpesoa". Wɔde edin "Nirvācan Kṣetra" di dwuma wɔ aberɛ a woreka biribi afa mpesoa bi ho a ɛmfa ne mmara ho. Sɛ worebɔ mpesoa pɔtee a wagye atom bi din a, wɔfrɛ no "Ksetra" a ne [[mmara]] din ka ho, wɔ Hindi(nhwɛsoɔ, 'Lok Sabha Kshetra' ma Lok Sabha mpesoa). Wɔfrɛ mansini a wɔto aba ma mansini adantam anaasɛ beaeɛ foforɔ no "wards".'' Wɔ Canada, wɔfrɛ mansini wɔ borɔfo mu no wɔfrɛ no "ridings". Wɔ [[Canada]] fa baabi no, wɔde mpesoa gyina hɔ ma mansini ɛna "ridings". Mansini a wɔto a a ɛyɛ akurase no ɛtɔ mmerɛ bi a wɔfrɛ no "wards", ɛyɛ edin a wɔsane de di dwuma wɔ mansini adantam nkyekyɛmu mu. Bio, wɔ Republic of Ireland no, wɔfrɛ mansini a wɔto aba "abatoɔ asoeɛ". == Aba a wɔnto no mpesoa so == Ɛnnyɛ kabi mame nkabi amanyɔsɛm nyinaa na ebia de di ne dwuma wɔ ɛno ara mansini anaasɛ to aba no wɔ abatoɔ asoeɛ foforɔ.Israel too mmarahyɛbedwa abatoɔ sɛ mansini a ɛgyina ne ho so. Saa ara nso na abatoɔ mansini aduonu nsia a ɛwɔ Italy ne aduonu a ɛwɔ Netherlands wɔ dwumadie bi wɔ saa abatoɔ nom,nanso wɔnni dwumadie biara wɔ asoeɛ no nkyekyɛmu mu. [[Ukraine]] too aba yii Verkhovna Dada(Ukrainian mmarahyɛbedwa) fa wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ [[ahinime]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu.<ref>http://www.kyivpost.com/news/politics/detail/117151/</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 5wrz33ezq5pbtinid68gzhngurl1a4x 131677 131676 2022-07-22T19:28:14Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Mpasoa''' yɛ [[abatoɔ]] [[mansini]] a wɔsane frɛ no mansini a yɛto aba, ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Mpasua"}}) , abatoɔ asoeɛ yɛ aman mu nkyekyɛmu (ɔman,[[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] ne beaɛ foforɔ) a wate ama obi bɛyɛ nnipa a ɔwɔ hɔ no ntamgyinafoɔ nkuro akɛseɛ no.Saa kuro no amamra a wayi no kyerɛ mansini biara ahyeɛ sɛ ebia ɛmu biara bɛnya ntamgyinafoɔ baako anaa deɛ ɛboro saa. Mpempii no,wɔn a wɔte mansini nom na wɔma wɔn kwan sɛ wɔnto aba wɔ hɔ. "First-past-the-post" so na wɔgyina yi Mansini ntamgyinafoɔ anaasɛ kwan foforɔ a wɔfa so to aba. Wɔbɛtumi ato aba ayi wɔn wɔ abatoɔ kwan so anaasɛ kwan foforɔ so. == Nsɛmfua a ɛwɔ mu == Edin a yɛde to Mansini abatoɔ no sesa wɔ aman ahodoɔ ne mpesoa a wayi. Mpempii no wɔfrɛ edin mesoa sɛ abatoɔ mansini, ne titire ɛwɔ British English, nanso wɔbɛtumi de afrɛ wɔn a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔto aba anaasɛ wɔn a wɔte saa borɔno no so anaa wɔn a wɔto maa anamusini bi. Edin (Abatoɔ) ɛna abatoɔ mansini yɛ na wɔ American English. Wɔ Australia ne New Zealand, wɔfrɛ mansini a wɔto aba mpesoa, saa ara nso na baabi foforɔ nso wɔn a wɔto aba na wɔfrɛ wɔn mpesoasofoɔ. Wɔ India no wɔfrɛ mansini a wɔto aba "''Nirvācan Kṣetra" (Hindi: निर्वाचन क्षेत्र) wɔ Hindi, a wɔbɛtumi akyerɛ aseɛ wɔ borɔfo kasa sɛ "abatoɔ mpesoa " ɛwɔ sɛ borɔfo kasa ankasa no wɔfrɛ no "mpesoa". Wɔde edin "Nirvācan Kṣetra" di dwuma wɔ aberɛ a woreka biribi afa mpesoa bi ho a ɛmfa ne mmara ho. Sɛ worebɔ mpesoa pɔtee a wagye atom bi din a, wɔfrɛ no "Ksetra" a ne [[mmara]] din ka ho, wɔ Hindi(nhwɛsoɔ, 'Lok Sabha Kshetra' ma Lok Sabha mpesoa). Wɔfrɛ mansini a wɔto aba ma mansini adantam anaasɛ beaeɛ foforɔ no "wards".'' Wɔ Canada, wɔfrɛ mansini wɔ borɔfo mu no wɔfrɛ no "ridings". Wɔ [[Canada]] fa baabi no, wɔde mpesoa gyina hɔ ma mansini ɛna "ridings". Mansini a wɔto a a ɛyɛ akurase no ɛtɔ mmerɛ bi a wɔfrɛ no "wards", ɛyɛ edin a wɔsane de di dwuma wɔ mansini adantam nkyekyɛmu mu. Bio, wɔ Republic of Ireland no, wɔfrɛ mansini a wɔto aba "abatoɔ asoeɛ". == Aba a wɔnto no mpesoa so == Ɛnnyɛ kabi mame nkabi amanyɔsɛm nyinaa na ebia de di ne dwuma wɔ ɛno ara mansini anaasɛ to aba no wɔ abatoɔ asoeɛ foforɔ.Israel too mmarahyɛbedwa abatoɔ sɛ mansini a ɛgyina ne ho so. Saa ara nso na abatoɔ mansini aduonu nsia a ɛwɔ Italy ne aduonu a ɛwɔ Netherlands wɔ dwumadie bi wɔ saa abatoɔ nom,nanso wɔnni dwumadie biara wɔ asoeɛ no nkyekyɛmu mu. [[Ukraine]] too aba yii Verkhovna Dada(Ukrainian [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]]) fa wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ [[ahinime]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu.<ref>http://www.kyivpost.com/news/politics/detail/117151/</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 8r73llnm9ww7gfwt10aikfthkoxq56a National Democratic Congress (NDC) 0 12336 131757 126061 2022-07-22T20:52:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''National Democratic Congress''' ('''NDC''')({{Audio|tw-National Democratic Congress.ogg|pronounciation of "National Democratic Congress"}}) yɛ onuadɔ amanyɔkuo wɔ Ghana ha. [[Jerry John Rawlings]] a na ɔdi [[Ghana]] anim wɔ afe apem ahenkron aduowɔtwe baako kɔsi afe apem ahenkron aduokron mmiɛnsa no na ɔtee saa amanyɔkuo yi. Ɔsane bɛyɛɛ Ɔmanpanin firi afe apem ahenkron aduokron mmiɛnsa de kɔsi mfeɛ mpem mmienu ne baako mu. Ɛfiri bere a wɔtee Provisional National Defence Council (PNDC) a ɔde asrafoɔ bɛtuu aban a na ɔte adwa so saa bere no guiɛ wɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome da ɛtɔ so aduasa baako bɛdii adeɛ no amanaman ɛwɔ wiase de wɔn ano guu Rawlings so sɛ ɔmfa ɔman no nsane nkɔ kabi ma menkabi amammuo mu. Kyiniiɛ amanyɔkuo NDC hyɛɛ aseɛ te sɛ amanyɔkuo a ɔte adwa so ansa na afe apem ahenkron aduokron mmienu abatoɔ no reduru so. Ɛno mu na wɔtoo aba yii Jerry John Rawlings sɛ Ɔmanpanin ɛna wɔtoo aba yii no ne mprenu so wɔ afe apem ahenkron aduokron nsia Ghanafoɔ ɔgyina mu ma [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] amanyɔkuo no. Rawlings amammuo a ɛtɔ so mmienu no baa nawieɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne baako mu. {{short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=Kitawonsa 2022}} [[Category:1992 establishments in Ghana]] [[Category:Amanyɔkuo wɔka Socialist International]] [[Category:Amanyɔkuo a ɛfirii ase wɔ 1992]] [[Category:Amanyɔkuo a ɛwɔ Ghana]] [[Category:Progressive Alliance]] [[Category:Social democratic parties in Ghana]] {{Infobox political party | name = National Democratic Congress | logo = Logo of the National Democratic Congress (Ghana).svg | caption = | colorcode = {{party color|National Democratic Congress (Ghana)}} | abbreviation = NDC | leader = [[Samuel Ofosu-Ampofo]] | chairperson = [[Samuel Ofosu-Ampofo]] | general_secretary = [[Asiedu Nketia]] | founder = [[Jerry Rawlings]] | founded = {{Start date and age|df=yes|1992|07|28}} | headquarters = Adama Ave, [[Adabraka]], [[Accra]] | student_wing = TEIN | ideology = [[Social democracy]] | position = [[Centre-left politics|Centre-left]] | international = [[Progressive Alliance]]<br/>[[Socialist International]] | colors = {{Color box|{{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}|border=silver}} {{Color box|white|border=silver}} {{Color box|red|border=silver}} {{Color box|black|border=silver}}<br>[[Green]], [[White]], [[Red]], [[Black]] | anthem = <center>"Arise, Arise for Ghana"<ref>{{cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dr-Spio-replaces-Jewel-Ackah-in-NDC-song-composition-694086|title=Dr. Spio replaces Jewel Ackah in NDC song composition|website=ghanaweb.com|date=20 October 2018|access-date=5 December 2018}}</ref><br></center> | slogan = Unity, Stability and Development | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Composition bar|137|275|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | seats2_title = [[Pan-African Parliament]] | seats2 = {{Composition bar|3|5|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | symbol = The Umbrella with the Head of a [[Columbidae|Dove]] at the Tip | flag = [[File:Flag of the National Democratic Congress (Ghana).svg|border|200px]] | website = {{URL|//www.ndcgh.org}} | country = Ghana }} [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] hweree [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] adwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no mu. Amanyɔkuo no sane nyaa Ɔmanpanin akondwa no bio wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ no mu bere a Okunini [[John Atta Mills]] na na ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaatuni. National Democratic Congress na ɔde afe apem ahenkron aduokron mmienu Ghana amammra sii hɔ. Amanyɔkuo yi ahyɛnsodeɛ ne Kyiniiɛ anomaa abuburo si so. Amanyɔkuo yi ahosuo ne kɔkɔɔ, fufuo, ahabanbunu ne Tuntum. Wɔn 'motto' ne Nkabom, Baakoyɛ ne mpuntuo. Ɛwɔ amanaman mu no National Democratic Congress ka 'Progressive Alliance<ref>https://web.archive.org/web/20150302142054/http://progressive-alliance.info/participants/</ref> ne Socialist International'<ref>http://www.socialistinternational.org/viewArticle.cfm?ArticlePageID=931</ref>kuo no ho. Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- mmienu mu no, Abantoɔ Kɔmisan a ɛwɔ Ghana de too dwa sɛ Owura [[John Mahama|John Dramani Mahama]] a na ɔyɛ frankaatuni ma amanyɔkuo National Democratic Congress no adi nkunim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛmu aduonum ne akyire po nson wɔ mma a wɔtoeɛ no nyinaa mu<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/</ref>. == Abakwasɛm == [[Jerry John Rawlings|Jerry Rawlings]] na ɔyɛ kɔfarebae ma amanyɔkuo National Democratic Congress. Ɔno na ɔdii asrafoɔ anim wɔ afe apem ahenkron aduowɔtwe - baako mu. Ɛwɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no, National Democratic Congress amanyɔkuo no dii anim de amanyɔkuo dodoɔ akansie a nhwɛsoɔ ne Ɔmanpanin nniaanim kabi ma menkabi amammuo baeɛ. Amanyɔkuo NDC dii nkunim wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu ne afe apem ahenkron aduokron nsia abatoɔ no mu. === 2000 Abatoɔ === Mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no ne abatoɔ a ɛdi kan bere afe apem ahenkron aduokron mmienu amammra no bɛyɛɛ adwuma a na Ɔmanpanin a ɔte akondwa so din nka abatoɔ krataa no ho. Jerry Rawlings mfeɛ nwɔtwe amammuo no nyinaa aba nawieɛ sɛdeɛ Ghana Amammra no rekyerɛ no. [[John Atta Mills]] bɛyɛɛ frankaatuni de maa amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] bere amanyɔkuo no mpanimfoɔ hyiaa wɔ Ho a ɛwɔ Frao mantam Volta Region a ɛwɔ Ghana too aba no. Na nnipa dodoɔ no ara se Ɔno ne Ɔmanpanin wɔ mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no mu. Ɔmanpanin abadiekyire yi a wabɛyɛ frankaatuni yi dii nkoguo wɔ Ɔmanpanin abatoɔ no mu maa [[New Patriotic Party]] frankaatuni [[John Kufuor|John Kufour]] dii nkonim bere a Ghanafoɔ too aba no ne mprenu === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan abatoɔ no mu, amanyɔkuo yi tirimupo a ma worekayerɛ Ghanafoɔ sɛ Ɛno nti wɔnto aba no wɔn ne "A Better Ghana". John Atta Mills sane gyinaa Amanyɔkuo yi anan mu bio wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan abatoɔ no mu a na ne abadiekyire ne Alhaji Muhammad Mumuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn aduanan nnan akyire po nsia nanso ɔdii nkoguo maa New Patriotic Party Amanyɔkuo no dii nkonim wɔ Ghanafoɔ abatoɔ a wɔtoo no Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu. National Democratic Congress amanyɔkuo yi nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa aduokron nnan. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so aduonu- baako mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu, wɔtoo aba nwanwasoɔ bi yii Okunini Mills sɛ frankaatuni de ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] sɛ ɔngyina amanyɔkuo no anan mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ no mu bere Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn aduowɔtwe baako akyire po nnan (81.4%, or 1,362 votes). Ekwow Spio-Garbrah tɔɔ so mmienu a ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn nwɔtwe akyire po nsonwas (8.7% (146 votes), Alhaji Mahama Iddrisu tɔɔ so mmiɛnsa a ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn nwɔtwe akyire po mmienu ( 8.2% (137 votes), ɛna Eddie Annan tɔɔ so nnan a Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nson(1.7% (28 votes). Ɛwɔ [[Oforisuo]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe mu, wɔyii [[John Mahama]] sɛ frankaatuni abadiekyire. Ɛwɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nkron, , Mills nyaa adansedie krataa sɛ ɔno ne nkonimdifoɔ wɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome da ɛtɔ so aduonu -nwɔtwe abatoɔ wɔtoo no bio no mu na ɔbɛyɛɛ Ghana manpain. 1mhwvfildcsvmjq72kwa74ix0707fgm 131758 131757 2022-07-22T20:53:26Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''National Democratic Congress''' ('''NDC''')({{Audio|tw-National Democratic Congress.ogg|pronounciation of "National Democratic Congress"}}) yɛ onuadɔ [[amanyɔkuo]] wɔ Ghana ha. [[Jerry John Rawlings]] a na ɔdi [[Ghana]] anim wɔ afe apem ahenkron aduowɔtwe baako kɔsi afe apem ahenkron aduokron mmiɛnsa no na ɔtee saa amanyɔkuo yi. Ɔsane bɛyɛɛ Ɔmanpanin firi afe apem ahenkron aduokron mmiɛnsa de kɔsi mfeɛ mpem mmienu ne baako mu. Ɛfiri bere a wɔtee Provisional National Defence Council (PNDC) a ɔde asrafoɔ bɛtuu aban a na ɔte adwa so saa bere no guiɛ wɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome da ɛtɔ so aduasa baako bɛdii adeɛ no amanaman ɛwɔ wiase de wɔn ano guu Rawlings so sɛ ɔmfa ɔman no nsane nkɔ kabi ma menkabi amammuo mu. Kyiniiɛ amanyɔkuo NDC hyɛɛ aseɛ te sɛ amanyɔkuo a ɔte adwa so ansa na afe apem ahenkron aduokron mmienu abatoɔ no reduru so. Ɛno mu na wɔtoo aba yii Jerry John Rawlings sɛ Ɔmanpanin ɛna wɔtoo aba yii no ne mprenu so wɔ afe apem ahenkron aduokron nsia Ghanafoɔ ɔgyina mu ma [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] amanyɔkuo no. Rawlings amammuo a ɛtɔ so mmienu no baa nawieɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne baako mu. {{short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=Kitawonsa 2022}} [[Category:1992 establishments in Ghana]] [[Category:Amanyɔkuo wɔka Socialist International]] [[Category:Amanyɔkuo a ɛfirii ase wɔ 1992]] [[Category:Amanyɔkuo a ɛwɔ Ghana]] [[Category:Progressive Alliance]] [[Category:Social democratic parties in Ghana]] {{Infobox political party | name = National Democratic Congress | logo = Logo of the National Democratic Congress (Ghana).svg | caption = | colorcode = {{party color|National Democratic Congress (Ghana)}} | abbreviation = NDC | leader = [[Samuel Ofosu-Ampofo]] | chairperson = [[Samuel Ofosu-Ampofo]] | general_secretary = [[Asiedu Nketia]] | founder = [[Jerry Rawlings]] | founded = {{Start date and age|df=yes|1992|07|28}} | headquarters = Adama Ave, [[Adabraka]], [[Accra]] | student_wing = TEIN | ideology = [[Social democracy]] | position = [[Centre-left politics|Centre-left]] | international = [[Progressive Alliance]]<br/>[[Socialist International]] | colors = {{Color box|{{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}|border=silver}} {{Color box|white|border=silver}} {{Color box|red|border=silver}} {{Color box|black|border=silver}}<br>[[Green]], [[White]], [[Red]], [[Black]] | anthem = <center>"Arise, Arise for Ghana"<ref>{{cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dr-Spio-replaces-Jewel-Ackah-in-NDC-song-composition-694086|title=Dr. Spio replaces Jewel Ackah in NDC song composition|website=ghanaweb.com|date=20 October 2018|access-date=5 December 2018}}</ref><br></center> | slogan = Unity, Stability and Development | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Composition bar|137|275|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | seats2_title = [[Pan-African Parliament]] | seats2 = {{Composition bar|3|5|hex={{party color|National Democratic Congress (Ghana)}}}} | symbol = The Umbrella with the Head of a [[Columbidae|Dove]] at the Tip | flag = [[File:Flag of the National Democratic Congress (Ghana).svg|border|200px]] | website = {{URL|//www.ndcgh.org}} | country = Ghana }} [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] hweree [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] adwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no mu. Amanyɔkuo no sane nyaa Ɔmanpanin akondwa no bio wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ no mu bere a Okunini [[John Atta Mills]] na na ɔyɛ amanyɔkuo yi frankaatuni. National Democratic Congress na ɔde afe apem ahenkron aduokron mmienu Ghana amammra sii hɔ. Amanyɔkuo yi ahyɛnsodeɛ ne Kyiniiɛ anomaa abuburo si so. Amanyɔkuo yi ahosuo ne kɔkɔɔ, fufuo, ahabanbunu ne Tuntum. Wɔn 'motto' ne Nkabom, Baakoyɛ ne mpuntuo. Ɛwɔ amanaman mu no National Democratic Congress ka 'Progressive Alliance<ref>https://web.archive.org/web/20150302142054/http://progressive-alliance.info/participants/</ref> ne Socialist International'<ref>http://www.socialistinternational.org/viewArticle.cfm?ArticlePageID=931</ref>kuo no ho. Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- mmienu mu no, Abantoɔ Kɔmisan a ɛwɔ Ghana de too dwa sɛ Owura [[John Mahama|John Dramani Mahama]] a na ɔyɛ frankaatuni ma amanyɔkuo National Democratic Congress no adi nkunim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛmu aduonum ne akyire po nson wɔ mma a wɔtoeɛ no nyinaa mu<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/</ref>. == Abakwasɛm == [[Jerry John Rawlings|Jerry Rawlings]] na ɔyɛ kɔfarebae ma amanyɔkuo National Democratic Congress. Ɔno na ɔdii asrafoɔ anim wɔ afe apem ahenkron aduowɔtwe - baako mu. Ɛwɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu mu no, National Democratic Congress amanyɔkuo no dii anim de amanyɔkuo dodoɔ akansie a nhwɛsoɔ ne Ɔmanpanin nniaanim kabi ma menkabi amammuo baeɛ. Amanyɔkuo NDC dii nkunim wɔ afe apem ahenkron aduokron mmienu ne afe apem ahenkron aduokron nsia abatoɔ no mu. === 2000 Abatoɔ === Mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no ne abatoɔ a ɛdi kan bere afe apem ahenkron aduokron mmienu amammra no bɛyɛɛ adwuma a na Ɔmanpanin a ɔte akondwa so din nka abatoɔ krataa no ho. Jerry Rawlings mfeɛ nwɔtwe amammuo no nyinaa aba nawieɛ sɛdeɛ Ghana Amammra no rekyerɛ no. [[John Atta Mills]] bɛyɛɛ frankaatuni de maa amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] bere amanyɔkuo no mpanimfoɔ hyiaa wɔ Ho a ɛwɔ Frao mantam Volta Region a ɛwɔ Ghana too aba no. Na nnipa dodoɔ no ara se Ɔno ne Ɔmanpanin wɔ mfeɛ mpem mmienu abatoɔ no mu. Ɔmanpanin abadiekyire yi a wabɛyɛ frankaatuni yi dii nkoguo wɔ Ɔmanpanin abatoɔ no mu maa [[New Patriotic Party]] frankaatuni [[John Kufuor|John Kufour]] dii nkonim bere a Ghanafoɔ too aba no ne mprenu === 2004 Abatoɔ === Ɛwɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan abatoɔ no mu, amanyɔkuo yi tirimupo a ma worekayerɛ Ghanafoɔ sɛ Ɛno nti wɔnto aba no wɔn ne "A Better Ghana". John Atta Mills sane gyinaa Amanyɔkuo yi anan mu bio wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan abatoɔ no mu a na ne abadiekyire ne Alhaji Muhammad Mumuni. Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn aduanan nnan akyire po nsia nanso ɔdii nkoguo maa New Patriotic Party Amanyɔkuo no dii nkonim wɔ Ghanafoɔ abatoɔ a wɔtoo no Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu. National Democratic Congress amanyɔkuo yi nyaa mmrahyɛbadwa nkonwa aduokron nnan. === 2008 Abatoɔ === Ɛwɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so aduonu- baako mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu, wɔtoo aba nwanwasoɔ bi yii Okunini Mills sɛ frankaatuni de ma amanyɔkuo [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] sɛ ɔngyina amanyɔkuo no anan mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ no mu bere Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn aduowɔtwe baako akyire po nnan (81.4%, or 1,362 votes). Ekwow Spio-Garbrah tɔɔ so mmienu a ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn nwɔtwe akyire po nsonwas (8.7% (146 votes), Alhaji Mahama Iddrisu tɔɔ so mmiɛnsa a ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn nwɔtwe akyire po mmienu ( 8.2% (137 votes), ɛna Eddie Annan tɔɔ so nnan a Ɔnyaa mma no ɔha mu abupɛn baako akyire po nson(1.7% (28 votes). Ɛwɔ [[Oforisuo]] bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe mu, wɔyii [[John Mahama]] sɛ frankaatuni abadiekyire. Ɛwɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nkron, , Mills nyaa adansedie krataa sɛ ɔno ne nkonimdifoɔ wɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome da ɛtɔ so aduonu -nwɔtwe abatoɔ wɔtoo no bio no mu na ɔbɛyɛɛ Ghana manpain. 68qhjsn0wv15bintwmnzn04cidms0bk Mmarahyɛbadwafie 0 12342 131702 128968 2022-07-22T19:57:38Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:House of Commons 2010.jpg|thumb|250px|The facing benches of the [[House of Commons of the United Kingdom]] are said to contribute to an adversarial style of debate.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=vmxVA92UkOQC&pg=PA141|title=Parliament Today|last=Rush|first=Michael|date=2005|publisher=Manchester University Press|isbn=9780719057953|page=141}}</ref>]] [[File:PikiWiki Israel 7260 Knesset-Room.jpg|thumb|250px|[[Knesset]], the parliament of [[Israel]]]] [[File:Chamber_of_the_House_of_Representatives_of_Japan.jpg|thumb|250px|The [[House of Representatives (Japan)|House of Representatives]] of [[Japan]]]] [[File:Bundesratswahl 2009 - Applaus.jpg|thumb|250px|The [[Federal Assembly (Switzerland)|Federal Assembly]] of [[Switzerland]]]]Wɔ nnɛ mmerɛ yi mu amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu no, '''Mmarahyɛbadwafie''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwafie.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwafie"}}) anaa Mmarahyɛbadwam yɛ baabi a wɔhyɛ mmara de ma ɔmamfoɔ. Mpɛn pii no, mmarahyɛbadwa biara wɔ dwumadie titire ahodoɔ mmiensa: sɛ wore si wɔ mamfoɔ no ananmu wɔ mmarahyɛbadwam hɔ, sɛ worehyɛ mmara ama ɔmamfoɔ no, ɛna sɛ wobɛhwɛ aban no dwumadie so berɛ a woretietie na woreyɛ nsɛm mu nhwehwɛmu. wɔn dwumadie ne wɔn a yɛfrɛ wɔn sɛ senate, synod anaa congress dwumadie yɛ pɛ na wɔtae hunu no wɔ aman ahodoɔ a ɔhene anaa ɔhemaa adi wɔn so pɛn anaa gu so redi wɔn so. Aman ahodoɔ no bi wɔ hɔ a sɛ wɔka sɛ Mmarahyɛbadwafie anaa mmarahyɛbadwam a na worekyerɛ mmarahyɛbadwam dwumadie ahodoɔ no nko ara, na mmom ɛbinom nso wɔ hɔ a wɔtumi dekyerɛ biribi foforɔ. (sɛ ɛbia Ghana mmarahyɛbadwam).<ref name=":0" /> == N'ABƆSEƐ == Mmarahyɛbadwam yɛ asɛmfua a ɛfiri Borɔfo kasa mu, na wɔnya firii Anglo-Norman wɔ 14th century berɛ no mu, a na ɛfiri 11th century French foɔ asɛm a wɔfrɛ no sɛ "''parlement"'' a asɛkyerɛ wɔ Borɔfo mu ne "discussion, discourse", a ɛfiri asɛmfua "''parler" mu'', a ɛno nso asekyerɛ ne sɛ "to talk".<ref name=":0">http://www.etymonline.com/word/parliament</ref> ɛhɔ na asɛm no asekyerɛ firi baeɛ a na ɛtumi gyina hɔ ma anobaebae biara, ne nkitahodie biara, anaa sɛ wone obi redi biribi ano berɛ a wonam akwannuasa nyinaa so. wɔ 15th century mu no, Britain foɔ, faa asɛm no maa no bɛgyinaa hɔ maa mmarahyɛbadwam.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> == MMA A WƆWƆ MMARAHYƐBADWAM == {{Main|Women in government}} <gallery |="" widths="230" heights="200" caption="Countries with more than a specific percentage of women in parliament as of 2017"> File:10% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 10%<ref>{{cite web |title=10% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220926/https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:20% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 20%<ref>{{cite web |title=20% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220922/https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:30% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 30%<ref>{{cite web |title=30% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220928/https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> </gallery> == MMARAHYƐBADWA AHODOƆ WƆ AMANAMAN SO == ɔman biara wɔ sedeɛ ɔfrɛ ne mmarahyɛbadwam. deɛ ɛdidi soɔ yi yɛ edin ahodoɔ a amanaman biara de frɛ mmarahyɛbadwa no * European Parliament * [[Parliament of Austria]] (consisting of the [[National Council (Austria)|National Council]] and the [[Federal Council (Austria)|Federal Council]]) * [[Belgian Federal Parliament]] (consisting of the [[Chamber of Representatives of Belgium|Chamber of Representatives]] and the [[Senate of Belgium|Senate]]) * [[National Assembly of Bulgaria]] * [[Croatian Parliament]] * [[House of Representatives of Cyprus|House of Representatives]] ([[Cyprus]]) * [[Parliament of the Czech Republic]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of the Czech Republic|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Czech Republic|Senate]]) * [[Folketing]] ([[Denmark]]) * [[Riigikogu]] ([[Estonia]]) * [[Parliament of Finland]] (Eduskunta) * [[Parliament of France]] (consisting of the [[French National Assembly|National Assembly]] and the [[Senate of France|Senate]]) * [[Bundestag]] and [[Bundesrat of Germany|Bundesrat]] ([[Germany]]) * [[Hellenic Parliament]] ([[Greece]]) * [[National Assembly of Hungary|National Assembly]] ([[Hungary]]) * [[Oireachtas]] ([[Ireland]]) (consisting of the [[President of the Republic of Ireland|President of Ireland]], [[Dáil Éireann]] (Lower House) and [[Seanad Éireann]] (Senate)) * [[Parliament of Italy]] (consisting of the [[Chamber of Deputies (Italy)|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Republic (Italy)|Senate]]) * [[Saeima]] ([[Latvia]]) * [[Seimas]] ([[Lithuania]]) * [[Chamber of Deputies of Luxembourg|Chamber of Deputies]] ([[Luxembourg]]) * [[House of Representatives of Malta|House of Representatives]] ([[Malta]]) * [[States General of the Netherlands]] (consisting of the [[House of Representatives (Netherlands)|Chamber of Representatives]] and the [[Senate (Netherlands)|Senate]]) * [[National Assembly of the Republic of Poland]] (consisting of the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]] and the [[Senate of the Republic of Poland|Senate]]) * [[Assembly of the Republic of Portugal|Assembly of the Republic]] ([[Portugal]]) * [[Parliament of Romania]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of Romania|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of Romania|Senate]]) * [[National Council of the Slovak Republic|National Council]] ([[Slovakia]]) * [[Parliament of Slovenia]] (consisting of the [[National Assembly (Slovenia)|National Assembly]] and the [[National Council (Slovenia)|National Council]]) * [[Cortes Generales]] ([[Spain]]) (consisting of the [[Congress of Deputies of Spain|Congress of Deputies]] and the [[Senate of Spain|Senate]]) * [[Riksdag]] ([[Sweden]]) == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == h9g8904in664opeysmqp6ioe94nb7sd 131703 131702 2022-07-22T19:58:14Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:House of Commons 2010.jpg|thumb|250px|The facing benches of the [[House of Commons of the United Kingdom]] are said to contribute to an adversarial style of debate.