Wikipedia
tnwiki
https://tn.wikipedia.org/wiki/Main_Page
MediaWiki 1.39.0-wmf.23
first-letter
Pego
Faphegileng
Puisano
Modirisi
Puisano ya modirisi
Wikipedia
Puisano ya Wikipedia
Setshwantsho
Puisano ya setshwantsho
MediaWiki
Puisano ya MediaWiki
Tempolete
Puisano ya tempolete
Thuso
Puisano ya thuso
Karolo
Puisano ya karolo
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Gadget
Gadget talk
Gadget definition
Gadget definition talk
Aforika Borwa
0
779
28191
24871
2022-08-16T16:55:31Z
Fatshelenolarona
9279
Karolo
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox country
|native_name = Rephabuliki ya Aforika Borwa
|common_name = South Africa
|image_flag = Flag of South Africa.svg
|image_coat = Coat of arms of South Africa (heraldic).svg
|national_motto = "{{unicode|!ke e: ǀxarra ǁke}}" {{small|([[ǀXam language|ǀXam]])}}<br/>{{small|"[[Unity in Diversity]]"}}
|anthem = Nkosi Sikelela
|image_map = Location South Africa AU Africa.svg
|map_caption = Aforika Borwa e supilwe ka mmala wa legodimo o o tseneletseng
|image_map2 = South Africa - Location Map (2013) - ZAF - UNOCHA.svg
|capital = [[Tshwane]]
|largest_city = [[Johannesburg]]
|largest_settlement_type = Toropo
|official_languages = {{collapsible list
|titlestyle = background:transparent;text-align:left;font-weight:normal;
|title = [[Maleme a Aforika Borwa|A le 11]]
|liststyle = border-top:1px solid #aaa;
| [[Afrikaans]] | |[[Sesotho|Sesotho sa Leboa]] | [[Sekgoga|Sekgoga]] | [[SSendebele|Sendebele]]| [[Sesotho|Sesotho]] | [[Seswati|Seswati]] | [[Setsonga|Setsonga]] | [[Setswana]] | [[Sevenda|Sevenda]] | [[Sexhosa]] | [[Sezulu]]
}}
|ethnic_groups =
{{unbulleted list
| {{nowrap|80.2% [[Bantsho]]}}
| 8.8% [[Coloured]]
| 8.4% [[Baswe]]
| 2.5% [[Asian]]
}}
}}
'''Aforika Borwa''', kgotsa '''Rephabuliki ya Aforika Borwa''' ka semmuso, ke naga e e kwa borweng ba Afroika. Lebopo la naga e le dikilomitara di ka nna 2,798, go tloga borwa ba lewatle la Atlantic le la India. Mme bokoneng gona naga e e bapile le naga ya [[Botswana]], [[Namibia]], le [[Zimbabwe]]. Go leba botlhaba gona, e bapile le naga ya Mozambique le Swaziland. [[Lesotho]] lona le akareditswe ke Aforika borwa matlhakoreng otlhe. Aforika Borwa ke naga ya bo 25 mo lefatsheng go ya ka bogolo ba lefatshe, mme ke naga ya bo 24 go ya ka palo ya batho. Aforika Borwa e na le batho ba ba ka nnang 54 million (2015).
Aforika Borwa ke naga e e nang le merafe e mentsi ya batho, ditso tse di farologaneng, maleme le bodumedi bo bo farologaneng. Se ke sona se dirang gore Aforika Borwa e bitswe '''Naga ya Molala Tladi''' (Rainbow Nation). Go na le maleme a le somenngwe a semmuso mo nageng e.
Naga e ke nngwe ya dinaga tse malwa tsa Aforika e e seng e bone go tsaya puso ka kgapeletso ya masole (coup d'etat) go se mo molaong. Go tloga kgale le kgale ntse go na le ditlhopho mo nageng e. Mme ka mabaka a tlhophollo ya batho ba bantsho, ditlhopho tsa ntlha tse batho botlhe ba naga ba ne ba tsaya karolo ke ditlhopho tsa ngwaga wa 1994, e ne e le ditlhopho tsa ntlha morago ga Apartheid. Nationla Party e ne ya simolola apartheid ka ngwaga wa 1948. Mme morago ga dingwaga di le dintsi tsa ntwa le dikgotlhang, African National Congress (ANC) le batho ba bangwe ba ne ba lwantsha apartheid, ba ne ba fenya, mme apartheid ya tloswa mo nageng, ga tsentshwa tshokologo.