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=vmxVA92UkOQC&pg=PA141|title=Parliament Today|last=Rush|first=Michael|date=2005|publisher=Manchester University Press|isbn=9780719057953|page=141}}</ref>]] [[File:PikiWiki Israel 7260 Knesset-Room.jpg|thumb|250px|[[Knesset]], the parliament of [[Israel]]]] [[File:Chamber_of_the_House_of_Representatives_of_Japan.jpg|thumb|250px|The [[House of Representatives (Japan)|House of Representatives]] of [[Japan]]]] [[File:Bundesratswahl 2009 - Applaus.jpg|thumb|250px|The [[Federal Assembly (Switzerland)|Federal Assembly]] of [[Switzerland]]]]Wɔ nnɛ mmerɛ yi mu amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu no, '''Mmarahyɛbadwafie''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwafie.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwafie"}}) anaa Mmarahyɛbadwam yɛ baabi a wɔhyɛ [[mmara]] de ma ɔmamfoɔ. Mpɛn pii no, mmarahyɛbadwa biara wɔ dwumadie titire ahodoɔ mmiensa: sɛ wore si wɔ mamfoɔ no ananmu wɔ mmarahyɛbadwam hɔ, sɛ worehyɛ mmara ama ɔmamfoɔ no, ɛna sɛ wobɛhwɛ aban no dwumadie so berɛ a woretietie na woreyɛ nsɛm mu nhwehwɛmu. wɔn dwumadie ne wɔn a yɛfrɛ wɔn sɛ senate, synod anaa congress dwumadie yɛ pɛ na wɔtae hunu no wɔ aman ahodoɔ a ɔhene anaa ɔhemaa adi wɔn so pɛn anaa gu so redi wɔn so. Aman ahodoɔ no bi wɔ hɔ a sɛ wɔka sɛ Mmarahyɛbadwafie anaa mmarahyɛbadwam a na worekyerɛ mmarahyɛbadwam dwumadie ahodoɔ no nko ara, na mmom ɛbinom nso wɔ hɔ a wɔtumi dekyerɛ biribi foforɔ. (sɛ ɛbia Ghana mmarahyɛbadwam).<ref name=":0" /> == N'ABƆSEƐ == Mmarahyɛbadwam yɛ asɛmfua a ɛfiri Borɔfo kasa mu, na wɔnya firii Anglo-Norman wɔ 14th century berɛ no mu, a na ɛfiri 11th century French foɔ asɛm a wɔfrɛ no sɛ "''parlement"'' a asɛkyerɛ wɔ Borɔfo mu ne "discussion, discourse", a ɛfiri asɛmfua "''parler" mu'', a ɛno nso asekyerɛ ne sɛ "to talk".<ref name=":0">http://www.etymonline.com/word/parliament</ref> ɛhɔ na asɛm no asekyerɛ firi baeɛ a na ɛtumi gyina hɔ ma anobaebae biara, ne nkitahodie biara, anaa sɛ wone obi redi biribi ano berɛ a wonam akwannuasa nyinaa so. wɔ 15th century mu no, Britain foɔ, faa asɛm no maa no bɛgyinaa hɔ maa mmarahyɛbadwam.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> == MMA A WƆWƆ MMARAHYƐBADWAM == {{Main|Women in government}} <gallery |="" widths="230" heights="200" caption="Countries with more than a specific percentage of women in parliament as of 2017"> File:10% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 10%<ref>{{cite web |title=10% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220926/https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:20% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 20%<ref>{{cite web |title=20% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220922/https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:30% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 30%<ref>{{cite web |title=30% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220928/https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> </gallery> == MMARAHYƐBADWA AHODOƆ WƆ AMANAMAN SO == ɔman biara wɔ sedeɛ ɔfrɛ ne mmarahyɛbadwam. deɛ ɛdidi soɔ yi yɛ edin ahodoɔ a amanaman biara de frɛ mmarahyɛbadwa no * European Parliament * [[Parliament of Austria]] (consisting of the [[National Council (Austria)|National Council]] and the [[Federal Council (Austria)|Federal Council]]) * [[Belgian Federal Parliament]] (consisting of the [[Chamber of Representatives of Belgium|Chamber of Representatives]] and the [[Senate of Belgium|Senate]]) * [[National Assembly of Bulgaria]] * [[Croatian Parliament]] * [[House of Representatives of Cyprus|House of Representatives]] ([[Cyprus]]) * [[Parliament of the Czech Republic]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of the Czech Republic|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Czech Republic|Senate]]) * [[Folketing]] ([[Denmark]]) * [[Riigikogu]] ([[Estonia]]) * [[Parliament of Finland]] (Eduskunta) * [[Parliament of France]] (consisting of the [[French National Assembly|National Assembly]] and the [[Senate of France|Senate]]) * [[Bundestag]] and [[Bundesrat of Germany|Bundesrat]] ([[Germany]]) * [[Hellenic Parliament]] ([[Greece]]) * [[National Assembly of Hungary|National Assembly]] ([[Hungary]]) * [[Oireachtas]] ([[Ireland]]) (consisting of the [[President of the Republic of Ireland|President of Ireland]], [[Dáil Éireann]] (Lower House) and [[Seanad Éireann]] (Senate)) * [[Parliament of Italy]] (consisting of the [[Chamber of Deputies (Italy)|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Republic (Italy)|Senate]]) * [[Saeima]] ([[Latvia]]) * [[Seimas]] ([[Lithuania]]) * [[Chamber of Deputies of Luxembourg|Chamber of Deputies]] ([[Luxembourg]]) * [[House of Representatives of Malta|House of Representatives]] ([[Malta]]) * [[States General of the Netherlands]] (consisting of the [[House of Representatives (Netherlands)|Chamber of Representatives]] and the [[Senate (Netherlands)|Senate]]) * [[National Assembly of the Republic of Poland]] (consisting of the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]] and the [[Senate of the Republic of Poland|Senate]]) * [[Assembly of the Republic of Portugal|Assembly of the Republic]] ([[Portugal]]) * [[Parliament of Romania]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of Romania|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of Romania|Senate]]) * [[National Council of the Slovak Republic|National Council]] ([[Slovakia]]) * [[Parliament of Slovenia]] (consisting of the [[National Assembly (Slovenia)|National Assembly]] and the [[National Council (Slovenia)|National Council]]) * [[Cortes Generales]] ([[Spain]]) (consisting of the [[Congress of Deputies of Spain|Congress of Deputies]] and the [[Senate of Spain|Senate]]) * [[Riksdag]] ([[Sweden]]) == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == siwxffc9etly9fjp7viyk4ahso43etd 131704 131703 2022-07-22T19:58:41Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:House of Commons 2010.jpg|thumb|250px|The facing benches of the [[House of Commons of the United Kingdom]] are said to contribute to an adversarial style of debate.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=vmxVA92UkOQC&pg=PA141|title=Parliament Today|last=Rush|first=Michael|date=2005|publisher=Manchester University Press|isbn=9780719057953|page=141}}</ref>]] [[File:PikiWiki Israel 7260 Knesset-Room.jpg|thumb|250px|[[Knesset]], the parliament of [[Israel]]]] [[File:Chamber_of_the_House_of_Representatives_of_Japan.jpg|thumb|250px|The [[House of Representatives (Japan)|House of Representatives]] of [[Japan]]]] [[File:Bundesratswahl 2009 - Applaus.jpg|thumb|250px|The [[Federal Assembly (Switzerland)|Federal Assembly]] of [[Switzerland]]]]Wɔ nnɛ mmerɛ yi mu amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu no, '''Mmarahyɛbadwafie''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwafie.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwafie"}}) anaa Mmarahyɛbadwam yɛ baabi a wɔhyɛ [[mmara]] de ma ɔmamfoɔ. Mpɛn pii no, mmarahyɛbadwa biara wɔ dwumadie titire ahodoɔ mmiensa: sɛ wore si wɔ mamfoɔ no ananmu wɔ mmarahyɛbadwam hɔ, sɛ worehyɛ mmara ama ɔmamfoɔ no, ɛna sɛ wobɛhwɛ aban no dwumadie so berɛ a woretietie na woreyɛ nsɛm mu nhwehwɛmu. wɔn dwumadie ne wɔn a yɛfrɛ wɔn sɛ senate, synod anaa congress dwumadie yɛ pɛ na wɔtae hunu no wɔ aman ahodoɔ a ɔhene anaa ɔhemaa adi wɔn so pɛn anaa gu so redi wɔn so. Aman ahodoɔ no bi wɔ hɔ a sɛ wɔka sɛ Mmarahyɛbadwafie anaa mmarahyɛbadwam a na worekyerɛ mmarahyɛbadwam dwumadie ahodoɔ no nko ara, na mmom ɛbinom nso wɔ hɔ a wɔtumi dekyerɛ biribi foforɔ. (sɛ ɛbia [[Gaana|Ghana]] mmarahyɛbadwam).<ref name=":0" /> == N'ABƆSEƐ == Mmarahyɛbadwam yɛ asɛmfua a ɛfiri Borɔfo kasa mu, na wɔnya firii Anglo-Norman wɔ 14th century berɛ no mu, a na ɛfiri 11th century French foɔ asɛm a wɔfrɛ no sɛ "''parlement"'' a asɛkyerɛ wɔ Borɔfo mu ne "discussion, discourse", a ɛfiri asɛmfua "''parler" mu'', a ɛno nso asekyerɛ ne sɛ "to talk".<ref name=":0">http://www.etymonline.com/word/parliament</ref> ɛhɔ na asɛm no asekyerɛ firi baeɛ a na ɛtumi gyina hɔ ma anobaebae biara, ne nkitahodie biara, anaa sɛ wone obi redi biribi ano berɛ a wonam akwannuasa nyinaa so. wɔ 15th century mu no, Britain foɔ, faa asɛm no maa no bɛgyinaa hɔ maa mmarahyɛbadwam.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> == MMA A WƆWƆ MMARAHYƐBADWAM == {{Main|Women in government}} <gallery |="" widths="230" heights="200" caption="Countries with more than a specific percentage of women in parliament as of 2017"> File:10% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 10%<ref>{{cite web |title=10% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220926/https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:20% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 20%<ref>{{cite web |title=20% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220922/https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:30% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 30%<ref>{{cite web |title=30% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220928/https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> </gallery> == MMARAHYƐBADWA AHODOƆ WƆ AMANAMAN SO == ɔman biara wɔ sedeɛ ɔfrɛ ne mmarahyɛbadwam. deɛ ɛdidi soɔ yi yɛ edin ahodoɔ a amanaman biara de frɛ mmarahyɛbadwa no * European Parliament * [[Parliament of Austria]] (consisting of the [[National Council (Austria)|National Council]] and the [[Federal Council (Austria)|Federal Council]]) * [[Belgian Federal Parliament]] (consisting of the [[Chamber of Representatives of Belgium|Chamber of Representatives]] and the [[Senate of Belgium|Senate]]) * [[National Assembly of Bulgaria]] * [[Croatian Parliament]] * [[House of Representatives of Cyprus|House of Representatives]] ([[Cyprus]]) * [[Parliament of the Czech Republic]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of the Czech Republic|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Czech Republic|Senate]]) * [[Folketing]] ([[Denmark]]) * [[Riigikogu]] ([[Estonia]]) * [[Parliament of Finland]] (Eduskunta) * [[Parliament of France]] (consisting of the [[French National Assembly|National Assembly]] and the [[Senate of France|Senate]]) * [[Bundestag]] and [[Bundesrat of Germany|Bundesrat]] ([[Germany]]) * [[Hellenic Parliament]] ([[Greece]]) * [[National Assembly of Hungary|National Assembly]] ([[Hungary]]) * [[Oireachtas]] ([[Ireland]]) (consisting of the [[President of the Republic of Ireland|President of Ireland]], [[Dáil Éireann]] (Lower House) and [[Seanad Éireann]] (Senate)) * [[Parliament of Italy]] (consisting of the [[Chamber of Deputies (Italy)|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Republic (Italy)|Senate]]) * [[Saeima]] ([[Latvia]]) * [[Seimas]] ([[Lithuania]]) * [[Chamber of Deputies of Luxembourg|Chamber of Deputies]] ([[Luxembourg]]) * [[House of Representatives of Malta|House of Representatives]] ([[Malta]]) * [[States General of the Netherlands]] (consisting of the [[House of Representatives (Netherlands)|Chamber of Representatives]] and the [[Senate (Netherlands)|Senate]]) * [[National Assembly of the Republic of Poland]] (consisting of the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]] and the [[Senate of the Republic of Poland|Senate]]) * [[Assembly of the Republic of Portugal|Assembly of the Republic]] ([[Portugal]]) * [[Parliament of Romania]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of Romania|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of Romania|Senate]]) * [[National Council of the Slovak Republic|National Council]] ([[Slovakia]]) * [[Parliament of Slovenia]] (consisting of the [[National Assembly (Slovenia)|National Assembly]] and the [[National Council (Slovenia)|National Council]]) * [[Cortes Generales]] ([[Spain]]) (consisting of the [[Congress of Deputies of Spain|Congress of Deputies]] and the [[Senate of Spain|Senate]]) * [[Riksdag]] ([[Sweden]]) == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == rkcv2u4gyhkouim11yoodn6i8liebr3 131705 131704 2022-07-22T20:00:18Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:House of Commons 2010.jpg|thumb|250px|The facing benches of the [[House of Commons of the United Kingdom]] are said to contribute to an adversarial style of debate.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=vmxVA92UkOQC&pg=PA141|title=Parliament Today|last=Rush|first=Michael|date=2005|publisher=Manchester University Press|isbn=9780719057953|page=141}}</ref>]] [[File:PikiWiki Israel 7260 Knesset-Room.jpg|thumb|250px|[[Knesset]], the parliament of [[Israel]]]] [[File:Chamber_of_the_House_of_Representatives_of_Japan.jpg|thumb|250px|The [[House of Representatives (Japan)|House of Representatives]] of [[Japan]]]] [[File:Bundesratswahl 2009 - Applaus.jpg|thumb|250px|The [[Federal Assembly (Switzerland)|Federal Assembly]] of [[Switzerland]]]]Wɔ nnɛ mmerɛ yi mu amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu no, '''Mmarahyɛbadwafie''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwafie.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwafie"}}) anaa Mmarahyɛbadwam yɛ baabi a wɔhyɛ [[mmara]] de ma ɔmamfoɔ. Mpɛn pii no, mmarahyɛbadwa biara wɔ dwumadie titire ahodoɔ mmiensa: sɛ wore si wɔ mamfoɔ no ananmu wɔ mmarahyɛbadwam hɔ, sɛ worehyɛ mmara ama ɔmamfoɔ no, ɛna sɛ wobɛhwɛ aban no dwumadie so berɛ a woretietie na woreyɛ nsɛm mu nhwehwɛmu. wɔn dwumadie ne wɔn a yɛfrɛ wɔn sɛ senate, synod anaa congress dwumadie yɛ pɛ na wɔtae hunu no wɔ aman ahodoɔ a ɔhene anaa ɔhemaa adi wɔn so pɛn anaa gu so redi wɔn so. Aman ahodoɔ no bi wɔ hɔ a sɛ wɔka sɛ Mmarahyɛbadwafie anaa mmarahyɛbadwam a na worekyerɛ mmarahyɛbadwam dwumadie ahodoɔ no nko ara, na mmom ɛbinom nso wɔ hɔ a wɔtumi dekyerɛ biribi foforɔ. (sɛ ɛbia [[Gaana|Ghana]] mmarahyɛbadwam).<ref name=":0" /> == N'ABƆSEƐ == Mmarahyɛbadwam yɛ asɛmfua a ɛfiri Borɔfo kasa mu, na wɔnya firii Anglo-Norman wɔ 14th century berɛ no mu, a na ɛfiri 11th century French foɔ asɛm a wɔfrɛ no sɛ "''parlement"'' a asɛkyerɛ wɔ Borɔfo mu ne "discussion, discourse", a ɛfiri asɛmfua "''parler" mu'', a ɛno nso asekyerɛ ne sɛ "to talk".<ref name=":0">http://www.etymonline.com/word/parliament</ref> ɛhɔ na asɛm no asekyerɛ firi baeɛ a na ɛtumi gyina hɔ ma anobaebae biara, ne nkitahodie biara, anaa sɛ wone obi redi biribi ano berɛ a wonam akwannuasa nyinaa so. wɔ 15th century mu no, Britain foɔ, faa asɛm no maa no bɛgyinaa hɔ maa mmarahyɛbadwam.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> == MMA A WƆWƆ MMARAHYƐBADWAM == {{Main|Women in government}} <gallery |="" widths="230" heights="200" caption="Countries with more than a specific percentage of women in parliament as of 2017"> File:10% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 10%<ref>{{cite web |title=10% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220926/https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:20% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 20%<ref>{{cite web |title=20% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220922/https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:30% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 30%<ref>{{cite web |title=30% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220928/https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> </gallery> == Mmarahyɛbadwa ahodoɔ wɔ amanaman so == Ɔman biara wɔ sedeɛ ɔfrɛ ne mmarahyɛbadwam. deɛ ɛdidi soɔ yi yɛ edin ahodoɔ a amanaman biara de frɛ mmarahyɛbadwa no * European Parliament * [[Parliament of Austria]] (consisting of the [[National Council (Austria)|National Council]] and the [[Federal Council (Austria)|Federal Council]]) * [[Belgian Federal Parliament]] (consisting of the [[Chamber of Representatives of Belgium|Chamber of Representatives]] and the [[Senate of Belgium|Senate]]) * [[National Assembly of Bulgaria]] * [[Croatian Parliament]] * [[House of Representatives of Cyprus|House of Representatives]] ([[Cyprus]]) * [[Parliament of the Czech Republic]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of the Czech Republic|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Czech Republic|Senate]]) * [[Folketing]] ([[Denmark]]) * [[Riigikogu]] ([[Estonia]]) * [[Parliament of Finland]] (Eduskunta) * [[Parliament of France]] (consisting of the [[French National Assembly|National Assembly]] and the [[Senate of France|Senate]]) * [[Bundestag]] and [[Bundesrat of Germany|Bundesrat]] ([[Germany]]) * [[Hellenic Parliament]] ([[Greece]]) * [[National Assembly of Hungary|National Assembly]] ([[Hungary]]) * [[Oireachtas]] ([[Ireland]]) (consisting of the [[President of the Republic of Ireland|President of Ireland]], [[Dáil Éireann]] (Lower House) and [[Seanad Éireann]] (Senate)) * [[Parliament of Italy]] (consisting of the [[Chamber of Deputies (Italy)|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Republic (Italy)|Senate]]) * [[Saeima]] ([[Latvia]]) * [[Seimas]] ([[Lithuania]]) * [[Chamber of Deputies of Luxembourg|Chamber of Deputies]] ([[Luxembourg]]) * [[House of Representatives of Malta|House of Representatives]] ([[Malta]]) * [[States General of the Netherlands]] (consisting of the [[House of Representatives (Netherlands)|Chamber of Representatives]] and the [[Senate (Netherlands)|Senate]]) * [[National Assembly of the Republic of Poland]] (consisting of the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]] and the [[Senate of the Republic of Poland|Senate]]) * [[Assembly of the Republic of Portugal|Assembly of the Republic]] ([[Portugal]]) * [[Parliament of Romania]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of Romania|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of Romania|Senate]]) * [[National Council of the Slovak Republic|National Council]] ([[Slovakia]]) * [[Parliament of Slovenia]] (consisting of the [[National Assembly (Slovenia)|National Assembly]] and the [[National Council (Slovenia)|National Council]]) * [[Cortes Generales]] ([[Spain]]) (consisting of the [[Congress of Deputies of Spain|Congress of Deputies]] and the [[Senate of Spain|Senate]]) * [[Riksdag]] ([[Sweden]]) == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == 72fxiqppz2t5g4tnhfafh2yo1m2ee6v 131706 131705 2022-07-22T20:01:08Z Warmglow 8472 /* MMA A WƆWƆ MMARAHYƐBADWAM */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:House of Commons 2010.jpg|thumb|250px|The facing benches of the [[House of Commons of the United Kingdom]] are said to contribute to an adversarial style of debate.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=vmxVA92UkOQC&pg=PA141|title=Parliament Today|last=Rush|first=Michael|date=2005|publisher=Manchester University Press|isbn=9780719057953|page=141}}</ref>]] [[File:PikiWiki Israel 7260 Knesset-Room.jpg|thumb|250px|[[Knesset]], the parliament of [[Israel]]]] [[File:Chamber_of_the_House_of_Representatives_of_Japan.jpg|thumb|250px|The [[House of Representatives (Japan)|House of Representatives]] of [[Japan]]]] [[File:Bundesratswahl 2009 - Applaus.jpg|thumb|250px|The [[Federal Assembly (Switzerland)|Federal Assembly]] of [[Switzerland]]]]Wɔ nnɛ mmerɛ yi mu amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu no, '''Mmarahyɛbadwafie''' ({{Audio|tw-Mmarahyɛbadwafie.ogg|pronounciation of "Mmarahyɛbadwafie"}}) anaa Mmarahyɛbadwam yɛ baabi a wɔhyɛ [[mmara]] de ma ɔmamfoɔ. Mpɛn pii no, mmarahyɛbadwa biara wɔ dwumadie titire ahodoɔ mmiensa: sɛ wore si wɔ mamfoɔ no ananmu wɔ mmarahyɛbadwam hɔ, sɛ worehyɛ mmara ama ɔmamfoɔ no, ɛna sɛ wobɛhwɛ aban no dwumadie so berɛ a woretietie na woreyɛ nsɛm mu nhwehwɛmu. wɔn dwumadie ne wɔn a yɛfrɛ wɔn sɛ senate, synod anaa congress dwumadie yɛ pɛ na wɔtae hunu no wɔ aman ahodoɔ a ɔhene anaa ɔhemaa adi wɔn so pɛn anaa gu so redi wɔn so. Aman ahodoɔ no bi wɔ hɔ a sɛ wɔka sɛ Mmarahyɛbadwafie anaa mmarahyɛbadwam a na worekyerɛ mmarahyɛbadwam dwumadie ahodoɔ no nko ara, na mmom ɛbinom nso wɔ hɔ a wɔtumi dekyerɛ biribi foforɔ. (sɛ ɛbia [[Gaana|Ghana]] mmarahyɛbadwam).<ref name=":0" /> == N'ABƆSEƐ == Mmarahyɛbadwam yɛ asɛmfua a ɛfiri Borɔfo kasa mu, na wɔnya firii Anglo-Norman wɔ 14th century berɛ no mu, a na ɛfiri 11th century French foɔ asɛm a wɔfrɛ no sɛ "''parlement"'' a asɛkyerɛ wɔ Borɔfo mu ne "discussion, discourse", a ɛfiri asɛmfua "''parler" mu'', a ɛno nso asekyerɛ ne sɛ "to talk".<ref name=":0">http://www.etymonline.com/word/parliament</ref> ɛhɔ na asɛm no asekyerɛ firi baeɛ a na ɛtumi gyina hɔ ma anobaebae biara, ne nkitahodie biara, anaa sɛ wone obi redi biribi ano berɛ a wonam akwannuasa nyinaa so. wɔ 15th century mu no, Britain foɔ, faa asɛm no maa no bɛgyinaa hɔ maa mmarahyɛbadwam.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> == Mma a wɔwɔ mmarahyɛbɛdwam == {{Main|Women in government}} <gallery |="" widths="230" heights="200" caption="Countries with more than a specific percentage of women in parliament as of 2017"> File:10% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 10%<ref>{{cite web |title=10% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220926/https://ourworldindata.org/grapher/10-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:20% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 20%<ref>{{cite web |title=20% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220922/https://ourworldindata.org/grapher/20-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> File:30% Share of women in parliament, OWID.svg|Greater than 30%<ref>{{cite web |title=30% Share of women in parliament |url=https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |website=Our World in Data |access-date=15 February 2020 |archive-date=15 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200215220928/https://ourworldindata.org/grapher/30-share-of-women-in-parliament |url-status=dead }}</ref> </gallery> == Mmarahyɛbadwa ahodoɔ wɔ amanaman so == Ɔman biara wɔ sedeɛ ɔfrɛ ne mmarahyɛbadwam. deɛ ɛdidi soɔ yi yɛ edin ahodoɔ a amanaman biara de frɛ mmarahyɛbadwa no * European Parliament * [[Parliament of Austria]] (consisting of the [[National Council (Austria)|National Council]] and the [[Federal Council (Austria)|Federal Council]]) * [[Belgian Federal Parliament]] (consisting of the [[Chamber of Representatives of Belgium|Chamber of Representatives]] and the [[Senate of Belgium|Senate]]) * [[National Assembly of Bulgaria]] * [[Croatian Parliament]] * [[House of Representatives of Cyprus|House of Representatives]] ([[Cyprus]]) * [[Parliament of the Czech Republic]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of the Czech Republic|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Czech Republic|Senate]]) * [[Folketing]] ([[Denmark]]) * [[Riigikogu]] ([[Estonia]]) * [[Parliament of Finland]] (Eduskunta) * [[Parliament of France]] (consisting of the [[French National Assembly|National Assembly]] and the [[Senate of France|Senate]]) * [[Bundestag]] and [[Bundesrat of Germany|Bundesrat]] ([[Germany]]) * [[Hellenic Parliament]] ([[Greece]]) * [[National Assembly of Hungary|National Assembly]] ([[Hungary]]) * [[Oireachtas]] ([[Ireland]]) (consisting of the [[President of the Republic of Ireland|President of Ireland]], [[Dáil Éireann]] (Lower House) and [[Seanad Éireann]] (Senate)) * [[Parliament of Italy]] (consisting of the [[Chamber of Deputies (Italy)|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of the Republic (Italy)|Senate]]) * [[Saeima]] ([[Latvia]]) * [[Seimas]] ([[Lithuania]]) * [[Chamber of Deputies of Luxembourg|Chamber of Deputies]] ([[Luxembourg]]) * [[House of Representatives of Malta|House of Representatives]] ([[Malta]]) * [[States General of the Netherlands]] (consisting of the [[House of Representatives (Netherlands)|Chamber of Representatives]] and the [[Senate (Netherlands)|Senate]]) * [[National Assembly of the Republic of Poland]] (consisting of the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]] and the [[Senate of the Republic of Poland|Senate]]) * [[Assembly of the Republic of Portugal|Assembly of the Republic]] ([[Portugal]]) * [[Parliament of Romania]] (consisting of the [[Chamber of Deputies of Romania|Chamber of Deputies]] and the [[Senate of Romania|Senate]]) * [[National Council of the Slovak Republic|National Council]] ([[Slovakia]]) * [[Parliament of Slovenia]] (consisting of the [[National Assembly (Slovenia)|National Assembly]] and the [[National Council (Slovenia)|National Council]]) * [[Cortes Generales]] ([[Spain]]) (consisting of the [[Congress of Deputies of Spain|Congress of Deputies]] and the [[Senate of Spain|Senate]]) * [[Riksdag]] ([[Sweden]]) == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == a1mvqds5m3m0r0apa40anpdf3uzcow2 Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ 0 12343 131678 126059 2022-07-22T19:33:41Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Watwerɛ wei wɔ Asante Twi kasa mu{{Short description|Presiding officer of a national assembly, legislative body}} '''Mmarahyɛbadwafie kasamafoɔ''' yɛ obi a ɔkasa ma nipa kuo bi a wapaw, nkankan deɛ ɛyɛ mmara, ɔno na ɛda wɔn ano anaa ɔtena pono no te. Wɔn dii kan de saa abɔding no dii dwuma wɔ afe 1377 wɔ [[England]].<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Speaker_(politics)#cite_note-1</ref>[[File:Conference_of_Commonwealth_Speakers_and_Presiding_Officers,_Wellington_1984_(23565419019).jpg|thumb|250x250px|Speakers and presiding officers from various [[Commonwealth of Nations|Commonwealth]] nations meet for a Commonwealth Speakers and Presiding Officers Conference in [[Wellington]], New Zealand, 1984]] [[File:Marshal's_chair_Sejm_Plenary_Hall.JPG|thumb|250x250px|Marshal's chair in the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]], lower chamber of the [[Polish Parliament]]]] == Sɛdeɛ ɔsi de di dwuma == Ɔhyɛɛ aseɛ de abɔdin yi dii dwuma wɔ afe 1377 de kyerɛ kyerɛɛ Thomas de Hungerford dwumadie wɔ mmarahyɛbadwafie wɔ [[England]].<ref>[http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=43659&strquery=thomas%20hungerford ''Journal of the House of Commons: January 1559'']; 1559; accessed August 2015</ref><ref name="Lee-257-8">Lee Vol 28, pp. 257,258.</ref> Ɔkasamafoɔ no dwumadie ne sɛ ɔbɛhwɛ ama nsusuiɛ ne sɛdeɛ wɔbɛsi aka asɛm no, ɔde abatoɔ a ɛbɛkɔ so wɔ [[mmarahyɛbadwafie]] no to dwa. Ɔkasafoɔ no na ɛkyerɛ deɛ ɔbɛkasa sane wɔ tumi sɛ ɔtenetene obiara a ɔbɛbu [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] no nhyehyeeɛ. Ɔkasamafoɔ no tumi gyina ma mmarahyɛbadwa wɔ dwumadie ne nsɛm bi ho.<ref>{{Cite web|title=7 things you may not know about Speakers of Parliament|url=https://www.ipu.org/news/news-in-brief/2021-09/7-things-you-may-not-know-about-speakers-parliament|access-date=2022-05-04|website=Inter-Parliamentary Union|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛtae frɛ wɔn "owura Ɔkasamafoɔ" sɛ ɔyɛ obarima a na sɛ ɔyɛ ɔbaa nso a yɛfrɛ no awuraa kasamafoɔ. Wɔ aman foforɔ [[Amamerɛ|amammerɛ]] mu no, yɛwɔ ɔkwan foforɔ a yɛfa' == Australia == [[Mmarahyɛbadwafie]] kasamafoɔ na ɔhwɛ anaa ɔdi wɔn dwumadie anim wɔ Australia mmarahyɛbadwafie. Ɔmampanyin na ɛyɛ opanin a ɔhwɛ ma biribiara kɔ so wɔ Australia Senate, mmarahyɛbadwafie ne soro hɔ. == Canada == Wɔ [[Canada]], kasamafoɔ wɔ mmarahyɛbadwafie yɛ mmarahyɛbadwafoɔ a yato aba ama no sɛ ɔni wɔn anim wɔ hɔ.<ref>{{Cite book|last=McElligott|first=William|url=https://books.google.com/books?id=c9bpDwAAQBAJ&dq=In+Canada,+the+Speaker+of+the+House+of+Commons+(pr%C3%A9sident+de+la+Chambre+des+communes)+election&pg=PA27|title=A Portrait of Canada's Parliament|date=2020-05-04|publisher=ECW Press|isbn=978-1-77305-618-0|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛ mmarahyɛbadwani no bi. == '''Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ''' == rlxyayhiozf6c41ousfxkwlkrh9rzzv 131679 131678 2022-07-22T19:34:40Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Watwerɛ wei wɔ Asante Twi kasa mu{{Short description|Presiding officer of a national assembly, legislative body}} '''Mmarahyɛbadwafie kasamafoɔ''' yɛ obi a ɔkasa ma nipa kuo bi a [[Y'apaw Obi|y'apaw]], nkankan deɛ ɛyɛ mmara, ɔno na ɛda wɔn ano anaa ɔtena pono no te. Wɔn dii kan de saa abɔding no dii dwuma wɔ afe 1377 wɔ [[England]].<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Speaker_(politics)#cite_note-1</ref>[[File:Conference_of_Commonwealth_Speakers_and_Presiding_Officers,_Wellington_1984_(23565419019).jpg|thumb|250x250px|Speakers and presiding officers from various [[Commonwealth of Nations|Commonwealth]] nations meet for a Commonwealth Speakers and Presiding Officers Conference in [[Wellington]], New Zealand, 1984]] [[File:Marshal's_chair_Sejm_Plenary_Hall.JPG|thumb|250x250px|Marshal's chair in the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]], lower chamber of the [[Polish Parliament]]]] == Sɛdeɛ ɔsi de di dwuma == Ɔhyɛɛ aseɛ de abɔdin yi dii dwuma wɔ afe 1377 de kyerɛ kyerɛɛ Thomas de Hungerford dwumadie wɔ mmarahyɛbadwafie wɔ [[England]].<ref>[http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=43659&strquery=thomas%20hungerford ''Journal of the House of Commons: January 1559'']; 1559; accessed August 2015</ref><ref name="Lee-257-8">Lee Vol 28, pp. 257,258.</ref> Ɔkasamafoɔ no dwumadie ne sɛ ɔbɛhwɛ ama nsusuiɛ ne sɛdeɛ wɔbɛsi aka asɛm no, ɔde abatoɔ a ɛbɛkɔ so wɔ [[mmarahyɛbadwafie]] no to dwa. Ɔkasafoɔ no na ɛkyerɛ deɛ ɔbɛkasa sane wɔ tumi sɛ ɔtenetene obiara a ɔbɛbu [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] no nhyehyeeɛ. Ɔkasamafoɔ no tumi gyina ma mmarahyɛbadwa wɔ dwumadie ne nsɛm bi ho.<ref>{{Cite web|title=7 things you may not know about Speakers of Parliament|url=https://www.ipu.org/news/news-in-brief/2021-09/7-things-you-may-not-know-about-speakers-parliament|access-date=2022-05-04|website=Inter-Parliamentary Union|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛtae frɛ wɔn "owura Ɔkasamafoɔ" sɛ ɔyɛ obarima a na sɛ ɔyɛ ɔbaa nso a yɛfrɛ no awuraa kasamafoɔ. Wɔ aman foforɔ [[Amamerɛ|amammerɛ]] mu no, yɛwɔ ɔkwan foforɔ a yɛfa' == Australia == [[Mmarahyɛbadwafie]] kasamafoɔ na ɔhwɛ anaa ɔdi wɔn dwumadie anim wɔ Australia mmarahyɛbadwafie. Ɔmampanyin na ɛyɛ opanin a ɔhwɛ ma biribiara kɔ so wɔ Australia Senate, mmarahyɛbadwafie ne soro hɔ. == Canada == Wɔ [[Canada]], kasamafoɔ wɔ mmarahyɛbadwafie yɛ mmarahyɛbadwafoɔ a yato aba ama no sɛ ɔni wɔn anim wɔ hɔ.<ref>{{Cite book|last=McElligott|first=William|url=https://books.google.com/books?id=c9bpDwAAQBAJ&dq=In+Canada,+the+Speaker+of+the+House+of+Commons+(pr%C3%A9sident+de+la+Chambre+des+communes)+election&pg=PA27|title=A Portrait of Canada's Parliament|date=2020-05-04|publisher=ECW Press|isbn=978-1-77305-618-0|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛ mmarahyɛbadwani no bi. == '''Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ''' == hz8lfhn9zt6cjvrcex0l9i1tsuh9vud 131680 131679 2022-07-22T19:35:01Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Watwerɛ wei wɔ Asante Twi kasa mu{{Short description|Presiding officer of a national assembly, legislative body}} '''Mmarahyɛbadwafie kasamafoɔ''' yɛ obi a ɔkasa ma nipa kuo bi a [[Y'apaw Obi|y'apaw]], nkankan deɛ ɛyɛ mmara, ɔno na ɛda wɔn ano anaa ɔtena pono no te. Wɔn dii kan de saa abɔdin no dii dwuma wɔ afe 1377 wɔ [[England]].<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Speaker_(politics)#cite_note-1</ref>[[File:Conference_of_Commonwealth_Speakers_and_Presiding_Officers,_Wellington_1984_(23565419019).jpg|thumb|250x250px|Speakers and presiding officers from various [[Commonwealth of Nations|Commonwealth]] nations meet for a Commonwealth Speakers and Presiding Officers Conference in [[Wellington]], New Zealand, 1984]] [[File:Marshal's_chair_Sejm_Plenary_Hall.JPG|thumb|250x250px|Marshal's chair in the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]], lower chamber of the [[Polish Parliament]]]] == Sɛdeɛ ɔsi de di dwuma == Ɔhyɛɛ aseɛ de abɔdin yi dii dwuma wɔ afe 1377 de kyerɛ kyerɛɛ Thomas de Hungerford dwumadie wɔ mmarahyɛbadwafie wɔ [[England]].<ref>[http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=43659&strquery=thomas%20hungerford ''Journal of the House of Commons: January 1559'']; 1559; accessed August 2015</ref><ref name="Lee-257-8">Lee Vol 28, pp. 257,258.</ref> Ɔkasamafoɔ no dwumadie ne sɛ ɔbɛhwɛ ama nsusuiɛ ne sɛdeɛ wɔbɛsi aka asɛm no, ɔde abatoɔ a ɛbɛkɔ so wɔ [[mmarahyɛbadwafie]] no to dwa. Ɔkasafoɔ no na ɛkyerɛ deɛ ɔbɛkasa sane wɔ tumi sɛ ɔtenetene obiara a ɔbɛbu [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] no nhyehyeeɛ. Ɔkasamafoɔ no tumi gyina ma mmarahyɛbadwa wɔ dwumadie ne nsɛm bi ho.<ref>{{Cite web|title=7 things you may not know about Speakers of Parliament|url=https://www.ipu.org/news/news-in-brief/2021-09/7-things-you-may-not-know-about-speakers-parliament|access-date=2022-05-04|website=Inter-Parliamentary Union|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛtae frɛ wɔn "owura Ɔkasamafoɔ" sɛ ɔyɛ obarima a na sɛ ɔyɛ ɔbaa nso a yɛfrɛ no awuraa kasamafoɔ. Wɔ aman foforɔ [[Amamerɛ|amammerɛ]] mu no, yɛwɔ ɔkwan foforɔ a yɛfa' == Australia == [[Mmarahyɛbadwafie]] kasamafoɔ na ɔhwɛ anaa ɔdi wɔn dwumadie anim wɔ Australia mmarahyɛbadwafie. Ɔmampanyin na ɛyɛ opanin a ɔhwɛ ma biribiara kɔ so wɔ Australia Senate, mmarahyɛbadwafie ne soro hɔ. == Canada == Wɔ [[Canada]], kasamafoɔ wɔ mmarahyɛbadwafie yɛ mmarahyɛbadwafoɔ a yato aba ama no sɛ ɔni wɔn anim wɔ hɔ.<ref>{{Cite book|last=McElligott|first=William|url=https://books.google.com/books?id=c9bpDwAAQBAJ&dq=In+Canada,+the+Speaker+of+the+House+of+Commons+(pr%C3%A9sident+de+la+Chambre+des+communes)+election&pg=PA27|title=A Portrait of Canada's Parliament|date=2020-05-04|publisher=ECW Press|isbn=978-1-77305-618-0|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛ mmarahyɛbadwani no bi. == '''Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ''' == 4f59r404d4csdxsycwyp15d07k6aurp 131681 131680 2022-07-22T19:36:35Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Short description|Presiding officer of a national assembly, legislative body}} '''Mmarahyɛbadwafie kasamafoɔ''' yɛ obi a ɔkasa ma nipa kuo bi a [[Y'apaw Obi|y'apaw]], nkankan deɛ ɛyɛ mmara, ɔno na ɛda wɔn ano anaa ɔtena pono no te. Wɔn dii kan de saa abɔdin no dii dwuma wɔ afe 1377 wɔ [[England]].<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Speaker_(politics)#cite_note-1</ref>[[File:Conference_of_Commonwealth_Speakers_and_Presiding_Officers,_Wellington_1984_(23565419019).jpg|thumb|250x250px|Speakers and presiding officers from various [[Commonwealth of Nations|Commonwealth]] nations meet for a Commonwealth Speakers and Presiding Officers Conference in [[Wellington]], New Zealand, 1984]] [[File:Marshal's_chair_Sejm_Plenary_Hall.JPG|thumb|250x250px|Marshal's chair in the [[Sejm of the Republic of Poland|Sejm]], lower chamber of the [[Polish Parliament]]]] == Sɛdeɛ ɔsi de di dwuma == Ɔhyɛɛ aseɛ de abɔdin yi dii dwuma wɔ afe 1377 de kyerɛ kyerɛɛ Thomas de Hungerford dwumadie wɔ mmarahyɛbadwafie wɔ [[England]].<ref>[http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=43659&strquery=thomas%20hungerford ''Journal of the House of Commons: January 1559'']; 1559; accessed August 2015</ref><ref name="Lee-257-8">Lee Vol 28, pp. 257,258.</ref> Ɔkasamafoɔ no dwumadie ne sɛ ɔbɛhwɛ ama nsusuiɛ ne sɛdeɛ wɔbɛsi aka asɛm no, ɔde abatoɔ a ɛbɛkɔ so wɔ [[mmarahyɛbadwafie]] no to dwa. Ɔkasafoɔ no na ɛkyerɛ deɛ ɔbɛkasa sane wɔ tumi sɛ ɔtenetene obiara a ɔbɛbu [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] no nhyehyeeɛ. Ɔkasamafoɔ no tumi gyina ma mmarahyɛbadwa wɔ dwumadie ne nsɛm bi ho.<ref>{{Cite web|title=7 things you may not know about Speakers of Parliament|url=https://www.ipu.org/news/news-in-brief/2021-09/7-things-you-may-not-know-about-speakers-parliament|access-date=2022-05-04|website=Inter-Parliamentary Union|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛtae frɛ wɔn "owura Ɔkasamafoɔ" sɛ ɔyɛ obarima a na sɛ ɔyɛ ɔbaa nso a yɛfrɛ no awuraa kasamafoɔ. Wɔ aman foforɔ [[Amamerɛ|amammerɛ]] mu no, yɛwɔ ɔkwan foforɔ a yɛfa' == Australia == [[Mmarahyɛbadwafie]] kasamafoɔ na ɔhwɛ anaa ɔdi wɔn dwumadie anim wɔ Australia mmarahyɛbadwafie. Ɔmampanyin na ɛyɛ opanin a ɔhwɛ ma biribiara kɔ so wɔ Australia Senate, mmarahyɛbadwafie ne soro hɔ. == Canada == Wɔ [[Canada]], kasamafoɔ wɔ mmarahyɛbadwafie yɛ mmarahyɛbadwafoɔ a yato aba ama no sɛ ɔni wɔn anim wɔ hɔ.<ref>{{Cite book|last=McElligott|first=William|url=https://books.google.com/books?id=c9bpDwAAQBAJ&dq=In+Canada,+the+Speaker+of+the+House+of+Commons+(pr%C3%A9sident+de+la+Chambre+des+communes)+election&pg=PA27|title=A Portrait of Canada's Parliament|date=2020-05-04|publisher=ECW Press|isbn=978-1-77305-618-0|language=en}}</ref> Ɔkasamafoɔ no yɛ mmarahyɛbadwani no bi. == '''Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ''' == je52pqj1qbsse4uqrvpmyc914ewf2sw Ɛdɔm Kumaa Panin 0 12350 131653 129033 2022-07-22T18:27:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman United State America Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Dɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan noU Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == https://www.senate.gov/reference/glossary_term/floor_leaders.htm po31vjjxzuu6rfp8cbiniz00r27k4rn 131654 131653 2022-07-22T18:28:46Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman United State America Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Dɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu. Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == https://www.senate.gov/reference/glossary_term/floor_leaders.htm sf8c7f3s77itsabtgn1kvay69kfupr1 131655 131654 2022-07-22T18:29:53Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman United State America Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu. Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == https://www.senate.gov/reference/glossary_term/floor_leaders.htm llc3qij78mdbgut43dbozc1xe47mkdk 131656 131655 2022-07-22T18:30:23Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman United State America Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == https://www.senate.gov/reference/glossary_term/floor_leaders.htm o8ftnwnf3olt8ncosci11i2sva34lvw 131657 131656 2022-07-22T18:30:59Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman United State America Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 93xpu0otacnvcz4m4hz03mo77nmzf8j 131658 131657 2022-07-22T18:35:18Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm -Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == nxg5978qqoflxv2or45lhuu2wtx7b0p 131659 131658 2022-07-22T18:35:35Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. Abatoɔ no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == bewjyo07bln3fr30hmfs38nui0wv5dc 131660 131659 2022-07-22T18:36:49Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. [[Abatoɔ]] no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ Amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 1tfqf7tn95wllzik8n64r7ghewtb7di 131661 131660 2022-07-22T18:37:17Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. [[Abatoɔ]] no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho a. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == m0wwu394b2ud7fot5c4hy1a140yk8o7 131662 131661 2022-07-22T18:38:30Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. [[Abatoɔ]] no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho. At times, particularly during crucial legislation, the minority leader may be consulted by the opposite leader in order to more easily get things passed and ensure that provisions important to the interests the minority party be included. The level of partisanship in state legislative bodies varies greatly from one state to another == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 6qrg8xue7fqo3t95ctxl8a6ylpbvhc7 131663 131662 2022-07-22T18:39:46Z Warmglow 8472 Paragraph deleted because it was in English. wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ Ɔman [[Amerika|United State America]] Amanyɔsɛm mu ne aman a aka wɔde [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] akondwa di dwuma no, '''Ɛdɔm Kumaa Panin''' ({{Audio|tw-Ɛdɔm Kumaa Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kumaa Panin"}}) no ne baanodani de ma mmrahyɛbadwafoɔ a wɔn dodoɔ no nte sɛ deɛ ɛdi kan nu.<ref>"U.S. Senate: Reference Home > Glossary > floor leaders". ''United States Senate''. Retrieved March 20, 2008</ref> Sɛ yɛhwɛ sɛdeɛ United State Amanyɔsɛm no yɛ [[amanyɔkuo]] mmienu akansie no a Dɔm kumaa panin no bɛtumi afiri manyɔkuo Republican anaa sɛ Democrat mu. Dɔm kumaa diberɛ bɛtumi ayɛ sɛdeɛ amanyɔkuo a wɔnni aban mu wɔ Mmrahyɛbadwafie a wɔde bu ɔman amammuo no teɛ no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu mu no, deɛ ɔka Dɔm- kumaa no ho wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa no ho ne [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] Kyeamehene ɛna Dɔm Kɛseɛ Panin no ne diberɛ a ɛso wɔ Dɔm kɛseɛ fa hɔ. Ɛnte sɛ [[Mmarahyɛbadwafie|Mmrahyɛbadwafie]] ketewa no, mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no Kyeamehene no wɔto aba yi no soronko sɛ ebia Ɔbia ɔka Adupre anaa [[Wiemuhyɛn|Wiemhyɛn]] anaa ɔnipa tititre bi. Dɔm Kumaa Panin deɛ ɔtaa boa no dwumadie mu no ne Nipa baako anaa mmienu a wɔ hwɛ ma pɛpɛɛpɛyɛ ne abatoɔ kɔ so wɔ Dɔm kumaa no afa na wɔsane hwɛ sɛ Dɔm kumaa mu mmrahyɛbadwafoɔ anto aba no antia amanyɔkuo no mmpaninfoɔ. [[Abatoɔ]] no bi yɛ deɛ ɛho hia pa ara a ɛbɛtumi de asotweɛ aberɛ nnipa a wanni amanyɔkuo no nhyehyeɛ ; sɛ ebia wɔnto aba nyi obi mfiri kuo bi ho wɔ mmrahyɛbadwafie. Saa agyinaeɛ no Dɔm kumaa Panin no ne amanyɔkuo no mu mpaninfoɔ bi na ɛsie. Ɛwɔ ɔman a Ɔmanpanin diberɛ no ne mmrahyɛbadwafie mmienu no nyinaa hyɛ amanyɔkuo foforɔ ase no, Dɔm kumaa Panin a wɔ mmrahyɛbadwafie baako mu a ɛtaa yɛ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ no wɔntumi hunu no sɛ Ɔpanin pa ara ɔwɔ amanyɔkuo ni mu ɛwɔ saa Ɔman ni mu sɛ ɛba amammuo nsɛm ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == itsw6g8l55c1yjp3yro0o7m11lfivd1 New Patriotic Party (NPP) 0 12352 131759 126624 2022-07-22T20:55:30Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no , abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ Ghana amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so Ɔpɛnimaa bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. [[New Patriotic Party|New Patriotic]] amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == kulgqna760qufop4p4rlhc4ow9sayfm 131760 131759 2022-07-22T20:55:44Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ Ghana amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so Ɔpɛnimaa bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. [[New Patriotic Party|New Patriotic]] amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 0rxmuy7nhd3icmgffcortjpqbo69udm 131761 131760 2022-07-22T20:56:32Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ Ghana amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so Ɔpɛnimaa bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. [[New Patriotic Party|New Patriotic]] amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == tbo3ko70m7amfsmbvejvkpwkm0xqguh 131762 131761 2022-07-22T20:57:04Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ Ghana amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. [[New Patriotic Party|New Patriotic]] amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == hi2t0fxxo3nwt9qgn80ui3a0w0zd5t1 131763 131762 2022-07-22T20:57:25Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. [[New Patriotic Party|New Patriotic]] amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == pjrodwseiainchci24qgnnqn70wzv9e 131764 131763 2022-07-22T20:57:51Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. New Patriotic amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina abatoɔ biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == bz8d6e5pi5aiug1l79kjpzx4yfze0tj 131765 131764 2022-07-22T20:58:18Z Warmglow 8472 /* Abatoɔ so nsonsonsoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. New Patriotic amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina [[abatoɔ]] biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 3xkoo8wb5fbzlr1lw5vq27riq2nmc6z 131766 131765 2022-07-22T20:58:35Z Warmglow 8472 /* Abatoɔ so nsonsonsoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. New Patriotic amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina [[abatoɔ]] biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 1992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 mmarahyɛbadwa abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 32f3anbs4onohb7ki1dj507ylyccrv5 131767 131766 2022-07-22T20:58:53Z Warmglow 8472 /* Abatoɔ so nsonsonsoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. New Patriotic amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina [[abatoɔ]] biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 1992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee mmara foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 1rt38bv4hzc2xxri0b0rbmd2wojyp5c 131768 131767 2022-07-22T20:59:23Z Warmglow 8472 /* Abatoɔ so nsonsonsoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''New Patriotic Party''' ('''NPP''')amanyɔkuo yɛ [[amanyɔkuo]] a ɛwɔ Ɔman Ghana mu.<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=Shatta Wale Sends Message To NPP Over E-Levy Bill (VIDEO)|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php|access-date=2022-02-04|website=Peacefmonline.com - Ghana news}}</ref> <ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title='NPP tradition must go on' - Hopeson Adorye defends choice of Alan|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-tradition-must-go-on-Hopeson-Adorye-defends-choice-of-Alan-1539068|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-16|title=Journalist attacked for filming altercation at NPP constituency election at Ajumako - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/|access-date=2022-05-17|website=www.myjoyonline.com|language=en-US}}</ref> Firi sɛ Ghana yɛɛ kã bi ma me nkã bi wɔ afe 1992 mu no, abɛyɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɛka amanyɔkuo akɛseɛ mmienu wɔ [[Gaana|Ghana]] amanyɔsɛm mu.<ref name="Kumasi1">{{cite news|author=Kumasi|title=NPP Has Track Record… of protecting the public purse, says Nana Addo|date=5 October 2012|newspaper=The Chronicle|url=http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-url=https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/|archive-date=7 October 2012}}</ref><ref>{{Cite web|date=2022-05-15|title=NPP isn't currently effective, its leadership must be changed - Charles Bissue|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-isn-t-currently-effective-its-leadership-must-be-changed-Charles-Bissue-1538657|access-date=2022-05-17|website=GhanaWeb|language=en}}</ref> [[John Kufuor]] a ɔfiri NPP yɛɛ Ɔmampanyin firii 2001 kɔpem 2009.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so [[Ɔpɛnimaa]] bosome ne da a ɛtɔ so nson (Ɔpɛnimaa 7,2004), amanyɔkuo no nyaa nkonwa ɔha ne aduonu-nkron(129) firii 230.<ref name="bbc">{{cite news|title=Ghana's 'gentle giant' re-elected|date=10 December 2004|publisher=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm}}</ref> NPP [[amanyɔkuo]] nipa yɛ Kufuor, a ɔsane yii no sɛ ɔmampanyin bio a ɔde ɔha nkyekye mu 52.75% wɔ mma no mu. New Patriotic amanyɔkuo no ahyensodeɛ yɛ ɔsono ɛnna wɔn ahosuo nso yɛ kɔkɔɔ, fitaa ne bibire. Wɔ afe 2008 [[Ghana]] abatoɔ mu, NPP amanyɔkuo no kannini Nana Akufo-Addo dii nko guo wɔ ɔmanpanyin akonwa no, Akufo-Addo nyaa 49.77% wɔ mma no mu , ɛnna John Atta Mills (NDC) nso nyaa 50.23%. Wɔ afe 2012 abatoɔ mu no, NPP amanyɔkuo no sane dii nko guo bio wɔ mma Electoral Commission of Ghana (EC) de bɛtoo dwa. Nana Akufo-Addo nyaa 47.74% wɔ mma no mu, berɛ a NDC kannini [[John Mahama]] nyaa 50.7% a na NPP foɔ susu sɛ korɔnoo.