Diperesente di ka nnang masome a robedi (80) tsa maAforika Borwa ke ba letso la Sub-Sahara. Bona ba arogantswe ka ditlhopha tsa merafe, jaaka Batswana, Bapedi, Batebele, ba buang maleme a a ne a bitswa '''Bantu Language'''. 20 % ya maAforika a setseng e dirwa ke Basweu, baIndia, le maColoured. Go tloga ka 1994, ditlhopha tsotlhe tsa batho ba Aforika Borwa di na le boemedi mo palamenteng le mo dipolotiking ka bophara.
== Leina ==
Naga e e bitswa "Aforika Borwa" ka gonne ke yone naga e le leng kwa tlase tlase borweng ba kontinente ya [[Aforika]]. Fa e ne e tlhamiwa, naga e ne e bitswa "Union of South Africa" ka sekgoga. Go tloga ka 1961, leina la naga la sekgoga ke "Repulic of South Africa". Ka seDutch, naga e ne e bitswa "Zuid-Afrika", mme ka 1983 leina lego le ne la tlosa mme gwa dirisa la Afrikaans la "Suid-Afrika". Go tloga ka 1994, Aforika Borwa e na le maina a le 11 a semmuso, lengwe le lengwe ka ngwe ya dipuo di le 11 tsa semmuso tsa Aforika Borwa.
"Mzansi", go tsa lelemeng la seXhosa, ke leina le le tlwaelegileng la Aforika Borwa.
== Diporofinsi tsa Aferika Borwa ==
Ko bokhutlong jwa aparateiti ka ngwaga wa 1994, fa ba "tsere puso" le ha ba le "gaufi le go tsaya puso" batho ba letso la Bantu ba ne tisiwa ko bokhutlong ha go ne go na le diporofinsi tse nne e bong (Cape, Natal, Orange Free State le Transvaal), le diporofinsi tse dingwe tse dintsha. Porovinsi ngwe le ngwe e buswa ke molamente yo o tlhojwang ngwaga tse botlhano dingwe le dingwe tse di tlang, a thlojwa ke bathophi ba party le maloko a party. Moeteledi pele wa party kana tautona o tlhopha mopalamente wa pelo ya gagwe e le moeteledi pele wa goromente, moteledipele o tla bo a apela matona a puso di porofinsi go ya ka di porofinsi le kitso ya bone. Dithata tsa ba okametseng di porofinsi ke laolwa ke mekolo wa molao; engwe ya dikgang tse di akaretsa botsogo, thuto, mantlo a sechaba le dipalamo tsa sechaba.
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right;"
|-
! Porofinsi
! Provincial capital
! Largest city
! Area (km²)<ref>{{cite book |title=Stats in Brief, 2010 |url=http://www.statssa.gov.za/publications/StatsInBrief/StatsInBrief2010.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2010 |isbn=978-0-621-39563-1 |page=3}}</ref>
! Population (2011 est.)<ref>{{cite web|title=Mid-year population estimates, 2011 |url=http://www.statssa.gov.za/publications/P0302/P03022011.pdf |year=2011 |publisher=Statistics South Africa}}</ref>
|-
|align="left"| [[Eastern Cape]] ||align="left"|[[Bhisho]] ||align="left"|[[Port Elizabeth]] || 168,966 || 6,829,958
|-
|align="left"|[[Free State]] ||align="left"|[[Bloemfontein]] ||align="left"|Bloemfontein || 129,825 || 2,759,644
|-
|align="left"|[[Gauteng]] ||align="left"|[[Johannesburg]] ||align="left"|Johannesburg || 18,178 || 11,328,203
|-
|align="left"|[[KwaZulu-Natal]] ||align="left"|[[Pietermaritzburg]] ||align="left"|[[Durban]] || 94,361 || 10,819,130
|-
|align="left"|[[Limpopo]] ||align="left"|[[Polokwane]] ||align="left"|Polokwane || 125,754 || 5,554,657
|-
|align="left"|[[Mpumalanga]] ||align="left"|[[Nelspruit]] ||align="left"|Nelspruit || 76,495 || 3,657,181
|-
|align="left"|[[North West]] ||align="left"|[[Mahikeng]] ||align="left"|[[Rustenburg]] || 104,882 || 3,253,390
|-
|align="left"|[[Northern Cape]] ||align="left"|[[Kimberley]] ||align="left"|Kimberley || 372,889 || 1,096,731
|-
|align="left"|[[Western Cape]] ||align="left"|[[Cape Town]] ||align="left"|Cape Town || 129,462 || 5,287,863
|}
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commons}}
{{Africa topic}}
[[Karolo:Aforika Borwa| ]]
8co46jcqksvgz7vqmokj4k9r683zeaj
Gauteng
0
780
28182
21295
2022-08-16T16:37:29Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|-26|28|dim:230_region:ZA_type:province|display=title}}
{{Infobox settlement
| name = Gauteng