<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599|publisher=BBC|title=Ghana election: John Mahama declared winner|date=10 December 2012}}</ref> Wɔn sane yii Akufo-Addo ne mprɛnsa soɔ sɛ ɔkannnini wɔ afe 2016 [[abatoɔ]] mu ɛmaa no dii Mahama son nkunim berɛ a ɔnyaa 53.83% wɔ mma no mu. == Abatoɔ so nsonsonsoɔ == [[File:Heiligendamm_G8_2007_008.jpg|left|thumb|222x222px|2nd President of the New Patriotic Party, [[John Kufuor|John Agyekum Kufuor]] at the [[33rd G8 summit]] in [[Mecklenburg-Vorpommern]], [[Germany]] (Kufuor in front, second from the left)]] New Patriotic Party agyina [[abatoɔ]] biara akɔso ɔman yi mu firi sɛ Ghana bɛyɛɛ adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ afe 1992, wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] akonwa no deɛ wanyena bi wɔ afe 1992 abatoɔ mu.New Patriotic amanyɔkuo no gyae 1992 [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwa]] abatoɔ firi sɛ wɔsusu sɛ ɔmampanyin abatoɔ a ɔtoo no ntɛm wɔ afe 1992 no ɔwia mu. New Patriotic Party amanyɔkuo no twerɛ nwoma a ɔtoo din sɛ " Korɔno atɛmmuo" de kyerɛ ɔyɛkyerɛ a ɔrebɛyɛ atia 1992 ɔmampanyin akonwa abatoɔ no. New Patriotic amanyɔkuo yɛhu ne sɛ ɛfiri [[United Gold Coast Convention]] amanyɔkuo no mu na ɛbae ɛnna ɔde wɔn ho kɔdɔm United Party amanyɔkuo wɔ afe 1950s, ɛnna Progress Party amanyɔkuo wɔ afe 1960s, ɛnna [[Popular Front Party]] amanyɔkuo wɔ afe 1970s ne All People's Party amanyɔkuo wɔ afe 1980s. Mfeɛ pii akyi a sogya dii Ghana so wɔ ɔmampanyin [[Jerry John Rawlings]] aberɛ so, ɛno na ɔne te man mu foɔ tenaa ase hyehyɛɛ mmara maa ɔman no too so aba. Berɛ Ghanafoɔ gyee [[mmara]] foforɔ no too mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu, [[Oforisuo]] bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe, ( Oforisuo 28,1992), ɛboɔ ɔde too amanyɔsɛm wɔ Ghana no ɔyi firii hɔ maa amanyɔkuo no firii aseɛ yɛɛ adwuma. NPP amanyɔkuo no mpanimfoɔ de ekuo no sii hɔ. Deɛ na ɔkura frankaa no ne Professor Albert Adu Boahen, nwomanimni wɔ ɔmampanyin Rawlings aban mu. Nanso , NPP [[amanyɔkuo]] no dii nko guo wɔ afe 1992 abatoɔ mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party ne [[National Convention Party (Ghana)|National Convention Party]] a na wɔn frankaa kurafoɔ ne Jerry John Rawlings. NPP amanyɔkuo anyina [[mmarahyɛbadwafie]] akonwa no bi nti wɔn anni nkunim wɔ mu biara. NPP amanyɔkuo sane dii nko guo wɔ afe 1996 abatoɔ mu maa Rawlings' amanyɔkuo dii nkonim nanso na wɔn frankaa kura foɔ ne [[John Kufuor]]. Wɔ afe 2000 ne 2004 abatoɔ mu no, John Kufuor dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == b77oln57tycqjuyhp33yikc65frw41j Ɛdɔm kumaa 0 12354 131652 129030 2022-07-22T18:25:15Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Dɔm kumaa''' kyerɛ ade pii ɛbɛtumi akyerɛ nnipa kuo bi wɔ Amanyɔsɛm mu, kuro bi mu mpo nnwuma. == Amanyɔsɛm == Dɔm kumaa wɔ Amanyɔsɛm mu ba bere amanyɔkuo bi bɛnya mmrahyɛbadwa nkonwa no ketewa wɔ mmrahyɛbadwa nkonwa no nyiaa mu. Dɔm kumaa Panin wɔ American Amanyɔsɛm mu ne Ɔkandifoɔ a ɔtɔ so wɔ mmrahyɛbadwafie. == Nnipa kuo == Dɔm kumaa (Mmra mu ), nnipa a Mmra agye ato mu sɛ wɔhyɛ Dɔm kɛseɛ bi ase Dɔm kumaa , nnipa kuo bi a wɔyɛ soronko firi afoforɔ a wɔ dɔɔso ho. Nhwɛsoɔ, abusua kuo sɛ ebia Asantefoɔ,vMfantefoɔ ne ade. Nnipa Soronko (Sexual minority) nnipa kuo bi a wɔn su yɛ soronko firi nnipa dodoɔ no ara su ho. == Nnwom == * "Minority" (Gigi Gryce song), a 1953 jazz standard * "Minority" (Green Day song), a 2000 punk rock song * "Minority", a song by the Subhumans from their 1983 album ''The Day the Country Died'' onrffphcyf07ytrdign6yktkyc8f3ax Ɛdɔm kɛseɛ Panin 0 12355 131708 126173 2022-07-22T20:06:15Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Ɛwɔ United State of America Amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ mmrahyɛbadwam. == United States == Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne Dɔm kɛseɛ Panin a ɔwɔ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmrahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma Dɔm Kɛseɛ Panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi Dɔm Kɛseɛ Panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. 1qojc5hepwybftlhws0qg97gixgq2rr 131709 131708 2022-07-22T20:06:58Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ mmrahyɛbadwam. == United States == Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne Dɔm kɛseɛ Panin a ɔwɔ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmrahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma Dɔm Kɛseɛ Panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi Dɔm Kɛseɛ Panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. hfndia32x51rtlp9h053jd9c8mqxb7c 131710 131709 2022-07-22T20:08:27Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]]. == United States == Ɛwɔ mmrahyɛbadwafie mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne Dɔm kɛseɛ Panin a ɔwɔ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmrahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma Dɔm Kɛseɛ Panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi Dɔm Kɛseɛ Panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. b7h17nfgwh09bnrkm89wnvmrr216udr 131711 131710 2022-07-22T20:09:11Z Warmglow 8472 /* United States */ wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]]. == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne Dɔm kɛseɛ Panin a ɔwɔ mmrahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmrahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma Dɔm Kɛseɛ Panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi Dɔm Kɛseɛ Panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. t3ov0gbvu17ceudgcsd2k1sa3ygxqd1 131712 131711 2022-07-22T20:09:39Z Warmglow 8472 /* United States */ wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]]. == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne dɔm kɛseɛ panin a ɔwɔ mmarahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmrahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma Dɔm Kɛseɛ Panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi Dɔm Kɛseɛ Panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. hq4xw5fpdibu34ww8cxq85zos687fvk 131713 131712 2022-07-22T20:10:39Z Warmglow 8472 /* Senate */ wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]]. == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne dɔm kɛseɛ panin a ɔwɔ mmarahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmarahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma dɔm Kɛseɛ panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi dɔm Kɛseɛ panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. ofzn3huttx0sl1j876gcavpu9tjr0jw 131714 131713 2022-07-22T20:12:14Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]].<ref>http://definitions.uslegal.com/m/majority-floor-leader/</ref> == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne dɔm kɛseɛ panin a ɔwɔ mmarahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmarahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma dɔm Kɛseɛ panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi dɔm Kɛseɛ panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. klyclmvyhc63rn6gfnhnm0h82tgs8nw 131715 131714 2022-07-22T20:13:03Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]].<ref>http://definitions.uslegal.com/m/majority-floor-leader/</ref> == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne dɔm kɛseɛ panin a ɔwɔ mmarahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmarahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma dɔm Kɛseɛ panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi dɔm Kɛseɛ panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == 0gg5n3oupha27q5j1mc76kz4muyy9or 131716 131715 2022-07-22T20:16:34Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Ɛwɔ [[Amerika|United State of America]] amanyɔsɛm mu ne aman foforɔ a wɔde Ɔmanpanin akandie bu ɔman no, '''Ɛdɔm Kɛseɛ Panin'''({{Audio|tw-Ɛdɔm Kɛseɛ Panin.ogg|pronounciation of "Ɛdɔm Kɛseɛ Panin"}}) yɛ diberɛ wɔde ma obi wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbadwam]].<ref>http://definitions.uslegal.com/m/majority-floor-leader/</ref> == United States == Ɛwɔ [[mmarahyɛbadwafie]] mmienu a wɔ United States, Dɔm kɛseɛ panin dwumadie wɔ mmrahyɛbadwafie ketewa mu no ne dɔm kɛseɛ panin a ɔwɔ mmarahyɛbadwafie kɛseɛ mu no nyɛ pɛpɛɛpɛ. Nsonsoreɛ kakra da wɔ ntam. Ɛwɔ ɔman mu''', Dɔm Kɛseɛ Panin''' wɔ ɔman bi mmrahyɛbadwafie bi taa yɛ dwumadie baako te sɛ deɛ ɔfoforɔ no yɛ. === Senate === Ɛwɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwafie]] a yɛfrɛ no Senate wɔ America no, [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire na Mmra mu ɔda Senate ano ɛna Ɔmanpanin no ankasa nso tumi bɛdi Senate kan sɛ Ɔmanpanin abadiekyire no nni hɔ a. Nanso sɛ wokɔ mu pa ara [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] abadiekyire no ntaa nkɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na pankasɛ Watane adwam ayɛ Mmra ho mpɛnsɛnpɛnsɛmu, gye sɛ wɔn abatoɔ mu ayɛ den a wɔntumi nte mu na wɔhwɛ sɛ ɔbɛto aba. Ɛna Ɔmapanin no nso abɛyɛ Ɔman no dwumadie biara kandifo nti Ɛno mma no saa akwanya no. Yei kyerɛ sɛ wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ' ''de facto'' leader' wɔ Senate mmrahyɛbadwafie nkanka nnɛ berɛ mu. Ɛna wɔ Senate Mmra mu no, Onipa a ɔbɛtena pono ti wɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no ma Dɔm kɛseɛ Panin no ahohoahoa sɛ ɔbɛtumi akasa wɔ Senate mmrahyɛbadwafie hɔ na wɔn na wɔkyerɛ Mmra wɔbɛgye ato mu. Wɔhunu Dɔm kɛseɛ panin no sɛ ɔkasamaafoɔ de ma wɔn Amanyɔkuo wɔ Senate mmrahyɛbadwafie ɛna sɛ mmrahyɛbadwafie ketewa wɔfrɛ no 'The House' no yɛ Dɔm Kɛseɛ a ɔda amanyɔkuo no ani wɔ United States mmarahyɛbadwafie no nyinaa. In the United States Senate, the current Majority Leader is Chuck Schumer, who assumed the office on January 20th, 2021. === House of Representatives === Ɛwɔ ' House of Representatives' mmrahyɛbadwafie no, Dɔm Kɛseɛ no wɔ a ɔwɔ ne ne tumi nyinaa ta agyina mmrahyɛbadwa dwumadie so. Ɛwɔ wɔn dwumadie bi mu, Dɔm Kɛseɛ Panin tumi tena mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu te sɛ Mmrahyɛbadwa Panin ne mmrahyɛbadwa [[amanyɔkuo]] Panin sɛ ɛyɛ ɔhyɛ so te sɛ mmrahyɛbadwa Kyeamehene yɛ bɔne bi a anaa sɛ Mmrahyɛbadwa Kyeamehene firi ne pɛ mu sɛ ɔrenyɛ adwuma no bio a ɔde tumi no ma dɔm Kɛseɛ panin no. Ɛwɔ mmrahyɛbadwa dwumadie biara mu no mmrahyɛbadwa Kyeamehene a ɔwɔ 'House' mmrahyɛbadwafie no taa tena pono ti sɛ mmrahyɛbadwa Panin ne Amanyɔkuo Panin na Dɔm Kɛseɛ Panin no ho anhia na ɔnni tumi biara gye sɛ ɔgyina mmrahyɛbadwa Kyeamehene anan mu da bi. Ɛwɔ United States House of Representatives mmrahyɛbadwafie nnɛ yi dɔm Kɛseɛ panin ne Owura Steny Hoyer a ɔbɛtenaa akonwa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nkron mu. == Beaeɛ me nyaa mmoa firiiɛ == 7ghf5feliqmb4gkajriqjmchgt4s77n National Democratic Party 0 12363 131820 126327 2022-07-22T21:59:47Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ Ghana. Yɛtee saa kuo yi wɔ ahinime, 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) mmrahyɛbadwani dadaa [[Nana Konadu Agyeman Rawlings]], a ɔsan nso yɛ Ɔmanpanin dada ɔtee (NDC) kuo [[Jerry Rawlings]] yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==DEƐ ƆTEE KUO NO== Yɛtee NDP kuo no abera Ɔmanpanin [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== jh8zowvwygdlv9kyvsmgksfykitabll 131821 131820 2022-07-22T22:00:09Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ ahinime, 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) mmrahyɛbadwani dadaa [[Nana Konadu Agyeman Rawlings]], a ɔsan nso yɛ Ɔmanpanin dada ɔtee (NDC) kuo [[Jerry Rawlings]] yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==DEƐ ƆTEE KUO NO== Yɛtee NDP kuo no abera Ɔmanpanin [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== p8aycthab6b1vdm3curjs26pan30f4q 131822 131821 2022-07-22T22:00:29Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) mmrahyɛbadwani dadaa [[Nana Konadu Agyeman Rawlings]], a ɔsan nso yɛ Ɔmanpanin dada ɔtee (NDC) kuo [[Jerry Rawlings]] yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==DEƐ ƆTEE KUO NO== Yɛtee NDP kuo no abera Ɔmanpanin [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== kghx6mlggnflmop929fgtz7vg4bjl7c 131823 131822 2022-07-22T22:01:45Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==DEƐ ƆTEE KUO NO== Yɛtee NDP kuo no abera Ɔmanpanin [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 9isldtevx938pqeu8hv32on7c75bvs2 131824 131823 2022-07-22T22:02:42Z Warmglow 8472 /* DEƐ ƆTEE KUO NO */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera Ɔmanpanin [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== r12he3kzuuc2eoa3wnscjt5g16w9tjv 131825 131824 2022-07-22T22:02:59Z Warmglow 8472 /* Deɛ ɔtee kuo no */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ kitawonsa, 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 8u0fw4o0z429e7vuebfsc72e1wqk2rp 131826 131825 2022-07-22T22:03:31Z Warmglow 8472 /* Deɛ ɔtee kuo no */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== rzk97rhkchpog8uidl89yv1fheniouy 131827 131826 2022-07-22T22:04:04Z Warmglow 8472 /* Deɛ ɔtee kuo no */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ [[Ɔpɛnimaa]] 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan [[Baba Yara Stadium]] a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== rb46uu8ylomqwbxxjps80igtlzuofwg 131828 131827 2022-07-22T22:04:29Z Warmglow 8472 /* Deɛ ɔtee kuo no */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ [[Ɔpɛnimaa]] 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan Baba Yara Stadium a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref>Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 5oezm8mk4itd9n8sjkv4vmr9mxaltrr 131829 131828 2022-07-22T22:04:45Z Warmglow 8472 /* Deɛ ɔtee kuo no */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ [[Ɔpɛnimaa]] 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan Baba Yara Stadium a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref> Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==ABATOƆ NO MU NSƐM== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== 4pqtdfqg1sxxahvq4aszy2c8c9l7vhd 131830 131829 2022-07-22T22:05:14Z Warmglow 8472 /* ABATOƆ NO MU NSƐM */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ [[Ɔpɛnimaa]] 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan Baba Yara Stadium a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref> Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==Abatoɔ no mu nsɛm== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ== pcnlefanse9qn4m6gjyiv9zyg42tt0n 131831 131830 2022-07-22T22:05:44Z Warmglow 8472 /* BEAƐ A MENYAA MMOA FIRIIƐ */ wikitext text/x-wiki : Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ '''Asante''' kasa mu '''National Democratic Party''' ('''NDP''') yɛ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] kuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Yɛtee saa kuo yi wɔ [[Ahinime]], 2012 sɛ ekuo a ɛfiri [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] mu. Na wɔn kanni ni a ɔdikan yɛ (NDC) [[Mmarahyɛbadwani|mmrahyɛbadwani]] dadaa Nana Konadu Agyeman Rawlings, a ɔsan nso yɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] dada ɔtee (NDC) kuo Jerry Rawlings yere. {| class="wikitable" ! colspan="2" |National Democratic Party |- | colspan="2" | |- ![[Party leader|Leader]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |- ![[Party chair|Chairperson]] |Josiah Aryeh |- !Founded |November 13, 2012 |- !Split from |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |- ![[Political spectrum|Political position]] |[[Centre-left]] |- !Colours |[[Red]], [[Green]], [[White]], and [[Black]] |- !Slogan |Justice, unity, peace and progress |- ![[Parliament of Ghana|Parliament]] |0 / 275 |- ! colspan="2" |Election symbol |- | colspan="2" |Aborɔnoma ɛretu a ɔkura Gye [[Nyame]] sɛnkyerɛnne |- ! colspan="2" |Website |- | colspan="2" |Official website |} ==Deɛ ɔtee kuo no== Yɛtee NDP kuo no abera [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] [[John Atta Mills]] wuiɛ wɔ [[Kitawonsa]], 2012 mu. Nana Konadu Agyeman Rawlings na firi 2011 ɔyɛɛ siakwan mmerɛ a Atta Mills yɛɛ sɛ ɔbɛtena ɔmanpanin akonnwa no so bio sɛ (NDC) ni. NDP de wɔn kuo no too dwa sɛ ɛfiri (NDC) mu na ɛka kuo a ɛsɔretia [[John Dramani Mahama]] a ɔregyina sɛ Ɔmanpanin wɔ [[Ɔpɛnimaa]] 7, 2012 manpanin abatoɔ no mu. <ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-gbc20120706-1</ref>Yɛde NDP too dwa wɔ kitawonsa 6, 2012 mu ɛnam twerɛfoɔ panin, Manboah Rockson a ɔse yɛwoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a (NDC) ani nnye da, sɛdeɛ Rawling ne nkrɔfoɔ bi agye atom no. pɔpulist ma asraafo ti wɔ state a ɔyɛ ɔmanpanin dadaa Jerry Rawlings kɔkaa NDC foɔ ho wɔ afe 1992 mu. Na wɔ bɛdi Ghanafoɔ so sɛ manpanin wɔ afe 1993 de kɔsi 2001 a na ɛwom sɛ na nsonsoneeɛ da Atta Mills a ɔbɛtuu no adeɛ so no so. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-2</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-3</ref>Sɛ yɛkyerɛ wɔn sɛnkyerɛnne  no mu:<blockquote>... Aborɔnoma a ɔkura Gye Nyame sɛnkyerɛnne sɛ wɔn ahyɛnsodeɛ ne ahosuo bi te sɛ kɔkɛɛ, ahaban mono, fitaa ne tuntum a ɛne (NDC) nsɛnkyerɛnne sɛ: Trenee, nkabom, asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.<ref name=":0" /></blockquote>The NDP yɛɛ wɔn nhyiamu a ɛdikan Baba Yara Stadium a ɛwɔ [[Kumasi]] wɔ Ahinime 13, 2012 berɛ a na wɔre yi Agyeman Rawlings sɛ wɔn kanni ni.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-4</ref> Ɔmanpanin dada Jerry Rawlings, a ɔkasaa wɔ NDP nhyiamu ase no nyaa (NDC) ni bi a ɔbaa nhyiamu no ase wɔ Mahama satu nhyehyɛeɛ wɔ ahinime 4 mu a ɛbɛba BBC mu a yɛfrɛ no " speculation that her candidature could divide the Rawlings home."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-5</ref> Wɔ NDP nhyiamu ase no, Ɔkaa sɛ kuo a atwam yi ayera wɔn nidie ne wɔn bɔhyɛ sɛ nneɛma papa bɛkɔso wɔ NDC mu, Ɔkaa sɛ kwan a yɛfaso de yi nkurɔfoɔ a wɔbɛdi kuo no anim nyinaa no deɛ akorɔmfoɔ nkoara.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-6</ref><ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-7</ref> Ɔtwerɛtwerɛfoɔ panin Manboah Rockson gyae NDP ansa na wɔrebɛte kuo no a na ne nsɛm a ɔrekeka ara ne sɛ ɔsane rekɔ NDC.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-8</ref> Hanford Amoako, Mmrahyɛbadwani dada ma [[Nkoranza]], na yɛde atwerɛtwerɛ adwuma no maa no sɛ ɔmmɛsi no anan mu. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-9</ref>Wɔ ahinime 13 mu no, kuo no de Josiah Aryeh yɛɛ wɔn National Chairman ma NDP. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#</ref>kuo no mpanimfoɔ bi ne Hilarius Abiwu<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-11</ref> ne David Sunu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-12</ref> ==Abatoɔ no mu nsɛm== Mmrahyɛbadwa aba {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |33,857 |0.31% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |19,450 |0.18% |0 / 275 | |6th |Extra-parliamentary |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |6,421 |0.05% |0 / 275 | |8th |Extra-parliamentary |} === Ɔman mpaninfoɔ aba === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |[[2020 Ghanaian general election|2020]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |6,549 |0.05% |10th of 12<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-13</ref> |- |[[2016 Ghanaian general election|2016]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |17,207 |0.16% |6th of 7<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Party_(Ghana)#cite_note-peacefm-14</ref> |- |[[2012 Ghanaian general election|2012]] |[[Nana Konadu Agyeman Rawlings]] |— |— |} ==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ== 7qmvu4b3zerbaao7l1bpcrluvtk1v71 Soafo Abadiakyiri 0 12378 131739 126679 2022-07-22T20:32:44Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a mmarahyɛbedwa nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil Service. Sɛ wohwɛ mmara no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka amanyɔkuo,aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil Service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 5kmeqhg306g1xfrznh1wksi22rgmby9 131740 131739 2022-07-22T20:33:21Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil Service. Sɛ wohwɛ mmara no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka amanyɔkuo,aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil Service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == f6yfb5592m9fgnybptzcgrlujmrpm0m 131741 131740 2022-07-22T20:33:51Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ mmara no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka amanyɔkuo,aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil Service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 2bje0djhdbqlugya2vn2cxtv4q2qri1 131742 131741 2022-07-22T20:34:06Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka amanyɔkuo,aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil Service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == h2vd2gqcahz6r9z8mw2onwx83reo7ti 131743 131742 2022-07-22T20:34:44Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka [[amanyɔkuo]],aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil Service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == mouujrubbzv4rl5bndbn1ijxhmo87ti 131744 131743 2022-07-22T20:35:00Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"),wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka [[amanyɔkuo]],aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == inbznbe007rcvml5k0et2bpbdwhxxb4 131745 131744 2022-07-22T20:35:13Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"), wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka [[amanyɔkuo]],aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == t2ya8ne7n272ajij9dp9t9suui6gm7n 131746 131745 2022-07-22T20:35:34Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"), wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka [[amanyɔkuo]],aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni|ɔtwerɛtwerɛfoɔ]] ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': Aban, asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 2cn2qxx40dbcpk1jq1iit6ww8t40pqu 131747 131746 2022-07-22T20:36:08Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Soafo abɛdiakyire''' yɛ edin a yɛde ma amanyɔfoɔ anaa mpaninfoɔ a ɛwɔ aman a [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbedwa]] nhyehyɛeɛ na wɔde bu ɔman no. Wɔde ɔsoafoɔ abɛdiakyire no ma diberɛ bi a ɛhyɛ ɔsoafoɔ bi a ɔyɛ Ɛkuoba ma amanyɔfoɔ kuo ase a ɔhwɛ nhyehyɛeɛ pɔtee diberɛ bi na ɔhunu nnoɔma a ɛwɔ nkorabata bi a wɔfrɛ no civil service. Sɛ wohwɛ [[mmara]] no a, "ɔsoafoɔ abɛdiakyire" bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ ama amanyɔkuo bi a ɔyɛ adwuma dabiara sɛ panin ma amanyɔkuo (gye sɛ baabi a ɔyɛ "Deputy prime minister"), wɔyi ɔsoafoɔ a ɔsua ma no boa amanyɔkuo bi soafoɔ, ɔsoafoɔ bi a wayi no ama aban amanyɔkuo bi anaa nkabom a wayi wɔn sɛ wɔn mmoa ɔsoafoɔ amanyɔkuo pɔtee bi a ɔnka saa ekuo no ho (ɔnka [[amanyɔkuo]],aban anaa asoeɛ no ho) anaa obi a ɔwɔ civil service adwuma a wɔn too no so aba nyini no a ɔgye akwankyerɛ firi amanyɔkuo soafoɔ bi hɔ. '''Bangladesh''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ obi a ne diberɛ sua ma ɔsoafoɔ ɔhwɛ diberɛ nsɛm so na ɔne obi a ɔyɛ [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni|ɔtwerɛtwerɛfoɔ]] ma mmarahyɛbedwakuo bi yɛ pɛ.<ref>http://cabinet.portal.gov.bd/site/page/28b4f09d-8797-4591-9cd6-46b93a58f674/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%A8%E0%A6%A8%E0%A7%80%E0%A7%9F-%E0%A6%89%E0%A6%AA-%E0%A6%AE%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A6%A3</ref> '''Canada''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire yɛ civil servant panin a ɔwɔ aban adwuma mu. Ɔniakorɔ no gye nkyerɛkyerɛ firi ɔsoafoɔ a yapaw no a ɔwɔ aban mu.<ref>ackson, Robert J. and Doreen Jackson. ''Politics in Canada: Culture, Institutions, Behavior and Public Policy''. 6th ed. (Toronto: Prentice Hall, 2006). p355</ref> '''East Timor''': [[Aban]], asoafoɔ, prime minister ne atwerɛtwerɛfoɔ wɔ mu bɛtumi ayɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire baako anaa deɛ ɛboro saa ma prime minister ne asuafoɔ abɛdiakyire.<ref>http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constitution_RDTL_ENG.pdf</ref> '''Japan''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire boa Japan amanyɔfoɔ kuo wɔ n'adwuma mu.<ref name=":0">https://imidas.jp/genre/detail/C-109-0029.html</ref> '''Netherlands''': Ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma kuro bi yɛ edin a yɛde ma obi a ne diberɛ sua wɔ Netherlands amanyɔfoɔ kuo mu. '''South Africa''': Ɔsoafoɔ abɛdiakyire na sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanyɔkuo nni hɔ a ɛhyɛ na nan mu. Opposition shadow cabinet nso wɔ ɔsoafoɔ abɛdiakyire.<ref name=":0" /> '''Sri Manka''': Asikafoɔ abɛdiakyire yɛ asikafoɔ a wɔn diberɛ sua sɛ wɔrekyekyɛ mu afiri ɔsoafoɔ a ɔda amanyɔkuo ne aman soafoɔ so a. Ɔne pre-1972 post ma mmarahyɛbedwakuo twerɛtwerɛfoɔ yɛ pɛ. '''Tanzania''': Asoafoɔ abɛdiakyire no nyinaa yɛ Asoafoɔ a wɔn diberɛ sua, na Mpempii no wɔnka aban amanyɔkuo no ho. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 11jfsetxv3c6s5vtwhw7ah7rplfanuk Munisipal 0 12383 131717 130190 2022-07-22T20:17:50Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne mantam mmara a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. [[File:Lejan Village Municipality.jpg|Lejan_Village_Municipality]] asɛmfua Manisipil no nso betumi akyerɛ kuropɔn bi a wɔde ama no sodikuw.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/municipality?show=0&t=1310881057</ref> Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == agc883rjhszxzifu52hwo6i0h350rhe 131718 131717 2022-07-22T20:18:45Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne mantam mmara a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == piizo7w7v6e5ht74rob2illqzdwbuf2 131719 131718 2022-07-22T20:20:01Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne mantam mmara a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == tsu1ee9jb1igwj2u9ff7fxkef17oitr 131720 131719 2022-07-22T20:20:21Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] mmara a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 7mo4m5uu4kr4mwtwljhv7jffvtfvmo2 131721 131720 2022-07-22T20:20:38Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ amammui tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == qx3ifbkmmglmap1nkh0y5zfno1jadep 131722 131721 2022-07-22T20:21:25Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, Mexico Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == t4kj70vqjqzqutsayyd7vjdddt0rfqe 131723 131722 2022-07-22T20:22:07Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ U.S. mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == m8bbu7ivfsues09k7xg7traxolu8qug 131724 131723 2022-07-22T20:22:49Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ United State mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == qe4f4eglghrnt9sb3z5crkjzcyonaov 131725 131724 2022-07-22T20:23:11Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ Germany mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 20063nbv1qf0494bt5cv6i18qd87w7j 131726 131725 2022-07-22T20:23:44Z Warmglow 8472 /* Amammoɔ tumi ahodoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a mmara ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == d5sy2ceh4re7068qhsf5m7ovoet3ls2 131727 131726 2022-07-22T20:24:09Z Warmglow 8472 /* Amammoɔ tumi ahodoɔ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 7jdt6j8k2ryji0sz1k79dqdcu5it1hx 131728 131727 2022-07-22T20:24:37Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == sm3vidy1ef7e6ma1b9cpvpq018z7ygh 131729 131728 2022-07-22T20:25:27Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 58z0ex77m471yuinqsruignaxhs5p8u 131730 131729 2022-07-22T20:25:53Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune (France, mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == h95l2s4dxxa3ibfhuasfko1muvngjkj 131731 131730 2022-07-22T20:26:13Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka Franse kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == ewebemk7z8e2pplr7qrq8lflfo0r34a 131732 131731 2022-07-22T20:26:48Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. Benin), Italia comune, Romania commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 2pum8qxtxq8gt5lmfme8dpbme345zfl 131733 131732 2022-07-22T20:27:14Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. Benin), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == omwzrlwawahtx90q1ief00pubpt9rpt 131734 131733 2022-07-22T20:27:36Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. [[Benin]]), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == pnzezbbv2pl6yq5gqaup5oe5tiicyvy 131735 131734 2022-07-22T20:27:58Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. [[Benin]]), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == pzox6f2suh6nicfqjynfmxirb0cl7be 131736 131735 2022-07-22T20:28:11Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. [[Benin]]), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == dlwrfjq12has9hxtog8zhn235xs7yr3 131737 131736 2022-07-22T20:28:25Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. [[Benin]]), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma. ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == 7otxs62ktjibx80dhjzkvz6zoakwasm 131738 131737 2022-07-22T20:29:26Z Warmglow 8472 /* Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Munisipal'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Munisipal"}}) taa yɛ adwumayɛkuo baako a ɛwɔ adwumayɛkuo gyinabea ne tumi a ɛwɔ ankasa nnisoɔ anaa tumidi sɛdeɛ ɔman ne [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|mantam]] [[mmara]] a ɛhyɛ aseɛ no de ma no. Kuro akɛseɛ yɛ nniso a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, a ɛne ɔmantam a wɔde di dwuma titiriw bɔ abira. Wonyaa asɛmfua no fii Franse kasa mu municipalité ne Latin municipalis mu.<ref>http://www.yourdictionary.com/municipality</ref> [Engiresi asɛmfua municipality no fi Latin asetra mu apam municipium (a wonya fii asɛmfua bi a ɛkyerɛ "asɛyɛdefo" mu), a ɛkyerɛ Latinfo akuw a wɔde asraafo maa Roma de sesaa wɔn ankasa de wɔn ho hyɛɛ Roma man no mu (a wɔmaa wɔn a wɔte hɔ no Roma ɔman ba ) bere a wɔma mpɔtam hɔfo kwan ma wɔkora wɔn ankasa mpɔtam nniso ahorow so (ahofadi a anohyeto wom). Kuropɔn betumi ayɛ [[Amammuifo|amammui]] tumidi biara, efi ɔman a ɛwɔ tumi te sɛ Monaco Ahemman no so kosi akuraa ketewaa bi te sɛ West Hampton Dunes, New York so. Asasesin a Manisipil bi wɔ tumi wɔ so no betumi aka ho beae bako pɛ a nnipa te te sɛ kuro, kuro, anaa akuraa bi mmeae pii a ɛte saa (sɛ nhwɛso no, tumidi ahodoɔ a edi kan wɔ [[Amerika|United State]] mantam New Jersey (1798–1899) mu te sɛ nkuro akɛse a edi nkuraa pii so, [[Mesiko|MesiKo]] Nkuro akɛse, Colombia Nkuro akɛse) mmeae a ɛtete saa no afa horo nkutoo, ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ kuro bi nkuro akɛse, te sɛ Santiago, Chile, nkuro akɛse 34 no.<ref>https://web.archive.org/web/20190920165521/http://mapasdechile.com/santiago/map.htm</ref> == Amammoɔ tumi ahodoɔ == Tumi a nkuro akɛse wɔ no fi ahofadi a ɛte sɛ nea ɛwɔ hɔ so kosi ɔman no ase koraa so. Nkuro akɛse betumi anya hokwan sɛ wɔde sika toɔ, agyapade toɔ, ne nnwumakuo sika toɔ tua ankorankoro ne nnwumakuo toɔ, nanso wobetumi nso anya sika kɛse afi ɔman no hɔ. Wɔ Europa aman bi te sɛ [[Germany]] mu no, nkuro akɛse wɔ hokwan a [[mmara]] ma kwan sɛ wɔde ɔmanfo nnwuma ma denam nnwumakuo a ɛyɛ ɔmanfo de a nkuro akɛse na ɛwɔ so no so.<ref>https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/handwoerterbuch-politisches-system/202028/gemeinden-kommunale-selbstverwaltung</ref> == Nsɛmfua a ɛwɔ ɔman ahodoɔ so == '''Munisipal'''. Nsɛmfua a ɛne "kurow akɛse" hyia, dodoɔ no ara kyerɛ asasesin anaa amammui nhyehyɛe,[nkyerɛkyerɛmu a ɛho hia] ne Spain munisipio (Spain) ne munisipalidad (Chile), ne Catalan munisipio. '''Communes a ɛwɔ hɔ''' Wɔ aman pii mu no, wɔde nsɛmfua a ɛne "commune" hyia di dwuma, a ɛkyerɛ ɔmanfo a wɔte mpɔtam hɔ ne anigye a wɔbom nya. Eyinom bi ne nsɛmfua: wɔ Romance kasa ahorow mu, te sɛ Franse kasa mu commune ([[France|Franse]], mmeae a wɔka Franse kasa wɔ [[Belgium]] ne Switzerland, Afrika aman a wɔka [[France|Franse]] kasa, s.e. [[Benin]]), Italia comune, [[Romania]] commună, ne Spania commune (Chile); wɔ German kasa ahorow te sɛ German Kommune (wɔ amammui kasa mu), Sweden kommun, Faroese kommuna, Norway, Danish kommune; nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ wɔ akyirikyiri kɛse no Gemeente wɔ Dutch kasa mu, Gemeng wɔ Luxembourgish kasa mu ne Gemeinde wɔ German kasa mu (asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ aban mu); Finlandfo kunta. Ukrainefo hromada a wɔde di dwuma ne Poland kasa mu gmina. Wobetumi de nsɛmfua koro no ara adi dwuma ama asɔre asafo ahorow anaa asɔre ahorow, sɛ nhwɛso no, wɔ German ne Dutch Protestant asɔre ahorow no mu. '''Nsɛmfua afoforo''' wɔ Hela no, wɔde asɛmfua Δήμος (demos) di dwuma, na ɛno nso kyerɛ ‘mpɔtam’; asɛmfua no yɛ nea wonim wɔ Borɔfo kasa mu fi demokrase a wɔabom ayɛ (ɔmanfo nniso) mu. Wɔ aman bi mu no, wɔtrɛw Spania asɛmfua ayuntamiento, a ɛkyerɛ kuropɔn bi nniso dan mu no mu denam synecdoche so de kyerɛ kuropɔn no ankasa.[citation needed] Wɔ Moldova ne Romania no, nkurow akɛse (munisipiu; nkurow akɛse mu nniso akuw) ne nkurow akɛse (comună; nkuraase units) wɔ hɔ, na commune betumi ayɛ municipality bi fã.[citation needed] Wɔ aman pii mu no, ebia nnwumakuo a wotumi de toto ho a edin ahorow wɔ hɔ. '''Borɔfo kasa''' wɔ Australia no, wɔde asɛmfua mpɔtam hɔ aban beae (LGA) di dwuma de si kuropɔn a wɔde nnuru a wɔde yɛ nneɛma nyinaa ananmu. Ɛha yi, "LGA Nhyehyɛe no fa Australia mmeae a wɔde ahyɛ mu nkutoo ho. Mmeae a wɔde ahyɛ mu no yɛ aman ne nsasesin a wɔde ahyɛ mu no afã horow a mmara kwan so akyerɛ a mpɔtam hɔ sodikuw a wɔde wɔn ahyɛ mu no wɔ asɛyɛde wɔ so."<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Municipality#cite_note-5</ref> Wɔ Canada no, nkurow akɛse yɛ mpɔtam nniso ahorow a wɔde asi hɔ denam ɔmantam ne nsasesin mmara so, mpɛn pii no wɔ nkurow akɛse ho mmara a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Nkurow akɛse ahorow a ɛwɔ Canada mu no bi ne nkurow akɛse, mantam nkurow akɛse, nkurow akɛse mantam, nkurow akɛse, asɔredan ahodoɔ, nkuraase nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkurow akɛse, nkuraa akɛse, ne nkurow akɛse ne afoforo.<ref>https://web.archive.org/web/20160213184814/http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/municipal-government/</ref><ref>http://www.statcan.gc.ca/pub/92f0009x/92f0009x2011000-eng.pdf</ref> Ontario Mantam no wɔ nkuro akɛse ahorow a ɛsono emu biara, a nea ɛka ho ne nea ɛwɔ fam, soro, ne biako. Nkuropɔn ahodoɔ a ɛwɔ soro a ɛwɔ Ontario no bi ne amansin ne ɔmantam nkuro akɛse. Nova Scotia nso wɔ ɔmantam nkurow akɛse, a nkurow akɛse, amansin, amansin, anaa nkurow akɛse ka ho sɛ nkurow akɛse akuo.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Municipal_Affairs_and_Housing_(Ontario)</ref> wɔ India no, Municipality anaa Nagar Palika yɛ nkurow akɛse mu mpɔtam ahyehyɛde bi a ɛhwɛ kurow a nnipa 100,000 anaa nea ɛboro saa wom so. Nanso, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛnyɛ saa, sɛnea kan no na wɔahyehyɛ Municipality wɔ nkurow akɛse mu mfinimfini a nnipa boro 20,000 no, enti wɔsan kyekyɛɛ nkurow akɛse mu ahyehyɛde ahorow a kan no na wɔde ahyɛ Municipality mu no nyinaa mu sɛ Municipality sɛ wɔn nnipa dodow nnu 100,000 mpo a. Wɔ Panchayati Raj nhyehyɛe no ase no, ɛne ɔman no aban no di nkitaho tẽẽ, ɛwom sɛ ɛyɛ ɔmantam a ɛwɔ mu no fã wɔ adwumayɛ mu Mpɛn pii no, ɔmantam nkurow nketewa ne nkurow akɛse wɔ Municipality. Kurow akɛse nso yɛ mpɔtam hɔ ankasa nniso bi a wɔde nnwuma ne asɛyɛde ahorow bi ahyɛ wɔn nsa, sɛnea wɔakyerɛw wɔ Ɔman Mmara (Nsakrae a Ɛto so 74) Mmara,1992 mu no.<ref>http://nslegislature.ca/legc/statutes/municipal%20government.pdf</ref> Wɔ United Kingdom no, wɔde asɛmfua no dii dwuma kosii sɛ 1972 Mpɔtam Aban Mmara no fii ase yɛɛ adwuma wɔ 1974 mu wɔ England ne Wales, ne kosii 1975 wɔ Scotland ne 1976 wɔ Ireland Atifi fam, "wɔn nyinaa ma kurow anaa kurow bi a wɔahyehyɛ ama ankasa nniso." wɔ kurow no mu adwumakuw bi ase, na ɛsan nso ma sodikuw no ankasa. Adwumakuw a ɛte saa wɔ Great Britain no wɔ ti bi sɛ ɔmanpanyin anaa ɔpanyin, ne asɔremma a wɔkorɔn, sɛ aldermen ne agyinatufo Efi bere a mpɔtam hɔ aban hyehyɛɛ foforo no, wonim kuw a ɛwɔ England, Northern Ireland ne Wales no sɛ ɔmantam, na wɔ Scotland sɛ agyinatukuw beae. Wobetumi ama ɔmantam bi borough anaa kurow dibea, anaasɛ wobetumi akura ne mantam abodin no mu. Wɔ Jersey no, kuropɔn bi kyerɛ mpanyimfo a wɔde nidi ma a wɔpaw wɔn sɛ wɔnhwɛ asɔre ahorow 12 a wɔakyekyɛ mu no mu biara so.<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Municipality</ref> Eyi ne ɔmantam aban a ɛkorɔn sen biara wɔ saa tumidi yi mu. Wɔ Trinidad ne Tobago no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo. Wobetumi ama kurow bi borough dibea na akyiri yi, wobetumi ama no akɔ soro akɔ kurow no mu. Chaguanas, San Fernando, Port of Spain, Arima ne Point Fortin yɛ nkurow 5 a ɛwɔ Trinidad ne Tobago mprempren. Wɔ Amerika no, wɔtaa te "kuropɔn" ase sɛ kuropɔn, kuropɔn, akuraa, anaa mpɔtam aban kuo foforɔ, a wɔde kuropɔn mmara a ɛfiri ɔman no hɔ na ɛhyehyɛ sɛ kuropɔn adwumakuo.<ref>http://public.findlaw.com/library/pa-municipal-law.html</ref>Wɔ ɔman mmara tebea mu no, U.S. ɔman mmara ahorow bi kyerɛkyerɛ "kurow akɛse" mu kɛse, efi ɔman no ankasa so kosi amammui mu nkyekyem nketewa biara a wɔde tumidi ama wɔ beae bi a ebia mmeae pii a nnipa te ne mmeae a nnipa nni hɔ ka ho.<ref>http://law.justia.com/codes/nevada/2009/title-3/chapter-43/43-080/</ref><ref>http://kansasstatutes.lesterama.org/Chapter_75/Article_11/75-1117.html</ref>(hwɛ nso: Mpɔtam hɔ aban a ɛwɔ United States#Municipal aban ahorow '''Chinese kasa a wɔka no''' Wɔ China Nnipa Man mu no, kuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ (直辖市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ɛwɔ gyinabea a ɛne ɔmantam bi yɛ pɛ: Beijing Kuropɔn, Chongqing Kuropɔn, Shanghai Kuropɔn, ne Tianjin Kuropɔn (hwɛ nso: Nkuropɔn a wɔhwɛ so tẽẽ wɔ... China). Wɔ China Mantam (Taiwan) mu no, kuropɔn titire (直轄市 wɔ pinyin mu: zhíxiáshì) yɛ kuropɔn a ne mantam ne dibea yɛ pɛ: Kaohsiung, New Taipei, Taichung, Tainan, Taipei, ne Taoyuan (hwɛ nso: Kuropɔn titire (Taiwan). )). == Beae a me nya moa firiiɛ == m824qgixlll7yl5paryhp0wno58yd9r Mmara 0 12387 131693 129004 2022-07-22T19:50:59Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Mmara''' yɛ nneɛma anaa nsunsuiɛ bi a yɛde bu atɛn a aban anaa nipakuo hwɛ sɛ ɛbɛyɛ adwuma ahwɛ suban ne nneyɛɛ ahodoɔ bi. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-ReferenceB-2</ref> Mmara no yɛ adeɛ a ɛde trenee ba. Ɔman no mmara no, ekuo a ɛhwɛ mmara bɛtumi ahyehyɛ mmara no anaa baakofoɔ a ne tumi duru akyire bɛtumi ahyehyɛ mmara brɛ a yama no saa akonya firi atɛmmuafoɔ ne ɔmampanin.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-jpgibbs-4</ref> Ankorankorɛ nso bɛtumi ayɛ mmara a ɛbɛtumi asɔ ɔhaw ano mmom ɔhwɛ asɛmdibea rehwehwɛ. Sɛ yɛreyɛ mmara a mmara bi na yɛde hwɛ yɛ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-akers-5</ref> Mmara no tenetene amanyɔsɛm, asetena mu hyehyeɛ, abakwasɛm ne ɔman no wɔ akwan ahodoɔ so sane yɛ ntamginafoɔ ma amanfoɔ asetena mu. Lustitia ''ɔbaa a ɔya tɛmmuafoɔ'' yɛ ahyɛnsodeɛ ma asɛnnie: afena a ɛgyina hɔ ma Ɔman no tumi, nsusudua a ɛgina hɔ ma atɛntrenee.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-akers-5</ref> Amammara hyehyeɛ a ɛhwɛ ma mmara no yɛ adwuma. Nkuro mmara tɛnmuafoɔ a ɔyɛ mmara anaa nipakuo bi a hwɛ hyehye mmara. Wɔ mmara nkumaa hyehyeɛ, atɛnmuafoɔ bɛtumi ayɛ mmara bi afiri biribi a asi pɛn mu mmom Ɔman no asɛnnibea kɛseɛ bɛtumi atwa mu. Abakwasɛm mu, ɛsom ahodoɔ anya nsonsuansoɔ wɔ nsɛm pii so wɔ nnɛ mmerɛ yi mu, yɛda so de yɛ adwuma wɔ Ɔman a Nyamesom wɔ mus. Sharia mmara ɛyɛ Islamikfoɔ nsusuiɛ no yɛ adwuma sɛ mmara no mfiteaseɛ wɔ aman ahodoɔ bi te sɛ, Iran ne Saudi Arabia.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-13</ref> == Abakwasɛm == Abakwasɛm a ɛfa mmara ho fa sɛdeɛ Ɔman no si nyini ntɛmntɛm. Tete Mmiremfoɔ mmara, hyɛɛ aseɛ firii 3000 BC, na ɛgyina Ma'at so a na Nananom, ano totoɔ ne ɔman no sɛdeɛ ɛteɛ.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Law#cite_note-56</ref> Afe 22nd century BC mu no, tete Sumeriafoɔ ɔtɛnmuafoɔ Ur-Nammu na ɛyɛ mmara a ɛdi kan, a nsɛmfua wei wɔ mu ("if … then ..."). Wɔ afe1760 BC, Ɔhene Hammurabi nso tua so yɛɛ developed Babylonfoɔ mmara, brɛ a ɛtwerɛ guu aboɔ apono. Hammurabi de ne mmara no pii kɔɔ Babylon mmae nyinaa maa Ɔman no no hunuiɛ ; wei bɛyɛɛ sɛ Hammurabi nwoma. Mmara no deɛ edi mu pa ara no ɔnyaa no afe 19th century, Britishfoɔ na ɔhunuiɛ nti ɔkyerɛɛ aseɛ kɔɔ borɔfo kasa [[Italy|Itali]] kasa, [[Germany|German]] kasa ne French. Tete afe 1280 BC mu na ɔyɛɛ hoo biribiara wieeɛ man aman hyɛɛ aseɛ de yɛɛ adwuma. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == e7oc1c8kjvveu86m4ucte96i0bfqcqv Y'apaw Obi 0 12394 131668 126806 2022-07-22T19:05:05Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} Y'apaw obi tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban mmara ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . United States Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahoteɛfoɔ Abakɔsɛm Mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so ipsa7zs0u8bbooww2ksk67s5yi1cs6a 131669 131668 2022-07-22T19:08:39Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Y'apaw obi''' tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban mmara ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . United States Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahoteɛfoɔ Abakɔsɛm Mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so knumykctnk2lrhzy3kyn1tji3fkbccf 131670 131669 2022-07-22T19:18:18Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Y'apaw obi''' tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban mmara ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . [[Amerika|United States]] Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahoteɛfoɔ Abakɔsɛm Mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so sess1qiy0npy8yu3wecky061ilvphrn 131671 131670 2022-07-22T19:19:03Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Y'apaw obi''' tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban [[mmara]] ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . [[Amerika|United States]] Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahoteɛfoɔ Abakɔsɛm Mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so nb4xhkzwex5b2fc178t05glmkdi7v4u 131672 131671 2022-07-22T19:20:04Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Y'apaw obi''' tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban [[mmara]] ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . [[Amerika|United States]] Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw Pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahoteɛfoɔ Abakɔsɛm Mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so nm84a42fqo2guup5h5jypa0etapxi1v 131673 131672 2022-07-22T19:21:06Z Warmglow 8472 /* Nyamesom mu Nsɛm . */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Y'apaw obi''' tumi kyerɛ bere a wɔahyɛ no bɛkyerɛ: == Mmra == Aban panyin anaa adwumayɛfo panyin tumi a ɔde paw nnipa a wɔde bɛhyɛ dibea anaa adwuma bi a ɛyɛ nidi mu ma wɔ aban no mu (amammui mu nhyehyɛe ahorow, anwensɛm akyerɛwfo a wɔanya abasobɔde) no tumi a ɛfata. Tumi a wɔde paw obi, mmara kwan so tumi a obi a ɔde agyapade ma no betumi apaw onipa foforo a ɔbɛtow nea ɔde asɛm no ahyɛ mu no agyapade agu . Ahomegye bere mu nhyehyɛe, ɔkwan a wɔfa so hyɛ mmeae a ɛda hɔ a ɛwɔ U.S. aban [[mmara]] ase no ma . Wɔpaw, ɔkwan bi a wɔfa so yɛ ahemfo tumi krataa . Dibea ahorow a ɔmampanyin a wɔapaw no ahyɛ mu ma a Mmarahyɛ Bagua no si so dua no din . [[Amerika|United States]] Asɛnnibea Kunini no a wɔbɛpaw wɔn na wɔagye atom . Atemmuo a wɔpaw wɔ [[Canada]], a aban a ɛwɔ ɔman no mu anaa ɔmantam aban na ɛyɛ. Ɔmanpanyin aban na ɛpaw asɛnnibea a ɛwɔ soro ne aban asennibea atemmufo, bere a ɔmantam aban no na ɛpaw asɛnnibea ahorow a ɛba fam . tumi krataa a wɔde paw obi, krataa a ɛyɛ aban de a Ireland Ɔmampanyin de kɔmaa nnipa bere a wɔapaw wɔn sɛ wɔnkɔ adwumayɛbea ahorow bi . == Nyamesom mu Nsɛm . == Paapa nhyehyɛe, ɔkwan a akyɛ sen biara a wɔfa so paw Pope . Katolek asɔfo mpanyin a wɔpaw wɔn, wɔ Katolek Asɔre no mu no yɛ adeyɛ a emu yɛ den . Church of England asɔfopɔn a wɔpaw wɔn, di nhyehyɛe a ɛyɛ ntanta kakra akyi, a ɛda asɔre no atetesɛm su a ɛne sɛ wobegyae wɔn ho mu na wɔayɛ adɛn, atetesɛm mu nsɛm a emu nna hɔ a ɛda nniso ne demokrase ntam, ne atetesɛm mu dwumadi sɛ ɔman asɔre a ɛwɔ ahofadi fã bi adi. (Wɔnam nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw kɛse so na ɛpaw Suffragan Asɔfopɔn, a ɛda wɔn gyinabea adi sɛ ɛyɛ wɔn asɔfo mpanyin no ho asodi tee.) Krataa a wɔde paw obi, wɔ Yesu Kristo asɔre a ɛwɔ nna a ɛdi akyire ahoteɛfoɔ abakɔsɛm mu. == Afoforo == Nnipa a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ Canada Ahyɛde no mu, ɔkwan a wɔfa so de Canadafo ɔman mma anaa ahɔho binom hyɛ Canada Ahyɛde no mu, adeyɛ a ɛyɛ Canada ɔmanfo anuonyam a ɛto so abien a ɛkorɔn sen biara wɔ ɔman no anuonyam nhyehyɛe no mu Ahemfie a wɔpaw no, atetesɛm mu dibea ahorow a ɛwɔ adehye, ahemfie, anaa anuonyamfo fie mu no mu biako The Appointment, adwene ho drama a wɔyɛe wɔ 1969 mu The Appointment (ayɛsɛm), a wotintimii wɔ German kasa mu wɔ 1997 mu ne Engiresi kasa mu wɔ afe 2001 mu Apaw, ɔkwan a wɔfa so de sika boa nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ oduruyɛfo akyi Bere a wɔahyɛ sɛ wɔne obi a onim adwuma bɛyɛ nhyiam wɔ nhyehyɛe bi so igk33bl7s3iobyckbdbk5kxsgqcqdr1 Ɛdɔm kɛseɛ 0 12398 131664 129037 2022-07-22T18:49:42Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Ɛdɔm kɛseɛ''' yɛ sɛ ekuo a ɔmo yɛ sonoronko firi nkae no ho, ɛboro nipa dodoɔ no abupɛn mmienu.<ref name="majority-dictionaries">Dictionary definitions of ''majority'' at [[mwod:majority|Merriam-Webster]], [https://dictionary.reference.com/browse/majority dictionary.com] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151221102100/http://dictionary.reference.com/browse/majority|date=2015-12-21}}, [http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/majority Oxford English Dictionary], [http://www.thefreedictionary.com/majority thefreedictionary.com], and [http://dictionary.cambridge.org/us/dictionary/english/majority Cambridge English Dictionary].</ref> Ɛyɛ ekuo no mu abupɛn mmienu. Nhwɛsoɔ, sɛ nnipa bi dodoɔ yɛ aduonu a wɔn dɔm kɛseɛ no bɛyɛ dubaako anaa deɛ ɛboro saa mpo brɛ deɛ aka no mpo yɛ du anaa deɛ ɛwɔ fam, emu nipa du ntumi nyɛ dɔm kɛseɛ. Yɛbɛtumi de dɔm kɛseɛ akyerɛ sedeɛ abatoɔ no nhyehyɛeɛ mma a ɛdɔɔso , wei kyerɛ mma a ɛdɔɔso. Yɛde dɔm kɛseɛ bɛtumi atoto dodoɔ ho a ɛyɛ kɛseɛ kyɛn adeɛ a wakyɛ mu no na mmom nyɛ kɛseɛ nkyɛn adeɛ biara a yaka abɔ mu. Nhwɛsiɔ, sɛ yɛwɔ ekuo a wɔn dodoɔ bɛyɛ aduonu a na yɛkyekyɛ mu nkron, nsia, ne nnum ɛneɛ na nkron no na ɛyɛ dɔm kɛseɛ. Dodoɔ nkyerɛ kɛseɛ sɛ ɛno na ɛdɔɔso na mmom ɛbɛtumi ayɛ sɛ dodoɔ no nkyɛ mu deɛ ɛboro ɛfã. Wei si berɛ a nipa baanu anaa baasa apaw adekorɔ. Dɔm kɛseɛ ɛtɔ da yɛfrɛ no dɔm kɛseɛ a ɛwɔ soro a ɛwɔ sɛ ɛnya 50%, ebia 2/3, mmom ɛtɔ da a ɛntae nyɛ adwuma. Wɔ British borɔfo kasa mu asɛmfua dodoɔ yɛ sɛ wanya mma dodoɔ kɛseɛ pa ara, sɛ ebia, deɛ ɔdi kan no nya mma dodoɔ de kyɛn deɛ ɔtɔ so mmienu. Asɛmfua dodoɔ wɔ nkyerɛase beberee wɔ kwan a yɛfa so de di dwuma. == Dɔm kɛseɛ abatoɔ == Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] nhyehyɛeɛn no, asɛmfua dodoɔ kyerɛ deɛ ɛboro ɛfa so."<ref name="rr-faqs">{{cite web|url=https://robertsrules.com/frequently-asked-questions/|title=FAQs|access-date=2021-02-21|website=Official Robert's Rules of Order Website|publisher=The Robert's Rules Association}}</ref> ɛwɔ [[abatoɔ]] mu, abatoɔ dodoɔ no yɛ deɛ ɛboro ɛfã wɔ mma no dodoɔ mu.<ref name="rronr2011-400">{{Cite book|title=[[Robert's Rules of Order]] Newly Revised|last=Robert|first=Henry M.|publisher=Da Capo Press|year=2011|isbn=978-0-306-82020-5|location=Philadelphia, PA|page=400|edition=11th|quote=The word ''majority'' means "more than half"; and when the term ''majority vote'' is used without qualification—as in the case of the basic requirement—it means more than half of the votes cast by persons entitled to vote, excluding blanks or abstentions, at a regular or properly called meeting.|display-authors=etal}}</ref> Bio, abatoɔ no dodoɔ yɛn mfa obi a ɔnka abatoɔ no ho nka ho anaa deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwam]] ɔde tumii na ɛde kan abatoɔ wɔ nsonsoneɛ ɛbɛba [[abatoɔ]] no mu ɛsane deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi. [[Abatoɔ]] a akwanya nni ho ne sɛ wonni saa tumii no sɛ wobɛto aba apaw obi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Abatoɔ a [[mmara]] mmma ho kwan ne sɛ deɛ yɛreto aba ama no wonni tumii sɛ wo to aba no bi.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Majority#cite_note-5</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == py8yn7v4ins6nl4inae5n4iapx5d2di 131665 131664 2022-07-22T18:50:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Ɛdɔm kɛseɛ''' yɛ sɛ ekuo a ɔmo yɛ sonoronko firi nkae no ho, ɛboro nipa dodoɔ no abupɛn mmienu.<ref name="majority-dictionaries">Dictionary definitions of ''majority'' at [[mwod:majority|Merriam-Webster]], [https://dictionary.reference.com/browse/majority dictionary.com] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151221102100/http://dictionary.reference.com/browse/majority|date=2015-12-21}}, [http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/majority Oxford English Dictionary], [http://www.thefreedictionary.com/majority thefreedictionary.com], and [http://dictionary.cambridge.org/us/dictionary/english/majority Cambridge English Dictionary].</ref> Ɛyɛ ekuo no mu abupɛn mmienu. Nhwɛsoɔ, sɛ nnipa bi dodoɔ yɛ aduonu a wɔn dɔm kɛseɛ no bɛyɛ dubaako anaa deɛ ɛboro saa mpo brɛ deɛ aka no mpo yɛ du anaa deɛ ɛwɔ fam, emu nipa du ntumi nyɛ dɔm kɛseɛ. Yɛbɛtumi de dɔm kɛseɛ akyerɛ sedeɛ abatoɔ no nhyehyɛeɛ mma a ɛdɔɔso , wei kyerɛ mma a ɛdɔɔso. Yɛde dɔm kɛseɛ bɛtumi atoto dodoɔ ho a ɛyɛ kɛseɛ kyɛn adeɛ a wakyɛ mu no na mmom nyɛ kɛseɛ nkyɛn adeɛ biara a yaka abɔ mu. Nhwɛsiɔ, sɛ yɛwɔ ekuo a wɔn dodoɔ bɛyɛ aduonu a na yɛkyekyɛ mu nkron, nsia, ne nnum ɛneɛ na nkron no na ɛyɛ dɔm kɛseɛ. Dodoɔ nkyerɛ kɛseɛ sɛ ɛno na ɛdɔɔso na mmom ɛbɛtumi ayɛ sɛ dodoɔ no nkyɛ mu deɛ ɛboro ɛfã. Wei si berɛ a nipa baanu anaa baasa apaw adekorɔ. Dɔm kɛseɛ ɛtɔ da yɛfrɛ no dɔm kɛseɛ a ɛwɔ soro a ɛwɔ sɛ ɛnya 50%, ebia 2/3, mmom ɛtɔ da a ɛntae nyɛ adwuma. Wɔ British borɔfo kasa mu asɛmfua dodoɔ yɛ sɛ wanya mma dodoɔ kɛseɛ pa ara, sɛ ebia, deɛ ɔdi kan no nya mma dodoɔ de kyɛn deɛ ɔtɔ so mmienu. Asɛmfua dodoɔ wɔ nkyerɛase beberee wɔ kwan a yɛfa so de di dwuma. == Dɔm kɛseɛ abatoɔ == Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] nhyehyɛeɛn no, asɛmfua dodoɔ kyerɛ deɛ ɛboro ɛfa so.<ref name="rr-faqs">{{cite web|url=https://robertsrules.com/frequently-asked-questions/|title=FAQs|access-date=2021-02-21|website=Official Robert's Rules of Order Website|publisher=The Robert's Rules Association}}</ref> ɛwɔ [[abatoɔ]] mu, abatoɔ dodoɔ no yɛ deɛ ɛboro ɛfã wɔ mma no dodoɔ mu.<ref name="rronr2011-400">{{Cite book|title=[[Robert's Rules of Order]] Newly Revised|last=Robert|first=Henry M.|publisher=Da Capo Press|year=2011|isbn=978-0-306-82020-5|location=Philadelphia, PA|page=400|edition=11th|quote=The word ''majority'' means "more than half"; and when the term ''majority vote'' is used without qualification—as in the case of the basic requirement—it means more than half of the votes cast by persons entitled to vote, excluding blanks or abstentions, at a regular or properly called meeting.|display-authors=etal}}</ref> Bio, abatoɔ no dodoɔ yɛn mfa obi a ɔnka abatoɔ no ho nka ho anaa deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwam]] ɔde tumii na ɛde kan abatoɔ wɔ nsonsoneɛ ɛbɛba [[abatoɔ]] no mu ɛsane deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi. [[Abatoɔ]] a akwanya nni ho ne sɛ wonni saa tumii no sɛ wobɛto aba apaw obi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Abatoɔ a [[mmara]] mmma ho kwan ne sɛ deɛ yɛreto aba ama no wonni tumii sɛ wo to aba no bi.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Majority#cite_note-5</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == a9pc8phb3ge209xqfor7ohdexerngui 131666 131665 2022-07-22T18:53:31Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Ɛdɔm kɛseɛ''' yɛ sɛ ekuo a ɔmo yɛ sonoronko firi nkae no ho, ɛboro nipa dodoɔ no abupɛn mmienu.<ref name="majority-dictionaries">Dictionary definitions of ''majority'' at [[mwod:majority|Merriam-Webster]], [https://dictionary.reference.com/browse/majority dictionary.com] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151221102100/http://dictionary.reference.com/browse/majority|date=2015-12-21}}, [http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/majority Oxford English Dictionary], [http://www.thefreedictionary.com/majority thefreedictionary.com], and [http://dictionary.cambridge.org/us/dictionary/english/majority Cambridge English Dictionary].</ref> Ɛyɛ ekuo no mu abupɛn mmienu. Nhwɛsoɔ, sɛ nnipa bi dodoɔ yɛ aduonu a wɔn dɔm kɛseɛ no bɛyɛ dubaako anaa deɛ ɛboro saa mpo brɛ deɛ aka no mpo yɛ du anaa deɛ ɛwɔ fam, emu nipa du ntumi nyɛ dɔm kɛseɛ. Yɛbɛtumi de dɔm kɛseɛ akyerɛ sedeɛ abatoɔ no nhyehyɛeɛ mma a ɛdɔɔso , wei kyerɛ mma a ɛdɔɔso. Yɛde dɔm kɛseɛ bɛtumi atoto dodoɔ ho a ɛyɛ kɛseɛ kyɛn adeɛ a wakyɛ mu no na mmom nyɛ kɛseɛ nkyɛn adeɛ biara a yaka abɔ mu. Nhwɛsiɔ, sɛ yɛwɔ ekuo a wɔn dodoɔ bɛyɛ aduonu a na yɛkyekyɛ mu nkron, nsia, ne nnum ɛneɛ na nkron no na ɛyɛ dɔm kɛseɛ. Dodoɔ nkyerɛ kɛseɛ sɛ ɛno na ɛdɔɔso na mmom ɛbɛtumi ayɛ sɛ dodoɔ no nkyɛ mu deɛ ɛboro ɛfã. Wei si berɛ a nipa baanu anaa baasa apaw adekorɔ. Dɔm kɛseɛ ɛtɔ da yɛfrɛ no dɔm kɛseɛ a ɛwɔ soro a ɛwɔ sɛ ɛnya 50%, ebia 2/3, mmom ɛtɔ da a ɛntae nyɛ adwuma. Wɔ British borɔfo kasa mu asɛmfua dodoɔ yɛ sɛ wanya mma dodoɔ kɛseɛ pa ara, sɛ ebia, deɛ ɔdi kan no nya mma dodoɔ de kyɛn deɛ ɔtɔ so mmienu. Asɛmfua dodoɔ wɔ nkyerɛase beberee wɔ kwan a yɛfa so de di dwuma. == Dɔm kɛseɛ abatoɔ == Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] nhyehyɛeɛn no, asɛmfua dodoɔ kyerɛ deɛ ɛboro ɛfa so.<ref name="rr-faqs">{{cite web|url=https://robertsrules.com/frequently-asked-questions/|title=FAQs|access-date=2021-02-21|website=Official Robert's Rules of Order Website|publisher=The Robert's Rules Association}}</ref> ɛwɔ [[abatoɔ]] mu, abatoɔ dodoɔ no yɛ deɛ ɛboro ɛfa wɔ mma no dodoɔ mu.<ref name="rronr2011-400">{{Cite book|title=[[Robert's Rules of Order]] Newly Revised|last=Robert|first=Henry M.|publisher=Da Capo Press|year=2011|isbn=978-0-306-82020-5|location=Philadelphia, PA|page=400|edition=11th|quote=The word ''majority'' means "more than half"; and when the term ''majority vote'' is used without qualification—as in the case of the basic requirement—it means more than half of the votes cast by persons entitled to vote, excluding blanks or abstentions, at a regular or properly called meeting.|display-authors=etal}}</ref> Bio, abatoɔ no dodoɔ yɛn mfa obi a ɔnka abatoɔ no ho nka ho anaa deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwam]] ɔde tumii na ɛde kan abatoɔ wɔ nsonsoneɛ ɛbɛba [[abatoɔ]] no mu ɛsane deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi. [[Abatoɔ]] a akwanya nni ho ne sɛ wonni saa tumii no sɛ wobɛto aba apaw obi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Abatoɔ a [[mmara]] mmma ho kwan ne sɛ deɛ yɛreto aba ama no wonni tumii sɛ wo to aba no bi.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Majority#cite_note-5</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 1rw6h4e95ampo7zrzwdnrhklwbtb0kx 131667 131666 2022-07-22T18:53:53Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Ɛdɔm kɛseɛ''' yɛ sɛ ekuo a ɔmo yɛ sonoronko firi nkae no ho, ɛboro nipa dodoɔ no abupɛn mmienu.<ref name="majority-dictionaries">Dictionary definitions of ''majority'' at [[mwod:majority|Merriam-Webster]], [https://dictionary.reference.com/browse/majority dictionary.com] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151221102100/http://dictionary.reference.com/browse/majority|date=2015-12-21}}, [http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/majority Oxford English Dictionary], [http://www.thefreedictionary.com/majority thefreedictionary.com], and [http://dictionary.cambridge.org/us/dictionary/english/majority Cambridge English Dictionary].</ref> Ɛyɛ ekuo no mu abupɛn mmienu. Nhwɛsoɔ, sɛ nnipa bi dodoɔ yɛ aduonu a wɔn dɔm kɛseɛ no bɛyɛ dubaako anaa deɛ ɛboro saa mpo brɛ deɛ aka no mpo yɛ du anaa deɛ ɛwɔ fam, emu nipa du ntumi nyɛ dɔm kɛseɛ. Yɛbɛtumi de dɔm kɛseɛ akyerɛ sedeɛ abatoɔ no nhyehyɛeɛ mma a ɛdɔɔso , wei kyerɛ mma a ɛdɔɔso. Yɛde dɔm kɛseɛ bɛtumi atoto dodoɔ ho a ɛyɛ kɛseɛ kyɛn adeɛ a wakyɛ mu no na mmom nyɛ kɛseɛ nkyɛn adeɛ biara a yaka abɔ mu. Nhwɛsiɔ, sɛ yɛwɔ ekuo a wɔn dodoɔ bɛyɛ aduonu a na yɛkyekyɛ mu nkron, nsia, ne nnum ɛneɛ na nkron no na ɛyɛ dɔm kɛseɛ. Dodoɔ nkyerɛ kɛseɛ sɛ ɛno na ɛdɔɔso na mmom ɛbɛtumi ayɛ sɛ dodoɔ no nkyɛ mu deɛ ɛboro ɛfa. Wei si berɛ a nipa baanu anaa baasa apaw adekorɔ. Dɔm kɛseɛ ɛtɔ da yɛfrɛ no dɔm kɛseɛ a ɛwɔ soro a ɛwɔ sɛ ɛnya 50%, ebia 2/3, mmom ɛtɔ da a ɛntae nyɛ adwuma. Wɔ British borɔfo kasa mu asɛmfua dodoɔ yɛ sɛ wanya mma dodoɔ kɛseɛ pa ara, sɛ ebia, deɛ ɔdi kan no nya mma dodoɔ de kyɛn deɛ ɔtɔ so mmienu. Asɛmfua dodoɔ wɔ nkyerɛase beberee wɔ kwan a yɛfa so de di dwuma. == Dɔm kɛseɛ abatoɔ == Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwa]] nhyehyɛeɛn no, asɛmfua dodoɔ kyerɛ deɛ ɛboro ɛfa so.<ref name="rr-faqs">{{cite web|url=https://robertsrules.com/frequently-asked-questions/|title=FAQs|access-date=2021-02-21|website=Official Robert's Rules of Order Website|publisher=The Robert's Rules Association}}</ref> ɛwɔ [[abatoɔ]] mu, abatoɔ dodoɔ no yɛ deɛ ɛboro ɛfa wɔ mma no dodoɔ mu.<ref name="rronr2011-400">{{Cite book|title=[[Robert's Rules of Order]] Newly Revised|last=Robert|first=Henry M.|publisher=Da Capo Press|year=2011|isbn=978-0-306-82020-5|location=Philadelphia, PA|page=400|edition=11th|quote=The word ''majority'' means "more than half"; and when the term ''majority vote'' is used without qualification—as in the case of the basic requirement—it means more than half of the votes cast by persons entitled to vote, excluding blanks or abstentions, at a regular or properly called meeting.|display-authors=etal}}</ref> Bio, abatoɔ no dodoɔ yɛn mfa obi a ɔnka abatoɔ no ho nka ho anaa deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Wɔ [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmarahyɛbadwam]] ɔde tumii na ɛde kan abatoɔ wɔ nsonsoneɛ ɛbɛba [[abatoɔ]] no mu ɛsane deɛ ɔnni kwan sɛ ɔto aba no bi. [[Abatoɔ]] a akwanya nni ho ne sɛ wonni saa tumii no sɛ wobɛto aba apaw obi.<ref name="rronr2011-416">{{Harvard citation no brackets|Robert|2011|p=416}}</ref> Abatoɔ a [[mmara]] mmma ho kwan ne sɛ deɛ yɛreto aba ama no wonni tumii sɛ wo to aba no bi.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Majority#cite_note-5</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == lc6igcendgsizildjhhquenxzzmshjh Amanyɔ kuo 0 12411 131753 126776 2022-07-22T20:49:10Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Amanyɔkuo''' yɛ ɛkuo bi a wɔde nnipa gyina [[abatoɔ]] akansie mu sɛ wɔmpɛ dibea bi. Yɛtaa hu sɛ amanyɔkuo mma yi nyinaa wɔ tirimupɔ baako wɔ Amanyɔsɛm ho ɛna wɔtaa di tirimupɔ pɔtee bi anaa botaeɛ bi akyi. Amanyɔkuo abɛyɛ ade titiri pa ara wɔ ɔman biara Amanyɔsɛm mu, ama nnɛ mmerɛ mu amanyɔkuo tu mpɔn na ɛterɛ wɔ wiase afanaa nyinaa wɔ mfeɛ kakra a atwam yi. Ɛntaa nsi sɛ Amanyɔkuo biara nni ɔman bi mu. Aman binom wɔ Amanyɔkuo baako pɛ saa na ɛbinom nso wɔ pii. Amanyɔkuo ho hia wɔ Amanyɔsɛm a ɛyɛ kaa nka bi ne kabi ma menka bi mu, Nanso kabi ma menka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo pii sene kaa nka bi Amanyɔsɛm no. Kaa nka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo baako a ɛbu ɔman no ɛna Amanyɔsɛm ho akukudam ka sɛ akansie a ɔkɔ so wɔ Amanyɔkuo ntam no ho hia pa ara wɔ kabi ma menka bi amammuo mu.. Amanyɔkuo bɛtumi ahyɛaseɛ afiri ɛkuo a ɛwɔ ɔman mu Dada te sɛ adefoɔ ne ahiafoɔ na wɔde nkakrankakra de resi amanyɔkuo gyinaeɛ na wɔrehyɛ wɔn ho nkuran sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu. Amanyɔkuo biara wɔ panin a nasɛdeɛ ne sɛ ɔbɛyɛɛ Amanyɔkuo no dwumadie nyinaa so. Amanyɔkuo mpaninfoɔ a wɔyi ɔkandifoɔ a ɔyɛ Amanyɔkuo no nhyehyɛeɛ ne dwumadie nyinaa no. Ɛma amanyɔkuo mma no bi tu wɔhokyɛ boa amanyɔkuo no wɔ sika ne abatoɔ fa mu. Akwan beberee wɔ hɔ a Amanyɔkuo bɛtumi afa so de akasa akyerɛ nnipa a wɔto aba. Mmoa a temanmufoɔ de ma amanyɔkuo no nyinaa yɛ deɛ [[Mmara|mmra]] da ho ɛna amanyɔkuo taa bu ɔman sɛdeɛ ɛbɛboa ɔmanfoɔ no a wɔde wɔn mmerɛ ne sika boa wɔn no. Amanyɔkuo pii no ara nya akyitaafoɔ ɛfiri wɔn botaeɛ ne anisoadehunu ho. Yɛtaa hunu sɛ kabi ma menka bi abatoɔ no taa yɛ akansie wɔ 'liberal, conservative, ne socialist Amanyɔkuo ntam' ; boataeɛ afoforɔ nso Amanyɔkuo ne 'communism, populism, nationalism, and Islamism'. Amanyɔkuo a ɛwɔ aman foforɔ so taa fa ahyɛnsodeɛ a ɛsɛ a wɔde bɛhunu wɔn wɔ wɔn botaeɛ ho. Nanso, Amanyɔkuo pii no ara nni botaeɛ biara enti wɔ taa yɛ sɛ wɔde sika anaa nnoɔma ma amanfoɔ na wɔahwɛ so ato aba ama wɔn. 6mibb0ediu63lkpocou6ney6zkldnkb 131754 131753 2022-07-22T20:49:29Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Amanyɔkuo''' yɛ ɛkuo bi a wɔde nnipa gyina [[abatoɔ]] akansie mu sɛ wɔmpɛ dibea bi. Yɛtaa hu sɛ [[amanyɔkuo]] mma yi nyinaa wɔ tirimupɔ baako wɔ Amanyɔsɛm ho ɛna wɔtaa di tirimupɔ pɔtee bi anaa botaeɛ bi akyi. Amanyɔkuo abɛyɛ ade titiri pa ara wɔ ɔman biara Amanyɔsɛm mu, ama nnɛ mmerɛ mu amanyɔkuo tu mpɔn na ɛterɛ wɔ wiase afanaa nyinaa wɔ mfeɛ kakra a atwam yi. Ɛntaa nsi sɛ Amanyɔkuo biara nni ɔman bi mu. Aman binom wɔ Amanyɔkuo baako pɛ saa na ɛbinom nso wɔ pii. Amanyɔkuo ho hia wɔ Amanyɔsɛm a ɛyɛ kaa nka bi ne kabi ma menka bi mu, Nanso kabi ma menka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo pii sene kaa nka bi Amanyɔsɛm no. Kaa nka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo baako a ɛbu ɔman no ɛna Amanyɔsɛm ho akukudam ka sɛ akansie a ɔkɔ so wɔ Amanyɔkuo ntam no ho hia pa ara wɔ kabi ma menka bi amammuo mu.. Amanyɔkuo bɛtumi ahyɛaseɛ afiri ɛkuo a ɛwɔ ɔman mu Dada te sɛ adefoɔ ne ahiafoɔ na wɔde nkakrankakra de resi amanyɔkuo gyinaeɛ na wɔrehyɛ wɔn ho nkuran sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu. Amanyɔkuo biara wɔ panin a nasɛdeɛ ne sɛ ɔbɛyɛɛ Amanyɔkuo no dwumadie nyinaa so. Amanyɔkuo mpaninfoɔ a wɔyi ɔkandifoɔ a ɔyɛ Amanyɔkuo no nhyehyɛeɛ ne dwumadie nyinaa no. Ɛma amanyɔkuo mma no bi tu wɔhokyɛ boa amanyɔkuo no wɔ sika ne abatoɔ fa mu. Akwan beberee wɔ hɔ a Amanyɔkuo bɛtumi afa so de akasa akyerɛ nnipa a wɔto aba. Mmoa a temanmufoɔ de ma amanyɔkuo no nyinaa yɛ deɛ [[Mmara|mmra]] da ho ɛna amanyɔkuo taa bu ɔman sɛdeɛ ɛbɛboa ɔmanfoɔ no a wɔde wɔn mmerɛ ne sika boa wɔn no. Amanyɔkuo pii no ara nya akyitaafoɔ ɛfiri wɔn botaeɛ ne anisoadehunu ho. Yɛtaa hunu sɛ kabi ma menka bi abatoɔ no taa yɛ akansie wɔ 'liberal, conservative, ne socialist Amanyɔkuo ntam' ; boataeɛ afoforɔ nso Amanyɔkuo ne 'communism, populism, nationalism, and Islamism'. Amanyɔkuo a ɛwɔ aman foforɔ so taa fa ahyɛnsodeɛ a ɛsɛ a wɔde bɛhunu wɔn wɔ wɔn botaeɛ ho. Nanso, Amanyɔkuo pii no ara nni botaeɛ biara enti wɔ taa yɛ sɛ wɔde sika anaa nnoɔma ma amanfoɔ na wɔahwɛ so ato aba ama wɔn. aw74mz1zsrx5rpu21nmalgztt9n26y4 131755 131754 2022-07-22T20:49:48Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Amanyɔkuo''' yɛ ɛkuo bi a wɔde nnipa gyina [[abatoɔ]] akansie mu sɛ wɔmpɛ dibea bi. Yɛtaa hu sɛ [[amanyɔkuo]] mma yi nyinaa wɔ tirimupɔ baako wɔ Amanyɔsɛm ho ɛna wɔtaa di tirimupɔ pɔtee bi anaa botaeɛ bi akyi. [[Amanyɔkuo]] abɛyɛ ade titiri pa ara wɔ ɔman biara Amanyɔsɛm mu, ama nnɛ mmerɛ mu amanyɔkuo tu mpɔn na ɛterɛ wɔ wiase afanaa nyinaa wɔ mfeɛ kakra a atwam yi. Ɛntaa nsi sɛ Amanyɔkuo biara nni ɔman bi mu. Aman binom wɔ Amanyɔkuo baako pɛ saa na ɛbinom nso wɔ pii. Amanyɔkuo ho hia wɔ Amanyɔsɛm a ɛyɛ kaa nka bi ne kabi ma menka bi mu, Nanso kabi ma menka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo pii sene kaa nka bi Amanyɔsɛm no. Kaa nka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo baako a ɛbu ɔman no ɛna Amanyɔsɛm ho akukudam ka sɛ akansie a ɔkɔ so wɔ Amanyɔkuo ntam no ho hia pa ara wɔ kabi ma menka bi amammuo mu.. Amanyɔkuo bɛtumi ahyɛaseɛ afiri ɛkuo a ɛwɔ ɔman mu Dada te sɛ adefoɔ ne ahiafoɔ na wɔde nkakrankakra de resi amanyɔkuo gyinaeɛ na wɔrehyɛ wɔn ho nkuran sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu. Amanyɔkuo biara wɔ panin a nasɛdeɛ ne sɛ ɔbɛyɛɛ Amanyɔkuo no dwumadie nyinaa so. Amanyɔkuo mpaninfoɔ a wɔyi ɔkandifoɔ a ɔyɛ Amanyɔkuo no nhyehyɛeɛ ne dwumadie nyinaa no. Ɛma amanyɔkuo mma no bi tu wɔhokyɛ boa amanyɔkuo no wɔ sika ne abatoɔ fa mu. Akwan beberee wɔ hɔ a Amanyɔkuo bɛtumi afa so de akasa akyerɛ nnipa a wɔto aba. Mmoa a temanmufoɔ de ma amanyɔkuo no nyinaa yɛ deɛ [[Mmara|mmra]] da ho ɛna amanyɔkuo taa bu ɔman sɛdeɛ ɛbɛboa ɔmanfoɔ no a wɔde wɔn mmerɛ ne sika boa wɔn no. Amanyɔkuo pii no ara nya akyitaafoɔ ɛfiri wɔn botaeɛ ne anisoadehunu ho. Yɛtaa hunu sɛ kabi ma menka bi abatoɔ no taa yɛ akansie wɔ 'liberal, conservative, ne socialist Amanyɔkuo ntam' ; boataeɛ afoforɔ nso Amanyɔkuo ne 'communism, populism, nationalism, and Islamism'. Amanyɔkuo a ɛwɔ aman foforɔ so taa fa ahyɛnsodeɛ a ɛsɛ a wɔde bɛhunu wɔn wɔ wɔn botaeɛ ho. Nanso, Amanyɔkuo pii no ara nni botaeɛ biara enti wɔ taa yɛ sɛ wɔde sika anaa nnoɔma ma amanfoɔ na wɔahwɛ so ato aba ama wɔn. e04t21iwqksznat4dh89zx65x7orag8 131756 131755 2022-07-22T20:50:32Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Amanyɔkuo''' yɛ ɛkuo bi a wɔde nnipa gyina [[abatoɔ]] akansie mu sɛ wɔmpɛ dibea bi. Yɛtaa hu sɛ [[amanyɔkuo]] mma yi nyinaa wɔ tirimupɔ baako wɔ Amanyɔsɛm ho ɛna wɔtaa di tirimupɔ pɔtee bi anaa botaeɛ bi akyi. Amanyɔkuo abɛyɛ ade titiri pa ara wɔ ɔman biara Amanyɔsɛm mu, ama nnɛ mmerɛ mu amanyɔkuo tu mpɔn na ɛterɛ wɔ wiase afanaa nyinaa wɔ mfeɛ kakra a atwam yi. Ɛntaa nsi sɛ Amanyɔkuo biara nni ɔman bi mu. Aman binom wɔ Amanyɔkuo baako pɛ saa na ɛbinom nso wɔ pii. Amanyɔkuo ho hia wɔ Amanyɔsɛm a ɛyɛ kaa nka bi ne kabi ma menka bi mu, Nanso kabi ma menka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo pii sene kaa nka bi Amanyɔsɛm no. Kaa nka bi Amanyɔsɛm taa wɔ Amanyɔkuo baako a ɛbu ɔman no ɛna Amanyɔsɛm ho akukudam ka sɛ akansie a ɔkɔ so wɔ Amanyɔkuo ntam no ho hia pa ara wɔ kabi ma menka bi amammuo mu.. Amanyɔkuo bɛtumi ahyɛaseɛ afiri ɛkuo a ɛwɔ ɔman mu Dada te sɛ adefoɔ ne ahiafoɔ na wɔde nkakrankakra de resi amanyɔkuo gyinaeɛ na wɔrehyɛ wɔn ho nkuran sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu. Amanyɔkuo biara wɔ panin a nasɛdeɛ ne sɛ ɔbɛyɛɛ Amanyɔkuo no dwumadie nyinaa so. Amanyɔkuo mpaninfoɔ a wɔyi ɔkandifoɔ a ɔyɛ Amanyɔkuo no nhyehyɛeɛ ne dwumadie nyinaa no. Ɛma amanyɔkuo mma no bi tu wɔhokyɛ boa amanyɔkuo no wɔ sika ne abatoɔ fa mu. Akwan beberee wɔ hɔ a Amanyɔkuo bɛtumi afa so de akasa akyerɛ nnipa a wɔto aba. Mmoa a temanmufoɔ de ma amanyɔkuo no nyinaa yɛ deɛ [[Mmara|mmra]] da ho ɛna amanyɔkuo taa bu ɔman sɛdeɛ ɛbɛboa ɔmanfoɔ no a wɔde wɔn mmerɛ ne sika boa wɔn no. Amanyɔkuo pii no ara nya akyitaafoɔ ɛfiri wɔn botaeɛ ne anisoadehunu ho. Yɛtaa hunu sɛ kabi ma menka bi abatoɔ no taa yɛ akansie wɔ 'liberal, conservative, ne socialist Amanyɔkuo ntam' ; boataeɛ afoforɔ nso Amanyɔkuo ne 'communism, populism, nationalism, and Islamism'. Amanyɔkuo a ɛwɔ aman foforɔ so taa fa ahyɛnsodeɛ a ɛsɛ a wɔde bɛhunu wɔn wɔ wɔn botaeɛ ho. Nanso, Amanyɔkuo pii no ara nni botaeɛ biara enti wɔ taa yɛ sɛ wɔde sika anaa nnoɔma ma amanfoɔ na wɔahwɛ so ato aba ama wɔn. aw74mz1zsrx5rpu21nmalgztt9n26y4 Amanmmara 0 12415 131682 129005 2022-07-22T19:39:42Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa mmara kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ amansan mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. United Kingdom Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> Amansan mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛ bagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == qe5wz0fg4412l9wxnweyao4oe6dgj1h 131683 131682 2022-07-22T19:40:11Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa mmara kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ amansan mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. United Kingdom Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> Amansan mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛ bagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == cxe4ub38qw38xk3fhdiop46i2m41pok 131684 131683 2022-07-22T19:41:21Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> Amansan mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛ bagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == j1odg498ob7trmfjt4vyeeasbosdzfk 131685 131684 2022-07-22T19:42:07Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛ bagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == hidapmbon4qbnzxxvv1ccl093jmi7ne 131686 131685 2022-07-22T19:42:30Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛbagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == 9nm12x1trwu4rzi4d052av6s7xoqpdy 131687 131686 2022-07-22T19:43:14Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == k9xpq206a79iynud1u4vvlmqlgh190m 131688 131687 2022-07-22T19:43:41Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. [[India]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == 7mmdc8tf3yyscapmyow2mt6ksttv6b0 131689 131688 2022-07-22T19:44:08Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. [[India]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a [[Amerika|United States]] Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == kdmj6rykcmurbpkl4ofxpt62s0n4qkd 131690 131689 2022-07-22T19:44:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. [[India]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a [[Amerika|United States]] Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛ bagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == k6c16xl6llbmjxu65yx92j3x0otrbqy 131691 131690 2022-07-22T19:44:57Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. [[India]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a [[Amerika|United States]] Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua mmarahyɛbagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == 9p0hu2xvj9fvn7wo77ss85rmh7axyxd 131692 131691 2022-07-22T19:46:26Z Warmglow 8472 /* Asem no farebaeɛ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Amansan mmara''' yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ [[Amammuifo|amammui]], ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary</ref> Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa [[mmara]] kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ [[amansan]] mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. [[United Kingdom]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport</ref> [[Amansan]] mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]], efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so. [[India]] Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu<ref>http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/</ref> wɔ ne Engiresi kasa mu,<ref>https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html</ref> bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.<ref>https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002</ref> na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a [[Amerika|United States]] Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.<ref>https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004</ref> == Asem no farebaeɛ == Asɛmfua [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbagua]] no nam [[France|Franse]] kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).<ref>https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243</ref> Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no. William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .<ref>https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0</ref> . == Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa == Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho == Beaɛ a Menye moa firiɛ == 617hb7uhsddkyr0hrwpeb8g1sz5vqok Kristoni 0 12522 131643 131642 2022-07-22T12:52:26Z Nana Sintim 11223 Mede atwerɛ no bi aka ho wikitext text/x-wiki Kristoni yɛ obi a ɔdi Kristosom akyi, a ɛgina Abraham abrabɔ ne Yesu Kristo nkyerɛkyerɛ som. Asɛmfua Kristo ne Kristoni firi Koine Greek title ''Christós'' (Χριστός), nkyerɛase a ɛfiri twerɛsem mu Hebrew asɛmfua ''mashiach'' (מָשִׁיחַ) (Yɛtae ka no ''messiah wɔ borɔfo kasamu'' ). Sɛnneɛ yɛwɔ akwan ahodoɔ pii a ɛkyerɛkyerɛ Kristosom na ɛtɔ da mpo a ɛde ɔhaw ɛba , wɔkabom gyedi sɛ Yesu wɔ su sonoronko. Asɛmfua kristoni yɛ adeɛ a ɛkyerɛkyerɛ biribi a ɛnnɛ kristosom wɔ ayonkofa "adeɛ biara ɛyɛ papa na Kristo su wɔ mu". Ɛnkyerɛ Kristo yɛ anaa adeɛ bi a ɛne Kristo wɔ ayonko fa. {| class="wikitable" |+Akristofoɔ | colspan="2" |After the miraculous catch of fish, Christ invokes his disciples to become "fishers of men" (Matthew 4:19) by Raphael |- ! colspan="2" |Total population |- | colspan="2" |<abbr>c.</abbr> '''2.6 billion''' (worldwide, 2020) |- ! colspan="2" |Founder |- | colspan="2" |Jesus Christ |- ! colspan="2" |Regions with significant populations |- !United States |246,790,000 |- !Brazil |175,770,000 |- !Mexico |107,780,000 |- !Russia |105,220,000 |- !Philippines |86,790,000 |- !Nigeria |80,510,000 |- !Ethiopia |80,180,000 |- !India |70,000,000 |- !China |67,070,000 |- !DR Congo |63,150,000 |- !Germany |58,240,000 |- !France |40,000,000 |- ! colspan="2" |Religions |- | colspan="2" |Christianity * 50% Catholicism: Latin Church, Eastern Catholic Churches * 37% Protestantism: Adventism, Anglicanism, Baptist churches, Reformed churches, Lutheranism, Methodism, Pentecostalism and other denominations * 12% Orthodoxy: Eastern Orthodox Church and Oriental Orthodox Churches * 1% Other Christian traditions: incl. Assyrian Church of the East, Latter Day Saint movement, Jehovah's Witnesses, Unitarianism and Nondenominational churches |- ! colspan="2" |Scriptures |- | colspan="2" |Bible (Old and New Testament) |- ! colspan="2" |Languages |- | colspan="2" | * '''Predominant spoken languages:''' ** Spanish ** English ** Portuguese ** Arabic ** Russian ** Mandarin Chinese ** Italian ** French ** German ** Polish ** Ukrainian ** Filipino ** Igbo ** other vernacular languages '''Sacred languages:''' * Ecclesiastical Latin * Koine Greek * Syriac * Hebrew * Aramaic * Geʽez * Coptic * Old Church Slavonic and Church Slavonic * Old Georgian * Classical Armenian |} Afe 2011 Pew nhwehwɛmu kyerɛ sɛ akristofoɔ ɔpepepe mmienu ne akyire pɔ mmienu (2.2) na ɛwɔ wiase nyinaa wɔ afe 2010, efiri ɔpepe aha nsia wɔ afe 1910. Ɛnnɛ yi bɛyɛ 37% akristofoɔ na ɛte Americas, bɛyɛa 26% nso te Europe, 24% nso te live in sub-Saharan abibirem, bɛyɛ 13% nso te Asia ne Pacific, ne 1% te Middle East ne North Africa. Akristofoɔ na ɛyɛ kɛseɛ wɔ aman 158 ne atenaeɛ .Ɔpepe 280 akristofoɔ na ɛyɛ dɔm ketewa. Akristofoɔ no mu fa dodoɔ no yɛ Catholic, ɛnna Protestant nso yɛ (37%). Ɛnna nsɔre afoforɔ nso bɛyɛ 12% wɔ wiase akristofoɔ nyinaa. Akristofoɔ a aka nso afa deɛ aka. Nkɔ si afe 2050 deɛ na akristofoɔ bɛyɛ ɔpepepe mmiɛnsa na yɛrehwɛ anim. Wɔ Pew nhwehwɛ mu a ɔmo yɛɛ no afe 2012 mu kyerɛ sɛ kristosom bɛkɔ so ayɛ ɔsom kɛseɛ wɔ wiase wɔ afe 2050, sɛ deɛ ɔrekɔ so a na ɛrekɔ so dea. Wɔ ɛnnɛ yi Abakwasɛm mu no, ahyea ɔhaw bebree nkanka Middle-East, North Africa, East Asia, ne South Asia. == Abɔseɛ == Greek asɛmfua Χριστιανός (''Christianos''), kyerɛ sɛ Kristo akyidifoɔ, efiri Χριστός (''Christos''), kyerɛ deɛ wɔasera no ne edin nkyerɛkyerɛ mu a ɔfɛm firii Latin, wɔ Greek Septuagint, yɛde ''christos'' kyerɛkyerɛ Hebrew מָשִׁיחַ (''Mašíaḥ'', messiah), kyerɛ sɛ deɛ wɔasera no ngo. Wɔ European kasa mu, aseɛmfua a ɛbɛn kristoni yɛtae nya firi Greek, sɛ ebia, ''Chrétien'' wɔ French ne ''Cristiano'' wɔ Spanish. == Wɔn a ɔdii kan de yɛɛ adwuma == Saint Peter som a ɛben Antioch (ɛnne yi ne Antakya), kuro a wɔfrɛ asuafoɔ no akristofoɔ. Deɛ edi kan a wɔde dii dwuma wɔ kasa ahodoɔ mu wɔ apam foforɔ mu wɔ asomafoɔ nwoma eti du-baa (11) berɛ Barnabas de Saul (Paul) baa Antioch ɛhɔ na ɔkyerɛkyerɛ asuafoɔ no bɛyɛ afe a twerɛsɛm no see ɛhɔ na ɔdii kan de kristofoɔ no frɛ wɔn,(Acts 11:26). Deɛ ɛtɔ so mmienu a wɔfrɛ wɔn akyidifoɔ wɔ Asomafoɔ 26, ɛwɔ na Herod Agrippa II bua ɔsomafoɔ Paul, "Agrippa ka kyerɛɛ Paul, ɛkaa kumaa bi nka worema me ayɛ kristoni." (Asomafoɔ 26:28). " Sɛ obi hunu amane sɛ kristoni a, mma nakoma ntutu na mmom ɔnhyɛ Awurade animonyam." (1 Petro 4:16). Kenneth Samuel Wuest kura sɛ twerɛsɛm mmiɛnsa nyinaa twe adwene si asɛmfua kristoni a ɛkyerɛ sɛ obi a ɔdi kristo akyidini ɔmfa Rome nhyehyeeɛ nnyɛ adwuma. Kuro Antioch, ɛhɔ na obi de edin kristofoɔ ɛna wonyaa din foforɔ. Na Peter pɛ sɛ ɔde saa edin no bɛfrɛ wɔn sene sɛ ɔbɛfrɛ "Nazarenes" Petro nwoma a edi kan no kyerɛ sɛ ɛno na ɛyɛɛ adwuma nsafo a edi kan. The earliest occurrences of the term in non-Christian literature include Josephus, referring to "the tribe of Christians, so named from him;" Pliny the Younger in correspondence with Trajan; and Tacitus, writing near the end of the 1st century. In the ''Annals'' he relates that "by vulgar appellation [they were] commonly called Christians" and identifies Christians as Nero's scapegoats for the Great Fire of Rome. === Nazarenes === Another term for Christians which appears in the New Testament is "Nazarenes". Jesus is named as a Nazarene in Matthew 2:23, while Paul is said to be Nazarene in Acts 24:5. The latter verse makes it clear that Nazarene also referred to the name of a sect or heresy, as well as the town called Nazareth.<sup>[''citation needed'']</sup> The term Nazarene was also used by the Jewish lawyer Tertullus (''Against Marcion'' 4:8) which records that "the Jews call us Nazarenes." While around 331 AD Eusebius records that Christ was called a Nazoraean from the name Nazareth, and that in earlier centuries "Christians" were once called "Nazarenes". The Hebrew equivalent of "Nazarenes", ''Notzrim'', occurs in the Babylonian Talmud, and is still the modern Israeli Hebrew term for Christian. dx0aebz41f1kl0le2caj285zan9h339 131651 131643 2022-07-22T14:18:00Z Nana Sintim 11223 Mede atwerɛ no bi aka ho wikitext text/x-wiki Kristoni yɛ obi a ɔdi Kristosom akyi, a ɛgina Abraham abrabɔ ne Yesu Kristo nkyerɛkyerɛ som. Asɛmfua Kristo ne Kristoni firi Koine Greek title ''Christós'' (Χριστός), nkyerɛase a ɛfiri twerɛsem mu Hebrew asɛmfua ''mashiach'' (מָשִׁיחַ) (Yɛtae ka no ''messiah wɔ borɔfo kasamu'' ). Sɛnneɛ yɛwɔ akwan ahodoɔ pii a ɛkyerɛkyerɛ Kristosom na ɛtɔ da mpo a ɛde ɔhaw ɛba , wɔkabom gyedi sɛ Yesu wɔ su sonoronko. Asɛmfua kristoni yɛ adeɛ a ɛkyerɛkyerɛ biribi a ɛnnɛ kristosom wɔ ayonkofa "adeɛ biara ɛyɛ papa na Kristo su wɔ mu". Ɛnkyerɛ Kristo yɛ anaa adeɛ bi a ɛne Kristo wɔ ayonko fa. {| class="wikitable" |+Akristofoɔ | colspan="2" |After the miraculous catch of fish, Christ invokes his disciples to become "fishers of men" (Matthew 4:19) by Raphael |- ! colspan="2" |Total population |- | colspan="2" |<abbr>c.</abbr> '''2.6 billion''' (worldwide, 2020) |- ! colspan="2" |Founder |- | colspan="2" |Jesus Christ |- ! colspan="2" |Regions with significant populations |- !United States |246,790,000 |- !Brazil |175,770,000 |- !Mexico |107,780,000 |- !Russia |105,220,000 |- !Philippines |86,790,000 |- !Nigeria |80,510,000 |- !Ethiopia |80,180,000 |- !India |70,000,000 |- !China |67,070,000 |- !DR Congo |63,150,000 |- !Germany |58,240,000 |- !France |40,000,000 |- ! colspan="2" |Religions |- | colspan="2" |Christianity * 50% Catholicism: Latin Church, Eastern Catholic Churches * 37% Protestantism: Adventism, Anglicanism, Baptist churches, Reformed churches, Lutheranism, Methodism, Pentecostalism and other denominations * 12% Orthodoxy: Eastern Orthodox Church and Oriental Orthodox Churches * 1% Other Christian traditions: incl. Assyrian Church of the East, Latter Day Saint movement, Jehovah's Witnesses, Unitarianism and Nondenominational churches |- ! colspan="2" |Scriptures |- | colspan="2" |Bible (Old and New Testament) |- ! colspan="2" |Languages |- | colspan="2" | * '''Predominant spoken languages:''' ** Spanish ** English ** Portuguese ** Arabic ** Russian ** Mandarin Chinese ** Italian ** French ** German ** Polish ** Ukrainian ** Filipino ** Igbo ** other vernacular languages '''Sacred languages:''' * Ecclesiastical Latin * Koine Greek * Syriac * Hebrew * Aramaic * Geʽez * Coptic * Old Church Slavonic and Church Slavonic * Old Georgian * Classical Armenian |} Afe 2011 Pew nhwehwɛmu kyerɛ sɛ akristofoɔ ɔpepepe mmienu ne akyire pɔ mmienu (2.2) na ɛwɔ wiase nyinaa wɔ afe 2010, efiri ɔpepe aha nsia wɔ afe 1910. Ɛnnɛ yi bɛyɛ 37% akristofoɔ na ɛte Americas, bɛyɛa 26% nso te Europe, 24% nso te live in sub-Saharan abibirem, bɛyɛ 13% nso te Asia ne Pacific, ne 1% te Middle East ne North Africa. Akristofoɔ na ɛyɛ kɛseɛ wɔ aman 158 ne atenaeɛ .Ɔpepe 280 akristofoɔ na ɛyɛ dɔm ketewa. Akristofoɔ no mu fa dodoɔ no yɛ Catholic, ɛnna Protestant nso yɛ (37%). Ɛnna nsɔre afoforɔ nso bɛyɛ 12% wɔ wiase akristofoɔ nyinaa. Akristofoɔ a aka nso afa deɛ aka. Nkɔ si afe 2050 deɛ na akristofoɔ bɛyɛ ɔpepepe mmiɛnsa na yɛrehwɛ anim. Wɔ Pew nhwehwɛ mu a ɔmo yɛɛ no afe 2012 mu kyerɛ sɛ kristosom bɛkɔ so ayɛ ɔsom kɛseɛ wɔ wiase wɔ afe 2050, sɛ deɛ ɔrekɔ so a na ɛrekɔ so dea. Wɔ ɛnnɛ yi Abakwasɛm mu no, ahyea ɔhaw bebree nkanka Middle-East, North Africa, East Asia, ne South Asia. == Abɔseɛ == Greek asɛmfua Χριστιανός (''Christianos''), kyerɛ sɛ Kristo akyidifoɔ, efiri Χριστός (''Christos''), kyerɛ deɛ wɔasera no ne edin nkyerɛkyerɛ mu a ɔfɛm firii Latin, wɔ Greek Septuagint, yɛde ''christos'' kyerɛkyerɛ Hebrew מָשִׁיחַ (''Mašíaḥ'', messiah), kyerɛ sɛ deɛ wɔasera no ngo. Wɔ European kasa mu, aseɛmfua a ɛbɛn kristoni yɛtae nya firi Greek, sɛ ebia, ''Chrétien'' wɔ French ne ''Cristiano'' wɔ Spanish. == Wɔn a ɔdii kan de yɛɛ adwuma == Saint Peter som a ɛben Antioch (ɛnne yi ne Antakya), kuro a wɔfrɛ asuafoɔ no akristofoɔ. Deɛ edi kan a wɔde dii dwuma wɔ kasa ahodoɔ mu wɔ apam foforɔ mu wɔ asomafoɔ nwoma eti du-baa (11) berɛ Barnabas de Saul (Paul) baa Antioch ɛhɔ na ɔkyerɛkyerɛ asuafoɔ no bɛyɛ afe a twerɛsɛm no see ɛhɔ na ɔdii kan de kristofoɔ no frɛ wɔn,(Acts 11:26). Deɛ ɛtɔ so mmienu a wɔfrɛ wɔn akyidifoɔ wɔ Asomafoɔ 26, ɛwɔ na Herod Agrippa II bua ɔsomafoɔ Paul, "Agrippa ka kyerɛɛ Paul, ɛkaa kumaa bi nka worema me ayɛ kristoni." (Asomafoɔ 26:28). " Sɛ obi hunu amane sɛ kristoni a, mma nakoma ntutu na mmom ɔnhyɛ Awurade animonyam." (1 Petro 4:16). Kenneth Samuel Wuest kura sɛ twerɛsɛm mmiɛnsa nyinaa twe adwene si asɛmfua kristoni a ɛkyerɛ sɛ obi a ɔdi kristo akyidini ɔmfa Rome nhyehyeeɛ nnyɛ adwuma. Kuro Antioch, ɛhɔ na obi de edin kristofoɔ ɛna wonyaa din foforɔ. Na Peter pɛ sɛ ɔde saa edin no bɛfrɛ wɔn sene sɛ ɔbɛfrɛ "Nazarenes" Petro nwoma a edi kan no kyerɛ sɛ ɛno na ɛyɛɛ adwuma nsafo a edi kan. === Nazaretefoɔ === Edin foforɔ a apue wɔ apam foforɔ mu ne "Nazaretefoɔ". Wɔfrɛ Yesu nazareteni Matthew 2:23, sɛdeɛ wɔfrɛɛ Paul nso Nazareteni wɔ Asomafoɔ 24:5. Twerɛsɛm nkae dan adi sɛ Nazareteni nso kyerɛ sɛ ɛyɛ ɛfa bi sane nso yɛ kuro Nazareth.<sup>[''citation needed'']</sup> Asɛmfua Nazarene nso na Jew mmara nim ni Tertullus nso de dii dwuma (''Against Marcion'' 4:8) ɛkyerɛ sɛ Jewfoɔ no frɛ yɛn Nazarenes." Wɔ afe 331 AD Eusebius twerɛɛ sɛ records that Christ was called a Nazoraean from the name Nazareth, and that in earlier centuries "Christians" were once called "Nazarenes". The Hebrew equivalent of "Nazarenes", ''Notzrim'', occurs in the Babylonian Talmud, and is still the modern Israeli Hebrew term for Christian. 6381skb9jasogevzujae3bugam7gg53 Kɔmpɔ 0 12542 131645 130211 2022-07-22T13:16:27Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ne paragraph ka ho wikitext text/x-wiki '''Kɔmpɔ anaa Kɔmpɔ''', yɛ kɔn mu a ɛhoa a efi thyroid ntini a ɛyɛ kɛse mu ba.[1][2] Wobetumi de goitre abata thyroid a ɛnyɛ adwuma yiye ho. wɔ wiase nyinaa no, bɛboro 90% a wonya goitre no fi iodine a enni hɔ.[3] Asɛmfua no fi Latin kasa mu gutturia, a ɛkyerɛ menewam. Goitres dodow no ara nyɛ kokoram (benign), ɛwom sɛ ebetumi apira de. == Nsɛnkyerɛnne ne nsɛnkyerɛnne. == Goitre betumi ada adi sɛ thyroid ntini a ɛwɔ kɔn no ase a ɛyɛ kɛse a wotumi hu anaasɛ wotumi hu. Goitre, sɛ ɛne hypothyroidism anaa hyperthyroidism wɔ abusuabɔ a, ebia na ɔyare no ho sɛnkyerɛnne ahorow wɔ hɔ. Wɔ hyperthyroidism ho no, sɛnkyerɛnne a ɛtaa ba no ne adrenergic stimulation wɔ abusuabɔ: tachycardia (koma a ɛbɔ kɛse), koma a ɛbɔ, ehu, ahopopo, mogya mmoroso a ɛkɔ soro ne ɔhyew a ontumi nnyina ano. Mpɛn pii no, nea ɛda adi wɔ ayaresabea no fa nipadua mu nkwaadɔm a ɛsakra kɛse, ( nipadua mu nkwaadɔm a ɛkɔ soro), thyroid hormone a ɛboro so, oxygen a wɔde di dwuma a ɛkɔ soro, nipadua mu nsakrae a ɛba protein mu, nipadua no mu tumi a ɛko tia nyarewa a ɛkanyan goitre a ɛtrɛw, ne aniwa mu nsakrae (exophthalmos) ho. Nnipa a wɔwɔ hypothyroid no taa nya aduan ho akɔnnɔ bɔne, wontumi nnyina awɔw ano, wɔn ho yɛ wɔn yaw, wɔyɛ ɔbrɛ na ebia wɔn mu duru bɛyɛ kɛse. Nanso, saa sɛnkyerɛnne ahorow yi taa nyɛ nea ɛyɛ pɔtee na ɛma ɛyɛ den sɛ wobehu.[citation needed] Sɛnea WHO kyekyɛɛ goitre mu denam nsa a wɔde nsa ka so kyerɛ no, mprempren wɔde sɛnea goitre no mu yɛ den no toto ho sɛ grade 0, grade 1, grade 2.[5] == Nnea ɛdi ba == wɔ wiase nyinaa no, ade a ɛtaa de goitre ba ne iodine a enni hɔ, a wɔtaa hu wɔ aman a ɛkame ayɛ sɛ wɔmfa nkyene a iodide wom nni dwuma no mu. Wobu selenium a enni hɔ nso sɛ ade a ɛde ba. Wɔ aman a wɔde nkyene a iodized wom di dwuma mu no, Hashimoto thyroiditis na ɛtaa de ba.[6] Goitre nso betumi afi cyanide awuduru mu aba, a abu so titiriw wɔ aman a ɛhɔ yɛ hyew a nkurɔfo di cassava ntini a cyanide wom no sɛ aduan titiriw no mu.[7] jas57rctw1uibuq76723degkjmr48ou 131647 131645 2022-07-22T13:20:02Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho ne paragraph wikitext text/x-wiki '''Kɔmpɔ anaa Kɔmpɔ''', yɛ kɔn mu a ɛhoa a efi thyroid ntini a ɛyɛ kɛse mu ba.[1][2] Wobetumi de goitre abata thyroid a ɛnyɛ adwuma yiye ho. wɔ wiase nyinaa no, bɛboro 90% a wonya goitre no fi iodine a enni hɔ.[3] Asɛmfua no fi Latin kasa mu gutturia, a ɛkyerɛ menewam. Goitres dodow no ara nyɛ kokoram (benign), ɛwom sɛ ebetumi apira de. == Nsɛnkyerɛnne ne nsɛnkyerɛnne. == Goitre betumi ada adi sɛ thyroid ntini a ɛwɔ kɔn no ase a ɛyɛ kɛse a wotumi hu anaasɛ wotumi hu. Goitre, sɛ ɛne hypothyroidism anaa hyperthyroidism wɔ abusuabɔ a, ebia na ɔyare no ho sɛnkyerɛnne ahorow wɔ hɔ. Wɔ hyperthyroidism ho no, sɛnkyerɛnne a ɛtaa ba no ne adrenergic stimulation wɔ abusuabɔ: tachycardia (koma a ɛbɔ kɛse), koma a ɛbɔ, ehu, ahopopo, mogya mmoroso a ɛkɔ soro ne ɔhyew a ontumi nnyina ano. Mpɛn pii no, nea ɛda adi wɔ ayaresabea no fa nipadua mu nkwaadɔm a ɛsakra kɛse, ( nipadua mu nkwaadɔm a ɛkɔ soro), thyroid hormone a ɛboro so, oxygen a wɔde di dwuma a ɛkɔ soro, nipadua mu nsakrae a ɛba protein mu, nipadua no mu tumi a ɛko tia nyarewa a ɛkanyan goitre a ɛtrɛw, ne aniwa mu nsakrae (exophthalmos) ho. Nnipa a wɔwɔ hypothyroid no taa nya aduan ho akɔnnɔ bɔne, wontumi nnyina awɔw ano, wɔn ho yɛ wɔn yaw, wɔyɛ ɔbrɛ na ebia wɔn mu duru bɛyɛ kɛse. Nanso, saa sɛnkyerɛnne ahorow yi taa nyɛ nea ɛyɛ pɔtee na ɛma ɛyɛ den sɛ wobehu.[citation needed] Sɛnea WHO kyekyɛɛ goitre mu denam nsa a wɔde nsa ka so kyerɛ no, mprempren wɔde sɛnea goitre no mu yɛ den no toto ho sɛ grade 0, grade 1, grade 2.[5] == Nnea ɛdi ba == wɔ wiase nyinaa no, ade a ɛtaa de goitre ba ne iodine a enni hɔ, a wɔtaa hu wɔ aman a ɛkame ayɛ sɛ wɔmfa nkyene a iodide wom nni dwuma no mu. Wobu selenium a enni hɔ nso sɛ ade a ɛde ba. Wɔ aman a wɔde nkyene a iodized wom di dwuma mu no, Hashimoto thyroiditis na ɛtaa de ba.[6] Goitre nso betumi afi cyanide awuduru mu aba, a abu so titiriw wɔ aman a ɛhɔ yɛ hyew a nkurɔfo di cassava ntini a cyanide wom no sɛ aduan titiriw no mu.[7] == Ayaresa == Wɔsa goitre sɛnea nea ɛde ba no te. Sɛ thyroid ntini no reyɛ thyroid hormone ahorow (T3 ne T4) a ɛboro so a, wɔde iodine a ɛma mframa bɔ kɛse ma ɔyarefo no ma ɛtwetwe ntini no. Sɛ iodine a enni hɔ na ɛde goitre ba a, wɔde iodide nketenkete a ɛyɛ Lugol’s iodine anaa KI solution ma. Sɛ goitre no ne thyroid a ɛnyɛ adwuma yiye wɔ abusuabɔ a, wɔde nnuru a wɔde ka thyroid ho di dwuma sɛ ayaresa. Ɛtɔ da bi a ɛho hia sɛ wotwa thyroid no fã bi anaa ne nyinaa.[18] s1x5fekgr2m5cgsdpc9ts3ijle48bch Nkramosom 0 12544 131646 131639 2022-07-22T13:19:19Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Nkramosom''' (/ˈɪslɑːm/; Arabic: الإسلام, <small>romanized:</small> ''al-ʿIslām'' [ɪsˈlaːm]" wobrɛ woho ase ma Onyankopɔn"<ref>https://www.britannica.com/topic/Islam</ref> <ref>https://www.history.com/topics/religion/islam</ref><ref>https://www.dictionary.com/browse/islam</ref>yɛ Abraham ɔsom baako a ɛgyina Qur'an so,ɛsom twerɛsɛm a nkramofoɔ kenkan <ref>https://www.lexico.com/en/definition/muslim</ref> a ɛyɛ onyankopɔn (Allah) anom asɛm prɛkopɛ sɛdeɛ Muhammad, Nkramosom nkɔmhyɛni titire paa daa no adi no.<ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref><ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref> Ɛyɛ ɛsom a ɛtɔ so mmienu wɔ wiase mu a ɛbɛn kristosom a ɛwɔ nnipa bɛboro ɔpepem mmienu a wɔdi ɛsom no akyi a ɛgyina hɔ ma ɔhamu nkyekyɛmu aduonu num wɔ wiase nyinaa mu.<ref>https://worldpopulationreview.com/country-rankings/muslim-population-by-country</ref><ref>https://www.pewforum.org/2015/04/02/religious-projection-table/2010/number/all/</ref> Nkramosom kyerɛ sɛ Onyankopɔn yɛ mmoburohunufoɔ, ɔwɔ tumi na ɔda sononko,<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFCampo2009</ref> na adiifoɔ pii so atenetene nnipa, da twerɛsɛm no adi na nsɛnkyerɛnne a ɛfiri soro, a Qur'an no gyina hɔ ma ewiase adiyisɛm a ɛtwatoɔ ne Muhammad a ɔgyina hɔ ma " nkɔmhyɛfoɔ a ngosra"(Onyankopɔn nkɔmhyɛni a ɔtwatoɔ).<ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref><ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%3Aoiso%2F9780199812578.001.0001</ref> Muhammad (Sunnah) nkyerɛkyerɛ ne nnoɔma a ɔyɛ no a wɔde agu tete ho(hadith) ho no ma nkramofoɔ mmara foforɔ bi ma wɔdi so berɛ a Qur'an no ba wieeɛ no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_University_Press</ref> Nkramofoɔ gyedi sɛ Nkramosom na ɛda gyedie mapa a nkɔmhyɛfoɔ pii bi te sɛ Adam, Abraham,Moses ne Yesu ɛdaa no adi mpempii no.<ref>https://books.google.com/books?id=WNId86Eu4TEC</ref> saa adiyisɛm yi gyina Judaism ne kristosom so, a Nkramosom hunu no sɛ ɛyɛ yɛn nananom a wɔwɔ gyedie wɔ honhom mu.<ref>https://www.pbs.org/wgbh/globalconnections/mideast/themes/religion/index.html</ref> Wɔsane hwɛ Qur'an no sɛ wɔyɛ ma Arabic no yɛ korɔgyee, a ɛbɛyɛ onyankopɔn adiyisɛm a ɛtwatoɔ ma nnipa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFBennett2010</ref>Te sɛ Abrahamic ɔsom afoforɔ no, Nkramosom nso kyerɛ atɛmmuo a ɛtwatoɔ a ahotefoɔ no bɛnya akatua wɔ ɔsoro aheman mu(Hannah) na wɔn a wɔho nte no wɔbɛtwe wɔn aso wɔ ogyatanaa no mu(Jahannam).<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/John_Esposito</ref> Nnoɔma a wɔyɛ wɔ ɔsom no mu yɛ nnoɔma num a nkramofoɔ gyina so som, a ɛyɛ ɔhyɛ ma obiara, ne ɔsom no mmara(sharia) yɛdi akyiri, a ɛka abrabɔ ne mpɔtam mu nsɛm biara firi sikasɛm ne yɛn apomuden so dekɔ mmaa dwumadie ne nnoɔma a atwa yɛn ho ahyia.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFEsposito2002b</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Encyclop%C3%A6dia_Britannica</ref> Nkuro a ɛwɔ mecca,medi a ne Yerusalem yɛ efie ma beaeɛ mmiɛnsa a ɛyɛ kronkron wɔ nkramosom mu, wɔ n'akɛseɛ mu: Masjid al-Haram, Al-Masjid an-Nabawi, ne Al-Aqsa nkramosom dan.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Yaroslav_Trofimov</ref> Sɛ yɛhwɛ abakɔsɛm mu a, Nkramosom firi 7th century ahyɛaseɛ wɔ Arabian Peninsula a ɛbɛn mecca.<ref>https://books.google.com/books?id=AQUZ6BGyohQC&pg=PA5</ref> Ɔsom no frɛɛ Arabia abɔntene so berɛ Muhammad firii mu no, wɔ 8th century mu no, umayyad caliphate de mmara baeɛ bɛtoo yɛn so a ɛfiri Liberia Peninsula a ɛwɔ west dekɔ India valley a ɛwɔ apueɛ. Nkramosom Golden Age yɛ berɛ a wɔnam amammerɛ kwan so wahyɛ ato hɔ firi 8th century dekɔ 13th century, wɔ Abbasid caliphate so a na nkramofoɔ no nya abɔdeɛ mu nyansapɛ, sikasɛm, ne amammerɛ a ɛtu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/George_Saliba</ref> <ref>https://web.archive.org/web/20150402150434/http://www.history-science-technology.com/articles/articles%208.html</ref>Nkuro ahodoɔ pii ne caliphates bi te sɛ Ottoman Empire, dwadie a ano yɛ den ne wɔn a wɔsesa firi wɔn som mu ɛnam Nkramosom nnwuma a wɔdie nti na ama Nkramosom no mu atrɛ(dawah). <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Walker_Arnold</ref> Nnipa a ɛwɔ wiase a wɔyɛ nkramofoɔ pii no ara ayɛ Nkramosom nsɔre mmienu: a sunni(85-90%) <ref>https://books.google.com/books?id=D5_N97bAiJ0C&pg=PA3</ref>anaa Shia (10-15%); <ref>https://web.archive.org/web/20100706231326/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2122.html</ref>woka bom a wɔ aman aduanan nkron no dɔɔso so paa ara yie. <ref>https://worldpopulationreview.com/country-rankings/muslim-majority-countries</ref>Sunni-shia nsonsonoeɛ no ba wɔberɛ nteaseɛ nyɛ adwuma wɔ nea ɔbɛdi Muhammad na ɔnyaa amanyɔsɛm bi te sɛ adesua ne juridical nkyekyɛmu.<ref>Tayeb El-Hibri, Maysam J. al Faruqi (2004). "Sunni Islam". In Philip Mattar (ed.). ''The Encyclopedia of the Modern Middle East and North Africa'' (2nd ed.). MacMillan Reference.</ref> Nnipa ɔhamu nkyekyɛmu du mmienu Indonesia,ɔman a nkramofoɔ pii no ara te a agyedin; nnipa ɔhamu nkyekyɛmu aduasa baako te South Asia, <ref>https://books.google.com/books?id=kaubzRxh-U0C</ref>nnipa aduonu te Middle East -North [[Abibrem|Africa]]; na ɔhamu nkyekyɛmu du num te sub-saharan.<ref>https://www.pewforum.org/2011/01/27/the-future-of-the-global-muslim-population/</ref>nnipa ɛwɔ nkramofoɔ mpɔtam nso ba [[Amerika|America]],[[China]] ne Europe.<ref>https://www.aljazeera.com/amp/features/2018/03/07/islam-in-russia/</ref><ref>https://www.thenational.ae/arts-culture/book-review-russia-s-muslim-heartlands-reveals-diverse-population-1.723230</ref>Ɛwɔ sɛ nkramofoɔ yɛ " ekuo a ne som no yɛ hare"wɔ mfeɛ pii a ɛdi yɛn anim no,ɛnam sɛ a nnipa dɔɔso a yɛde torotoro setie a wɔnyɛ ma ɔsom foforɔ.<ref>The Changing Global Religious Landscape</ref> N'abɔseɛ Wɔ Arabic no , Nkramosom (Arabic: إسلام <abbr>lit.</abbr> 'submission [to God]') yɛ edin a ɛfiri adeyɛ سلم (''salama''), ɛfiri triliteral root س-ل-م (''S-L-M''), a ɛka bom yɛ nsɛmfua mua a ɛgyina hɔ ma koro, ahofama, nokwaredie ne asomdwoe.<ref>http://www.studyquran.co.uk/20_SIIN.htm</ref> Nkramosom yɛ Form IV edin a yɛka no yɛanom a ɛkyerɛ sɛ "ahofama" anaasɛ " wode woho nyinaa ɛma". <ref>https://archive.org/details/islamreligionpeo00lewi</ref><ref name=":0">https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFGardetJomier2012</ref>Wɔ ɔsom mu no, ɛkyerɛ sɛ " wode woho ma Onyankopɔn apɛdeɛ". Nkramoni (Arabic: مُسْلِم), edin a yɛde ma obi a ɔwɔ nkramosom mu, active participle ma saa adeyɛ no ara na ɛkyerɛ sɛ "ahofama (de ma Onyankopɔn)" anaa "obi a ɔde ne ho(ma Onyankopɔn)". Edin Nkramosom ("ahofama") no wɔ nkyerɛaseɛ wɔ sɛdeɛ ɛpui wɔ Qur'an mu. Wɔtwe eti asɛm a ɛwɔ Qur'an no mu: "nnipa biara a onyankopɔn pɛ sɛ ɔbɔ ne ho ban no, ɔbui n'akoma ma nkramosom". <ref name=":0" /> Afoforɔ nso kyerɛ nkramosom mu sɛ, sɛ woresane akɔ Onyankopɔn hɔ- ɛkyɛn sɛ woregye atom. Wɔ Hadith a ɛwɔ Gabriel mu no, Nkramosom gyina hɔ ma triad fa baabi a oman ka ho(gyedie), ne ihsan(nkunim).<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFEsposito2000</ref><ref name=":1">https://archive.org/details/mosqueheartsubmi00mahm</ref> Edin slim (Arabic: سِلْم) wɔ Arabic mu kyerɛ asomdwoe ne nkramosom.<ref>https://classicalarabic.org/2020/06/19/what-does-islam-mean/</ref> Kasatɔmmɛ a ɛkyerɛ aseɛ ne sɛ 'ɔkɔɔ mu sɛ slim" (Arabic: دَخَلَ فِي السِّلْمِ) a ɛkyerɛ asomdwoe a obi de n'akɛseɛ kɔ onyankopɔn hɔ.<ref name=":2">https://classicalarabic.org/2020/06/19/what-does-islam-mean/</ref> Wobɛtumi de edin Nkramosom agyina hɔ ama ahofama anaa ɔkwan nwanwasoɔ bi wɔ ɔsom nom,a wɔfrɛ no as-slim a ɛkyerɛ asomdwoe.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Tete no na wɔfrɛ nkramosom Mohammedanism wɔ wiase a wɔka borɔfo kasa. Wɔmfa edin no nni dwuma bio na ɛtɔ mmerɛ a wɔsusu sɛ ɛtia mmara, sɛdeɛ wɔka sɛ nnipa yɛ nkramosom fapem kyɛn onyankopɔn, a ɛbɛn Buddha a ɛwɔ Buddhism.<ref>Wilson, Kenneth G. ''The Columbia Guide to Standard American English''. <nowiki>ISBN 0-231-06989-8</nowiki>. p. 291: "Muhammadan and Mohammedan are based on the name of the prophet Mohammed, and both are considered offensive."</ref> Atwerɛfoɔ bi de edin Mohammedanism no di dwuma sɛ adwuma nwanwasoɔ ma ɔsom sɛdeɛ wɔde ma nkramosom adesua a ɛwɔ hɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 20ws80meh958vt0dr3m7rnabzdj8g07 131648 131646 2022-07-22T13:20:04Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Nkramosom''' (/ˈɪslɑːm/; Arabic: الإسلام, <small>romanized:</small> ''al-ʿIslām'' [ɪsˈlaːm]" wobrɛ woho ase ma Onyankopɔn"<ref>https://www.britannica.com/topic/Islam</ref> <ref>https://www.history.com/topics/religion/islam</ref><ref>https://www.dictionary.com/browse/islam</ref>yɛ Abraham ɔsom baako a ɛgyina Qur'an so,ɛsom twerɛsɛm a nkramofoɔ kenkan <ref>https://www.lexico.com/en/definition/muslim</ref> a ɛyɛ onyankopɔn (Allah) anom asɛm prɛkopɛ sɛdeɛ Muhammad, Nkramosom nkɔmhyɛni titire paa daa no adi no.<ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref><ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref> Ɛyɛ ɛsom a ɛtɔ so mmienu wɔ wiase mu a ɛbɛn kristosom a ɛwɔ nnipa bɛboro ɔpepem mmienu a wɔdi ɛsom no akyi a ɛgyina hɔ ma ɔhamu nkyekyɛmu aduonu num wɔ wiase nyinaa mu.<ref>https://worldpopulationreview.com/country-rankings/muslim-population-by-country</ref><ref>https://www.pewforum.org/2015/04/02/religious-projection-table/2010/number/all/</ref> Nkramosom kyerɛ sɛ Onyankopɔn yɛ mmoburohunufoɔ, ɔwɔ tumi na ɔda sononko,<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFCampo2009</ref> na adiifoɔ pii so atenetene nnipa, da twerɛsɛm no adi na nsɛnkyerɛnne a ɛfiri soro, a Qur'an no gyina hɔ ma ewiase adiyisɛm a ɛtwatoɔ ne Muhammad a ɔgyina hɔ ma " nkɔmhyɛfoɔ a ngosra"(Onyankopɔn nkɔmhyɛni a ɔtwatoɔ).<ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%2F9780195305135.001.0001</ref><ref>https://doi.org/10.1093%2Facref%3Aoiso%2F9780199812578.001.0001</ref> Muhammad (Sunnah) nkyerɛkyerɛ ne nnoɔma a ɔyɛ no a wɔde agu tete ho(hadith) ho no ma nkramofoɔ mmara foforɔ bi ma wɔdi so berɛ a Qur'an no ba wieeɛ no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_University_Press</ref> Nkramofoɔ gyedi sɛ Nkramosom na ɛda gyedie mapa a nkɔmhyɛfoɔ pii bi te sɛ Adam, Abraham,Moses ne Yesu ɛdaa no adi mpempii no.<ref>https://books.google.com/books?id=WNId86Eu4TEC</ref> saa adiyisɛm yi gyina Judaism ne kristosom so, a Nkramosom hunu no sɛ ɛyɛ yɛn nananom a wɔwɔ gyedie wɔ honhom mu.<ref>https://www.pbs.org/wgbh/globalconnections/mideast/themes/religion/index.html</ref> Wɔsane hwɛ Qur'an no sɛ wɔyɛ ma Arabic no yɛ korɔgyee, a ɛbɛyɛ onyankopɔn adiyisɛm a ɛtwatoɔ ma nnipa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFBennett2010</ref>Te sɛ Abrahamic ɔsom afoforɔ no, Nkramosom nso kyerɛ atɛmmuo a ɛtwatoɔ a ahotefoɔ no bɛnya akatua wɔ ɔsoro aheman mu(Hannah) na wɔn a wɔho nte no wɔbɛtwe wɔn aso wɔ ogyatanaa no mu(Jahannam).<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/John_Esposito</ref> Nnoɔma a wɔyɛ wɔ ɔsom no mu yɛ nnoɔma num a nkramofoɔ gyina so som, a ɛyɛ ɔhyɛ ma obiara, ne ɔsom no mmara(sharia) yɛdi akyiri, a ɛka abrabɔ ne mpɔtam mu nsɛm biara firi sikasɛm ne yɛn apomuden so dekɔ mmaa dwumadie ne nnoɔma a atwa yɛn ho ahyia.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFEsposito2002b</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Encyclop%C3%A6dia_Britannica</ref> Nkuro a ɛwɔ mecca,medi a ne Yerusalem yɛ efie ma beaeɛ mmiɛnsa a ɛyɛ kronkron wɔ nkramosom mu, wɔ n'akɛseɛ mu: Masjid al-Haram, Al-Masjid an-Nabawi, ne Al-Aqsa nkramosom dan.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Yaroslav_Trofimov</ref> Sɛ yɛhwɛ abakɔsɛm mu a, Nkramosom firi 7th century ahyɛaseɛ wɔ Arabian Peninsula a ɛbɛn mecca.<ref>https://books.google.com/books?id=AQUZ6BGyohQC&pg=PA5</ref> Ɔsom no frɛɛ Arabia abɔntene so berɛ Muhammad firii mu no, wɔ 8th century mu no, umayyad caliphate de mmara baeɛ bɛtoo yɛn so a ɛfiri Liberia Peninsula a ɛwɔ west dekɔ India valley a ɛwɔ apueɛ. Nkramosom Golden Age yɛ berɛ a wɔnam amammerɛ kwan so wahyɛ ato hɔ firi 8th century dekɔ 13th century, wɔ Abbasid caliphate so a na nkramofoɔ no nya abɔdeɛ mu nyansapɛ, sikasɛm, ne amammerɛ a ɛtu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/George_Saliba</ref> <ref>https://web.archive.org/web/20150402150434/http://www.history-science-technology.com/articles/articles%208.html</ref>Nkuro ahodoɔ pii ne caliphates bi te sɛ Ottoman Empire, dwadie a ano yɛ den ne wɔn a wɔsesa firi wɔn som mu ɛnam Nkramosom nnwuma a wɔdie nti na ama Nkramosom no mu atrɛ(dawah). <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Walker_Arnold</ref> Nnipa a ɛwɔ wiase a wɔyɛ nkramofoɔ pii no ara ayɛ Nkramosom nsɔre mmienu: a sunni(85-90%) <ref>https://books.google.com/books?id=D5_N97bAiJ0C&pg=PA3</ref>anaa Shia (10-15%); <ref>https://web.archive.org/web/20100706231326/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2122.html</ref>woka bom a wɔ aman aduanan nkron no dɔɔso so paa ara yie. <ref>https://worldpopulationreview.com/country-rankings/muslim-majority-countries</ref>Sunni-shia nsonsonoeɛ no ba wɔberɛ nteaseɛ nyɛ adwuma wɔ nea ɔbɛdi Muhammad na ɔnyaa amanyɔsɛm bi te sɛ adesua ne juridical nkyekyɛmu.<ref>Tayeb El-Hibri, Maysam J. al Faruqi (2004). "Sunni Islam". In Philip Mattar (ed.). ''The Encyclopedia of the Modern Middle East and North Africa'' (2nd ed.). MacMillan Reference.</ref> Nnipa ɔhamu nkyekyɛmu du mmienu Indonesia,ɔman a nkramofoɔ pii no ara te a agyedin; nnipa ɔhamu nkyekyɛmu aduasa baako te South Asia, <ref>https://books.google.com/books?id=kaubzRxh-U0C</ref>nnipa aduonu te Middle East -North [[Abibrem|Africa]]; na ɔhamu nkyekyɛmu du num te sub-saharan.<ref>https://www.pewforum.org/2011/01/27/the-future-of-the-global-muslim-population/</ref>nnipa ɛwɔ nkramofoɔ mpɔtam nso ba [[Amerika|America]],[[China]] ne Europe.<ref>https://www.aljazeera.com/amp/features/2018/03/07/islam-in-russia/</ref><ref>https://www.thenational.ae/arts-culture/book-review-russia-s-muslim-heartlands-reveals-diverse-population-1.723230</ref>Ɛwɔ sɛ nkramofoɔ yɛ " ekuo a ne som no yɛ hare"wɔ mfeɛ pii a ɛdi yɛn anim no,ɛnam sɛ a nnipa dɔɔso a yɛde torotoro setie a wɔnyɛ ma ɔsom foforɔ.<ref>The Changing Global Religious Landscape</ref> == N'abɔseɛ == Wɔ Arabic no , Nkramosom (Arabic: إسلام <abbr>lit.</abbr> 'submission [to God]') yɛ edin a ɛfiri adeyɛ سلم (''salama''), ɛfiri triliteral root س-ل-م (''S-L-M''), a ɛka bom yɛ nsɛmfua mua a ɛgyina hɔ ma koro, ahofama, nokwaredie ne asomdwoe.<ref>http://www.studyquran.co.uk/20_SIIN.htm</ref> Nkramosom yɛ Form IV edin a yɛka no yɛanom a ɛkyerɛ sɛ "ahofama" anaasɛ " wode woho nyinaa ɛma". <ref>https://archive.org/details/islamreligionpeo00lewi</ref><ref name=":0">https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFGardetJomier2012</ref>Wɔ ɔsom mu no, ɛkyerɛ sɛ " wode woho ma Onyankopɔn apɛdeɛ". Nkramoni (Arabic: مُسْلِم), edin a yɛde ma obi a ɔwɔ nkramosom mu, active participle ma saa adeyɛ no ara na ɛkyerɛ sɛ "ahofama (de ma Onyankopɔn)" anaa "obi a ɔde ne ho(ma Onyankopɔn)". Edin Nkramosom ("ahofama") no wɔ nkyerɛaseɛ wɔ sɛdeɛ ɛpui wɔ Qur'an mu. Wɔtwe eti asɛm a ɛwɔ Qur'an no mu: "nnipa biara a onyankopɔn pɛ sɛ ɔbɔ ne ho ban no, ɔbui n'akoma ma nkramosom". <ref name=":0" /> Afoforɔ nso kyerɛ nkramosom mu sɛ, sɛ woresane akɔ Onyankopɔn hɔ- ɛkyɛn sɛ woregye atom. Wɔ Hadith a ɛwɔ Gabriel mu no, Nkramosom gyina hɔ ma triad fa baabi a oman ka ho(gyedie), ne ihsan(nkunim).<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Islam#CITEREFEsposito2000</ref><ref name=":1">https://archive.org/details/mosqueheartsubmi00mahm</ref> Edin slim (Arabic: سِلْم) wɔ Arabic mu kyerɛ asomdwoe ne nkramosom.<ref>https://classicalarabic.org/2020/06/19/what-does-islam-mean/</ref> Kasatɔmmɛ a ɛkyerɛ aseɛ ne sɛ 'ɔkɔɔ mu sɛ slim" (Arabic: دَخَلَ فِي السِّلْمِ) a ɛkyerɛ asomdwoe a obi de n'akɛseɛ kɔ onyankopɔn hɔ.<ref name=":2">https://classicalarabic.org/2020/06/19/what-does-islam-mean/</ref> Wobɛtumi de edin Nkramosom agyina hɔ ama ahofama anaa ɔkwan nwanwasoɔ bi wɔ ɔsom nom,a wɔfrɛ no as-slim a ɛkyerɛ asomdwoe.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Tete no na wɔfrɛ nkramosom Mohammedanism wɔ wiase a wɔka borɔfo kasa. Wɔmfa edin no nni dwuma bio na ɛtɔ mmerɛ a wɔsusu sɛ ɛtia mmara, sɛdeɛ wɔka sɛ nnipa yɛ nkramosom fapem kyɛn onyankopɔn, a ɛbɛn Buddha a ɛwɔ Buddhism.<ref>Wilson, Kenneth G. ''The Columbia Guide to Standard American English''. <nowiki>ISBN 0-231-06989-8</nowiki>. p. 291: "Muhammadan and Mohammedan are based on the name of the prophet Mohammed, and both are considered offensive."</ref> Atwerɛfoɔ bi de edin Mohammedanism no di dwuma sɛ adwuma nwanwasoɔ ma ɔsom sɛdeɛ wɔde ma nkramosom adesua a ɛwɔ hɔ no mu. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == h3i4mydz306ogz77eb7jk8scun499z7 Dua dwomfoɔ 0 13590 131841 2022-07-23T01:35:06Z AC Krah 10338 Created page with "'''Duadwumfoɔ''' yɛ dadeɛ dwomfoɔ a ɔde wrought iron anaa steel yɛ nnoɔma,nanso ɛtɔ mmerɛ a ɔyɛ firi nnadeɛ foforɔ mu a ɔde ahoɔden sononko bi de nnoɔma a wɔde yɛ adwuma no bɔ dadeɛ no so ma no koa anaa bu. Duadwumfoɔ yɛ nnoɔma bi te sɛ dadeɛ pono, grilles, railing, light fixtures, nkonwa, sculpture, dadeɛ ho nnoɔma, asaase dwuma ho nnoɔma,ɛsom ne nnoɔma a wɔde siesie beaeɛ, kyɛnsen a yɛde noa aduane ne akodeɛ.Na yɛwɔ nsonsonoeɛ a..." wikitext text/x-wiki '''Duadwumfoɔ''' yɛ dadeɛ dwomfoɔ a ɔde wrought iron anaa steel yɛ nnoɔma,nanso ɛtɔ mmerɛ a ɔyɛ firi nnadeɛ foforɔ mu a ɔde ahoɔden sononko bi de nnoɔma a wɔde yɛ adwuma no bɔ dadeɛ no so ma no koa anaa bu. Duadwumfoɔ yɛ nnoɔma bi te sɛ dadeɛ pono, grilles, railing, light fixtures, nkonwa, sculpture, dadeɛ ho nnoɔma, asaase dwuma ho nnoɔma,ɛsom ne nnoɔma a wɔde siesie beaeɛ, kyɛnsen a yɛde noa aduane ne akodeɛ.Na yɛwɔ nsonsonoeɛ a ɛda nnoɔma a emu yɛ duru a duadwumfoɔ yɛ ne nnoɔma a emu yɛ hare a whitesmith nso yɛ, a ɔde agudeɛ, silver, pewter anaa fine steel ho nnoɔma a wɔde ayɛ ade awie. <ref>https://www.etymonline.com/word/blacksmith</ref>Baabi a Duadwumfoɔ yɛ n'adwuma de smithy,forge anaasɛ duadwumfoɔ sotɔɔ. Ɛnam sɛ yɛwɔ nnipa pii a wɔde nnadeɛ bi te sɛ" farriers, wheelwright ne armorers" yɛ adwuma tete no nti Duadwumfoɔ no wɔ nimdeɛ fa sɛdeɛ wɔbɛyɛ adane asiesie nnoɔma pii, de firi akodeɛ a ɛyɛ den so dekɔ deɛ ɛyɛ fo koraa te sɛ dadowa anaa "chain" tenten so. N'abɔseɛ "Tuntum" a ɛwɔ duadwumfoɔ mu no kyerɛ "firescale" a ɛyɛ tuntum, nnoɔma bi te sɛ oxide a ɛba dadeɛ so sɛ wɔde hyɛ gya mu a. Anobaabaeɛ aba baabi a "Smith" firi no ho. Ɛbɛtumi afiri tete borɔfo "smythe" a ɛkyerɛ "worebɔ obi ahwe hɔ" anaasɛ ɔbɛtumi afiri Proto-German "smithaz" a ɛkyerɛ "obi a ɔyɛ adwuma wɔ nimdeɛ kwan so".<ref>http://www.etymonline.com/index.php?term=smith</ref> Kwan a ɔfa so yɛ n'adwuma no. Duadwumfoɔ yɛ adwuma wɔ berɛ a ɔde dadeɛ no bɛhyɛ gya mu kɔpem sɛ ɛbɛyɛ mmerɛ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛtumi nsa dadeɛ te sɛ hamma, anvil ne chisel amoa no. Wɔde hyɛ mframagya, bedie, pɛtrol , coke anaa fangoo mu. Ɛnɛ mmerɛ duadwumfoɔ nso bɛtumi afa oxyacetylene anaa nea ɛne blowtorch sɛ a ɛbɛma ne hyeɛ no ayɛ kama. Kwan a wɔfa so de dadeɛ no hyɛ gya mu ma no gyedin. Ahosuo no ho hia paa a ɛnam ɛno so na wobɛhunu sɛ ayɛ hye anaa nwunu na wasane ahunu sɛ ɔyɛ adwuma. Sɛ dadeɛ no hyeɛ no kɔ soro a,ɛdane kɔkɔɔ, na ayɛ akaa ahosu, akokɔsradeɛ na afei adane fitaa. N'ahosuo ankasa paa ara yɛ akokɔsradeɛ ne akaa a ɛkyerɛ sɛ ayɛ hye. Ɛnam sɛ wɔbɛhunu baabi a dadeɛ no ahosuo aduru nti, duadwumfoɔ no bi yɛ adwuma wɔ baabi a sum wɔ, kanea nhyerɛn pii wɔ hɔ, nanso ɛbinom yɛ adwuma wɔ baabi a hann wɔ. Sɛ kanea tɔ so a ɛma n'ahosuo no yera. Kwan a wɔfa so yɛ saa adwuma yi bɛtumi akyekyɛmu akɔ sɛ wɔde hyɛ gya mu(ɛtɔ mmerɛ a wɔfrɛ no "sculpting"), wɛda, wode egya yɛ adwuma. pygx1mpy0gvyfsxhwajeij30pin3keu 131842 131841 2022-07-23T01:35:44Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Duadwumfoɔ''' yɛ dadeɛ dwomfoɔ a ɔde wrought iron anaa steel yɛ nnoɔma,nanso ɛtɔ mmerɛ a ɔyɛ firi nnadeɛ foforɔ mu a ɔde ahoɔden sononko bi de nnoɔma a wɔde yɛ adwuma no bɔ dadeɛ no so ma no koa anaa bu. Duadwumfoɔ yɛ nnoɔma bi te sɛ dadeɛ pono, grilles, railing, light fixtures, nkonwa, sculpture, dadeɛ ho nnoɔma, asaase dwuma ho nnoɔma,ɛsom ne nnoɔma a wɔde siesie beaeɛ, kyɛnsen a yɛde noa aduane ne akodeɛ.Na yɛwɔ nsonsonoeɛ a ɛda nnoɔma a emu yɛ duru a duadwumfoɔ yɛ ne nnoɔma a emu yɛ hare a whitesmith nso yɛ, a ɔde agudeɛ, silver, pewter anaa fine steel ho nnoɔma a wɔde ayɛ ade awie. <ref>https://www.etymonline.com/word/blacksmith</ref>Baabi a Duadwumfoɔ yɛ n'adwuma de smithy,forge anaasɛ duadwumfoɔ sotɔɔ. Ɛnam sɛ yɛwɔ nnipa pii a wɔde nnadeɛ bi te sɛ" farriers, wheelwright ne armorers" yɛ adwuma tete no nti Duadwumfoɔ no wɔ nimdeɛ fa sɛdeɛ wɔbɛyɛ adane asiesie nnoɔma pii, de firi akodeɛ a ɛyɛ den so dekɔ deɛ ɛyɛ fo koraa te sɛ dadowa anaa "chain" tenten so. == N'abɔseɛ == "Tuntum" a ɛwɔ duadwumfoɔ mu no kyerɛ "firescale" a ɛyɛ tuntum, nnoɔma bi te sɛ oxide a ɛba dadeɛ so sɛ wɔde hyɛ gya mu a. Anobaabaeɛ aba baabi a "Smith" firi no ho. Ɛbɛtumi afiri tete borɔfo "smythe" a ɛkyerɛ "worebɔ obi ahwe hɔ" anaasɛ ɔbɛtumi afiri Proto-German "smithaz" a ɛkyerɛ "obi a ɔyɛ adwuma wɔ nimdeɛ kwan so".<ref>http://www.etymonline.com/index.php?term=smith</ref> == Kwan a ɔfa so yɛ n'adwuma no. == Duadwumfoɔ yɛ adwuma wɔ berɛ a ɔde dadeɛ no bɛhyɛ gya mu kɔpem sɛ ɛbɛyɛ mmerɛ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛtumi nsa dadeɛ te sɛ hamma, anvil ne chisel amoa no. Wɔde hyɛ mframagya, bedie, pɛtrol , coke anaa fangoo mu. Ɛnɛ mmerɛ duadwumfoɔ nso bɛtumi afa oxyacetylene anaa nea ɛne blowtorch sɛ a ɛbɛma ne hyeɛ no ayɛ kama. Kwan a wɔfa so de dadeɛ no hyɛ gya mu ma no gyedin. Ahosuo no ho hia paa a ɛnam ɛno so na wobɛhunu sɛ ayɛ hye anaa nwunu na wasane ahunu sɛ ɔyɛ adwuma. Sɛ dadeɛ no hyeɛ no kɔ soro a,ɛdane kɔkɔɔ, na ayɛ akaa ahosu, akokɔsradeɛ na afei adane fitaa. N'ahosuo ankasa paa ara yɛ akokɔsradeɛ ne akaa a ɛkyerɛ sɛ ayɛ hye. Ɛnam sɛ wɔbɛhunu baabi a dadeɛ no ahosuo aduru nti, duadwumfoɔ no bi yɛ adwuma wɔ baabi a sum wɔ, kanea nhyerɛn pii wɔ hɔ, nanso ɛbinom yɛ adwuma wɔ baabi a hann wɔ. Sɛ kanea tɔ so a ɛma n'ahosuo no yera. Kwan a wɔfa so yɛ saa adwuma yi bɛtumi akyekyɛmu akɔ sɛ wɔde hyɛ gya mu(ɛtɔ mmerɛ a wɔfrɛ no "sculpting"), wɛda, wode egya yɛ adwuma. 1i6d0hizd4xt7hpj84bzna0bh5phvfw Convention People's Party (CPP) 0 13591 131843 2022-07-23T10:26:34Z Afia360 11751 Foforɔ koraa wikitext text/x-wiki The '''Convention People's Party''' ('''CPP) yɛ amanyɔkuo wɔwɔ gyedie wɔ nnipa nyinaa yiedie mu wɔ Ghana ha a Ɔmanpanin a ɔdikan, Dr. Kwame Nkrumah nsusueɛ so na wɔde tee amanyɔkuo no.''' Wɔtee amanyɔkuo Conventions People's Party wɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduanan nkron bere a Nkrumah tee ne ho firii amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC)ho. Na Nkrumah yɛ Twerɛtwerɛfoɔ panin de ma amanyɔkuo UGCC ansa na amanyɔkuo no mpaninfoɔ de no kɔtoo afiease wɔ kwaadubɔ a na enni nyinasoɔ wɔ Nkrumah akandie adwuma no mu. Kwame Nkrumah tee amanyɔkuo Convention People's Party a bere UGCC mu nnipa no bi boaa no, na amanyɔkuo no boatae ne ' wɔn ankasa bɛbu wɔn man. Upon Kwame Nkrumah's akandie mu no wamfa kwan bɔne so anni dwuma bere a ɔboaboaa nnipa ano yɛɛ ɔyɛkyerɛ ne wɔde wɔn adwuma too hɔ kyerɛɛ sɛ wɔn ani nnye deɛ ɛrekɔ so ho Ɛno nti wɔpɛ fahodie ne wɔn ankasa amammuo. Yei de no kɔɔ afiease deɛ ɛtɔ so mmienu. Nanso wɔyii no berɛ a ɔmanfoɔ too aba yii no wɔ aborɔfo a na wɔdi Ghana soɔ no abatoɔ mu. Amanyɔkuo CPP akyidifoɔ tae Nkrumah nsusueɛ no akyi ɛna wɔtoo aba maa no wɔ fahodie amammuo mu. The articles discussed about the origins of Ghana political parties, the 1948 riot and the birth of the Convention People Party among others. Issues that led to the formation of the CPP, struggles with the colonial powers led by Kwame Nkrumah and finally the attainment of Ghana's independence were part of the key concerns for this write up. 1v3oyd38goxq1sgo9n0yj2y3fkmf5lf 131844 131843 2022-07-23T10:37:54Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki The '''Convention People's Party''' ('''CPP) yɛ amanyɔkuo wɔwɔ gyedie wɔ nnipa nyinaa yiedie mu wɔ Ghana ha a Ɔmanpanin a ɔdikan, Dr. Kwame Nkrumah nsusueɛ so na wɔde tee amanyɔkuo no.''' Wɔtee amanyɔkuo Conventions People's Party wɔ Ayɛwohummɔbɔ bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduanan nkron bere a Nkrumah tee ne ho firii amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC)ho. Na Nkrumah yɛ Twerɛtwerɛfoɔ panin de ma amanyɔkuo UGCC ansa na amanyɔkuo no mpaninfoɔ de no kɔtoo afiease wɔ kwaadubɔ a na enni nyinasoɔ wɔ Nkrumah akandie adwuma no mu. Kwame Nkrumah tee amanyɔkuo Convention People's Party a bere UGCC mu nnipa no bi boaa no, na amanyɔkuo no boatae ne ' wɔn ankasa bɛbu wɔn man. Upon Kwame Nkrumah's akandie mu no wamfa kwan bɔne so anni dwuma bere a ɔboaboaa nnipa ano yɛɛ ɔyɛkyerɛ ne wɔde wɔn adwuma too hɔ kyerɛɛ sɛ wɔn ani nnye deɛ ɛrekɔ so ho Ɛno nti wɔpɛ fahodie ne wɔn ankasa amammuo. Yei de no kɔɔ afiease deɛ ɛtɔ so mmienu. Nanso wɔyii no berɛ a ɔmanfoɔ too aba yii no wɔ aborɔfo a na wɔdi Ghana soɔ no abatoɔ mu. Amanyɔkuo CPP akyidifoɔ tae Nkrumah nsusueɛ no akyi ɛna wɔtoo aba maa no wɔ fahodie amammuo mu. 'Atekel' yei ka abakwasɛm fa kwan a amanyɔkuo hyɛaseɛ wɔ Ghana ha. Afe apem ahenkron aduanan nwɔtwe basabasayɔ ne Convention People Party nfitiaseɛ ne deɛ ɛkeka ho. Nsɛm a ɛde CPP teɛ baeɛ, ntawantaw a na ɛda aborɔfo ne Ghanafoɔ ntam a Nkrumah na ne ɛdi anim de gyee fawohodie maa Ghana nyinaa ka ho bi. iagcic1zpkht5p174xw8agw3lzbpwk7 131846 131844 2022-07-23T10:47:21Z Afia360 11751 Ntam wikitext text/x-wiki The '''Convention People's Party''' ('''CPP) yɛ amanyɔkuo wɔwɔ gyedie wɔ nnipa nyinaa yiedie mu wɔ Ghana ha a Ɔmanpanin a ɔdikan, Dr. [[Kwame Nkrumah]] nsusueɛ so na wɔde tee amanyɔkuo no.''' Wɔtee amanyɔkuo Conventions People's Party wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduanan nkron bere a Nkrumah tee ne ho firii amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC)ho. Na Nkrumah yɛ Twerɛtwerɛfoɔ panin de ma amanyɔkuo UGCC ansa na amanyɔkuo no mpaninfoɔ de no kɔtoo afiease wɔ kwaadubɔ a na enni nyinasoɔ wɔ Nkrumah akandie adwuma no mu. Kwame Nkrumah tee amanyɔkuo [[Convention People's Party]] a bere [[United Gold Coast Convention]] mu nnipa no bi boaa no, na amanyɔkuo no boatae ne ' wɔn ankasa bɛbu wɔn man. Upon Kwame Nkrumah's akandie mu no wamfa kwan bɔne so anni dwuma bere a ɔboaboaa nnipa ano yɛɛ ɔyɛkyerɛ ne wɔde wɔn adwuma too hɔ kyerɛɛ sɛ wɔn ani nnye deɛ ɛrekɔ so ho Ɛno nti wɔpɛ fahodie ne wɔn ankasa amammuo. Yei de no kɔɔ afiease deɛ ɛtɔ so mmienu. Nanso wɔyii no berɛ a ɔmanfoɔ too aba yii no wɔ aborɔfo a na wɔdi [[Gaana|Ghana]] soɔ no abatoɔ mu. [[Amanyɔkuo]] CPP akyidifoɔ tae Nkrumah nsusueɛ no akyi ɛna wɔtoo aba maa no wɔ fahodie amammuo mu. 'Atekel' yei ka abakwasɛm fa kwan a amanyɔkuo hyɛaseɛ wɔ Ghana ha. Afe apem ahenkron aduanan nwɔtwe basabasayɔ ne Convention People Party nfitiaseɛ ne deɛ ɛkeka ho. Nsɛm a ɛde CPP teɛ baeɛ, ntawantaw a na ɛda aborɔfo ne Ghanafoɔ ntam a Nkrumah na ne ɛdi anim de gyee fawohodie maa Ghana nyinaa ka ho bi. k19359ypxdsdcj4pr4emveg7grmvw2h 131847 131846 2022-07-23T10:52:25Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki The '''Convention People's Party''' ('''CPP) yɛ amanyɔkuo wɔwɔ gyedie wɔ nnipa nyinaa yiedie mu wɔ Ghana ha a Ɔmanpanin a ɔdikan, Dr. [[Kwame Nkrumah]] nsusueɛ so na wɔde tee amanyɔkuo no'''<ref>https://doi.org/10.1093%2Fref%3Aodnb%2F31504</ref>'''.''' Wɔtee amanyɔkuo Conventions People's Party wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduanan nkron bere a Nkrumah tee ne ho firii amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC)ho. Na Nkrumah yɛ Twerɛtwerɛfoɔ panin de ma amanyɔkuo UGCC ansa na amanyɔkuo no mpaninfoɔ de no kɔtoo afiease wɔ kwaadubɔ a na enni nyinasoɔ wɔ Nkrumah akandie adwuma no mu. Kwame Nkrumah tee amanyɔkuo [[Convention People's Party]] a bere [[United Gold Coast Convention]] mu nnipa no bi boaa no, na amanyɔkuo no boatae ne ' wɔn ankasa bɛbu wɔn man. Upon Kwame Nkrumah's akandie mu no wamfa kwan bɔne so anni dwuma bere a ɔboaboaa nnipa ano yɛɛ ɔyɛkyerɛ ne wɔde wɔn adwuma too hɔ kyerɛɛ sɛ wɔn ani nnye deɛ ɛrekɔ so ho Ɛno nti wɔpɛ fahodie ne wɔn ankasa amammuo. Yei de no kɔɔ afiease deɛ ɛtɔ so mmienu. Nanso wɔyii no berɛ a ɔmanfoɔ too aba yii no wɔ aborɔfo a na wɔdi [[Gaana|Ghana]] soɔ no abatoɔ mu. [[Amanyɔkuo]] CPP akyidifoɔ tae Nkrumah nsusueɛ no akyi ɛna wɔtoo aba maa no wɔ fahodie amammuo mu. 'Atekel' yei ka abakwasɛm fa kwan a amanyɔkuo hyɛaseɛ wɔ Ghana ha. Afe apem ahenkron aduanan nwɔtwe basabasayɔ ne Convention People Party nfitiaseɛ ne deɛ ɛkeka ho. Nsɛm a ɛde CPP teɛ baeɛ, ntawantaw a na ɛda aborɔfo ne Ghanafoɔ ntam a Nkrumah na ne ɛdi anim de gyee fawohodie maa Ghana nyinaa ka ho bi. saxjis5t44zu0okfk7licmi62muhkz0 131848 131847 2022-07-23T10:56:21Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki The '''Convention People's Party''' ('''CPP) yɛ amanyɔkuo wɔwɔ gyedie wɔ nnipa nyinaa yiedie mu wɔ Ghana ha a Ɔmanpanin a ɔdikan, Dr. [[Kwame Nkrumah]] nsusueɛ so na wɔde tee amanyɔkuo no'''<ref>https://doi.org/10.1093%2Fref%3Aodnb%2F31504</ref>'''.''' Wɔtee amanyɔkuo Conventions People's Party wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduanan nkron bere a Nkrumah tee ne ho firii amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC)ho. Na Nkrumah yɛ Twerɛtwerɛfoɔ panin de ma amanyɔkuo UGCC ansa na amanyɔkuo no mpaninfoɔ de no kɔtoo afiease wɔ kwaadubɔ a na enni nyinasoɔ wɔ Nkrumah akandie adwuma no mu. Kwame Nkrumah tee amanyɔkuo [[Convention People's Party]] a bere [[United Gold Coast Convention]] mu nnipa no bi boaa no, na amanyɔkuo no boatae ne ' wɔn ankasa bɛbu wɔn man<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref>. Upon Kwame Nkrumah's akandie mu no wamfa kwan bɔne so anni dwuma bere a ɔboaboaa nnipa ano yɛɛ ɔyɛkyerɛ ne wɔde wɔn adwuma too hɔ kyerɛɛ sɛ wɔn ani nnye deɛ ɛrekɔ so ho Ɛno nti wɔpɛ fahodie ne wɔn ankasa amammuo. Yei de no kɔɔ afiease deɛ ɛtɔ so mmienu. Nanso wɔyii no berɛ a ɔmanfoɔ too aba yii no wɔ aborɔfo a na wɔdi [[Gaana|Ghana]] soɔ no abatoɔ mu. [[Amanyɔkuo]] CPP akyidifoɔ tae Nkrumah nsusueɛ no akyi ɛna wɔtoo aba maa no wɔ fahodie amammuo mu. 'Atekel' yei ka abakwasɛm fa kwan a amanyɔkuo hyɛaseɛ wɔ Ghana ha. Afe apem ahenkron aduanan nwɔtwe basabasayɔ ne Convention People Party nfitiaseɛ ne deɛ ɛkeka ho. Nsɛm a ɛde CPP teɛ baeɛ, ntawantaw a na ɛda aborɔfo ne Ghanafoɔ ntam a Nkrumah na ne ɛdi anim de gyee fawohodie maa Ghana nyinaa ka ho bi. 4g2czmd3xmganpjxq7pvszabvyuf6ui Progressive People's Party 0 13592 131850 2022-07-23T11:21:37Z Afia360 11751 Foforɔ koraa wikitext text/x-wiki '''Progressive People's Party''' ('''PPP''') yɛ amanyɔkuo a ɛwɔ Ghana ha. Paa Kwasi Nduom na ɔtee amanyɔkuo yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu. Ɔno ara nso na ne ɔyɛ frankaatuni de ma amanyɔkuo Convention People's party wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe wɔ Ghanafoɔ nyinaa abatoɔ mu. PPP nyaa mma no mpem aduosia pulled 64,267 popular votes in the 2012 general elections with Papa Kwesi Nduom as a flagbearer and Brigitte Dzogbenuku as the running mate, making it the third largest party and the second largest opposition party in Ghana. The party's National Head Office Building is located in Asylum Down, Accra. The motto of the party is "Prosperity in Peace" with "Awake" as the slogan. p4ras0dz1w4kssd5svcw7y0agkpf68t Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/Wikidata lexemes entries 10 13593 131851 2022-07-23T11:37:16Z Naa2Darkoa 8425 Created page with "=='''Rules'''== *''Create the Wikidata Lexeme item.'' * ''Copy the Wikidata Lexeme code, put it in rectangular brackets, ie.''' [[ ]]''' and paste it beside the name of the word whose item you have created. eg. '''[[Wikidata:L673164]]'' *''Claim your entry by signing '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to your entry.'' =='''Entries'''== #Akwanhyia #Nhoma #pɛn #pɛnsere #atesɛm krataa #nsɛmma nhoma #kɔmputa #Television #aduru #oduruyɛfo #ɔyarehwɛfo #Ɔmampanyin #soa..." wikitext text/x-wiki =='''Rules'''== *''Create the Wikidata Lexeme item.'' * ''Copy the Wikidata Lexeme code, put it in rectangular brackets, ie.''' [[ ]]''' and paste it beside the name of the word whose item you have created. eg. '''[[Wikidata:L673164]]'' *''Claim your entry by signing '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to your entry.'' =='''Entries'''== #Akwanhyia #Nhoma #pɛn #pɛnsere #atesɛm krataa #nsɛmma nhoma #kɔmputa #Television #aduru #oduruyɛfo #ɔyarehwɛfo #Ɔmampanyin #soafo panyin #ɔtemmufoɔ #mmaranimfo #sɛnkyerɛwfo #Ɔkyerɛkyerɛfo #frigye #akongua #aduan #ntontom #nwansena #ntɛfrɛw #ntɛtea #anomaa #sukuupɔn #ahenkurow #ɔman #atiridii #mpomma #Ɔpon #Pɛnhyenkɔ #kokoram #nsamanwaw #waw #ntoburoo #mmubui #nkɔnkɔn #asensen #menasekuru #tipae #atiridii #mmerɛwyɛ #ɔyaredɔm #akasam #afaseduru #ayamtu #yafunkeka #anomtow #komayare #ɔpatuwu #sigaretnomfo #abofono #ahurututu #borɔmpete #Asikre yare #nyansahu #ayɛsɛm #Onipa #Ɔbea #ababaa #ɔwɔ #mpena #atuatew #Onyankopɔn #Mmara #abarimaa #adamfo #aduaba #asabo #abofra #wɔfa #sewaa #gyidi #sukuu #akuraase #Agya #Ɔbɔadeɛ #mmabunbere #nokware #benkyi #mmerante #awofo #mmabea #asase #afiase #babea #da #asafo #Kristoni #ɛna #Kristosom #Kristofo #ntoaso sukuu #adwuma #akwampaefo #ɔsɛmpakafo #adesua. #abusua #sohwɛfo #mfomso #nkogu #asɔre #akokoaa #abasa #BON #afuw #awoda #Ahohiahia #sɔhwɛ #Owusɔre #okunafo #sraani panyin #dwumadibea #osuani #titrani #amenae #hyiadan #akwantuo #anan #afe #mfe #adwumayɛbea #wiase #adanse #asebea #asebarima #nuabea #busuani #kwan #bere #odwo #akwanside #NSƐNNENNEN #Asɛnnennen #mũdi #abasamtu #soro #adesuafo #suani #Nhoma #kratafa #nkratafã #atiefo #towgyeni #mma #Mpaebɔ #kotoku #mmɔtɔ #kɛtɛ #ntamadan #ahɔho #nhomakorabea #Aware #Awaregyae #nnuaba #nhabamma #awi #nufusu #awotwe #mogyanam #nkesua #akokɔnam #nkokɔ #wuram #owigyinae #nyɛmmoa #abien #kotodwe #atɛkyɛ #Akenkanfo #dodow #ɔpepem #nnuruyɛfo #ayarefo #gyidihunu #dae #ɔsese #nhyɛso #ahɔhoyɛ #ayeforohyia #ayeforo #ayeforokunu #ahɔhodan #nyinsɛn #nufuma #awo #ɔpemfo #nnubɔne #agyinamoa #ɔkraman #anomaa #ahwehwɛ #sesaborɔ #ɔkwaha #ahotutuw #bayerɛ ljss2idobljsslfx65s22jkr34um0bm 131854 131851 2022-07-23T11:38:46Z Naa2Darkoa 8425 wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== #Akwanhyia #Nhoma #pɛn #pɛnsere #atesɛm krataa #nsɛmma nhoma #kɔmputa #Television #aduru #oduruyɛfo #ɔyarehwɛfo #Ɔmampanyin #soafo panyin #ɔtemmufoɔ #mmaranimfo #sɛnkyerɛwfo #Ɔkyerɛkyerɛfo #frigye #akongua #aduan #ntontom #nwansena #ntɛfrɛw #ntɛtea #anomaa #sukuupɔn #ahenkurow #ɔman #atiridii #mpomma #Ɔpon #Pɛnhyenkɔ #kokoram #nsamanwaw #waw #ntoburoo #mmubui #nkɔnkɔn #asensen #menasekuru #tipae #atiridii #mmerɛwyɛ #ɔyaredɔm #akasam #afaseduru #ayamtu #yafunkeka #anomtow #komayare #ɔpatuwu #sigaretnomfo #abofono #ahurututu #borɔmpete #Asikre yare #nyansahu #ayɛsɛm #Onipa #Ɔbea #ababaa #ɔwɔ #mpena #atuatew #Onyankopɔn #Mmara #abarimaa #adamfo #aduaba #asabo #abofra #wɔfa #sewaa #gyidi #sukuu #akuraase #Agya #Ɔbɔadeɛ #mmabunbere #nokware #benkyi #mmerante #awofo #mmabea #asase #afiase #babea #da #asafo #Kristoni #ɛna #Kristosom #Kristofo #ntoaso sukuu #adwuma #akwampaefo #ɔsɛmpakafo #adesua. #abusua #sohwɛfo #mfomso #nkogu #asɔre #akokoaa #abasa #BON #afuw #awoda #Ahohiahia #sɔhwɛ #Owusɔre #okunafo #sraani panyin #dwumadibea #osuani #titrani #amenae #hyiadan #akwantuo #anan #afe #mfe #adwumayɛbea #wiase #adanse #asebea #asebarima #nuabea #busuani #kwan #bere #odwo #akwanside #NSƐNNENNEN #Asɛnnennen #mũdi #abasamtu #soro #adesuafo #suani #Nhoma #kratafa #nkratafã #atiefo #towgyeni #mma #Mpaebɔ #kotoku #mmɔtɔ #kɛtɛ #ntamadan #ahɔho #nhomakorabea #Aware #Awaregyae #nnuaba #nhabamma #awi #nufusu #awotwe #mogyanam #nkesua #akokɔnam #nkokɔ #wuram #owigyinae #nyɛmmoa #abien #kotodwe #atɛkyɛ #Akenkanfo #dodow #ɔpepem #nnuruyɛfo #ayarefo #gyidihunu #dae #ɔsese #nhyɛso #ahɔhoyɛ #ayeforohyia #ayeforo #ayeforokunu #ahɔhodan #nyinsɛn #nufuma #awo #ɔpemfo #nnubɔne #agyinamoa #ɔkraman #anomaa #ahwehwɛ #sesaborɔ #ɔkwaha #ahotutuw #bayerɛ b9n4hxvm44p2z42jmma5non47sw9t4x Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/header 10 13594 131852 2022-07-23T11:37:26Z Naa2Darkoa 8425 Created page with "<div style="max-width:1000px; font-family:Arial,serif; font-size:300%; margin:0 auto; text-align:center; line-height:1.5;"> ''' Wikimedians of Twi Language User Group - Celtic Knot In-person Event, Ghana 2022 ''' </div> <div class="plainlinks" style="width:100%; background:#154360; color:white; padding:0.2em; font-family:Arial,serif; font-size:200%; "> '''Welcome!'''<br> This is an edit-a-thon during the In-person event to create Wikidata Lexemes for selected Twi vocab..." wikitext text/x-wiki <div style="max-width:1000px; font-family:Arial,serif; font-size:300%; margin:0 auto; text-align:center; line-height:1.5;"> ''' Wikimedians of Twi Language User Group - Celtic Knot In-person Event, Ghana 2022 ''' </div> <div class="plainlinks" style="width:100%; background:#154360; color:white; padding:0.2em; font-family:Arial,serif; font-size:200%; "> '''Welcome!'''<br> This is an edit-a-thon during the In-person event to create Wikidata Lexemes for selected Twi vocabulary from July 23rd to July 24 2022 </div> rcx6x1w8zx9lxg4wrjq38emkdyry5b0 Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/rules 10 13595 131853 2022-07-23T11:37:39Z Naa2Darkoa 8425 Created page with "=='''Rules'''== *''Create the Wikidata Lexeme item.'' * ''Copy the Wikidata Lexeme code, put it in rectangular brackets, ie.''' [[ ]]''' and paste it beside the name of the word whose item you have created. eg. '''[[Wikidata:L673164]]'' *''Claim your entry by [[Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/Wikidata lexemes entries|going here]] and signing '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to your entry.''" wikitext text/x-wiki =='''Rules'''== *''Create the Wikidata Lexeme item.'' * ''Copy the Wikidata Lexeme code, put it in rectangular brackets, ie.''' [[ ]]''' and paste it beside the name of the word whose item you have created. eg. '''[[Wikidata:L673164]]'' *''Claim your entry by [[Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/Wikidata lexemes entries|going here]] and signing '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to your entry.'' obtoduxzjnf88nf204lovra40ky4oax Nhwɛsoɔ:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies 10 13596 131855 2022-07-23T11:39:15Z Naa2Darkoa 8425 Created page with "{{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/header}} {{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/rules}} {{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/Wikidata lexemes entries}}" wikitext text/x-wiki {{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/header}} {{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/rules}} {{Template:Wikimedians of Twi Language User Group/Celtic Knot In-person Event Ghana 2022/Twi Terminologies/Wikidata lexemes entries}} 2s2sbxg2a0volsmajg9lei4l8xjp14c