| settlement_type = [[Diprofense tsa Afrika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = ..Gauteng_Flag(SOUTH_AFRICA).png
| motto = Unity in Diversity
| image_map = Gauteng_in_South_Africa.svg
| map_alt = Mmepe wa Gauteng, ka bohibidu
| map_caption = Mmepe o o bontshang profense ya Gauteng, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
<!-- ditulo le mafelo a mangwe a profense --->
| seat_type = Moshate
| seat = [[Johannesburg]]
| seat1 = [[Johannesburg]]
| seat1_type = Toropo-Kgolo
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = City of Johannesburg
| p2 = City of Tshwane
| p3 = Ekurhuleni
| p4 = Sedibeng
| p5 = Westrand
| official_name = Gauteng
| government_type = Parliamentary system
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = David Makhura
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 18178
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 1913
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 74.1%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 19.1%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 3.5%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 2.6%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sezulu]]
| demographics2_info1 = 17.8%
| demographics2_title2 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info2 = 14.3%
| demographics2_title3 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info3 = 13.8%
| demographics2_title4 = [[Sesotho]]
| demographics2_info4 = 11.6%
| demographics2_title5 = [[Sesotho sa Leboa]]
| demographics2_info5 = 10.6%
| demographics2_title6 = [[Sethosa]]
| demographics2_info6 = 5.5%
<!-- dikarolo tsa nako(s) -------------->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-GT
<!-- website, footnotes -------->
| website = {{URL|http://www.gautengonline.gov.za/}}
| footnotes =
}}
'''Gauteng''' ke enngwe ya diporofinsi tse di robongwe mo [[Aforika Borwa]]. Fa go bapisiwa le tse dingwe, ke ennye, fela ke yone e nang le baagi ba le bantsi go feta diporofinsi tse dingwe.
==Ditso==
Gauteng, ke porofense e e neng e itsega ka leina la Pretoria-Witwatersrand-Vereeniging (PWV) le le tswileng mo go la Transvaal ka ngwaga wa 1994. Lefelo le le tletse ka batho ba lekoko la ANC go tswa kwa ngwageng wa kgethololo ya batho ba bantsho.
==Melao le puso==
Go tswa ka kgwedi ya Motshegano a le thataro, 2009, Paul Mashatile, tona ya pele ya tsa madi yo eleng modulasetilo wa ANC mo porofenseng ya Gauteng, e ne e le moemedi wa ANC mo Gauteng go tloga ka Lwetse a le supa, 2008, go fitlhelela ditlhopho tsa Nomvula Mokonyane yo neng a emelwa ke Mbhazima Shilowa go tswa ka 1999 e be a tlogela ka mathata a neng a tsogile mo ANC a dirileng gore tautona Thabo Mbeki a tlogele setilo<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Gauteng</ref>.
==Itsholelo==
Itsholelo ya Gauteng ke yone e nnileng le seabe mo go tsa madi, mosepele, matshikiyego le madirelo mo lefatsheng la Aforika Borwa go feta mafelo a mangwe. Ebile ke lefelo le e leng gore fa bakgwebi go tswa ko ntle ga Aforika ba feta ka lone ba tla batla go simolola dikgwebo mo Aforika. Lefa Gauteng e le toropo e nnye mo go tse boferabongwe mo Aferika Borwa, e tsaya 1.4% ya lefatshe mo Aforika Borwa - profense e ke nngwe ya mafelo a a oketsang GDP ya Aferika Borwa. Gauteng e dira 10% ya GDP ya Sub Saharan Afrika le 7% ya GDP ya Aforika.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Gauteng}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:Gauteng}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
clv5doyil7kdbfa73xntioladphyp9d
Festus Mogae
0
1584
28195
28156
2022-08-17T07:03:06Z
Fatshelenolarona
9279
+ Commons
wikitext
text/x-wiki
'''Festus Gontebanye Mogae''' (o tshotswe ka [[ngwaga]] wa 1939 [[kgwedi]] ya [[Phatwe]] a tlhola masome a mabedi le bongwe) ke mopolotiki wa [[Botswana|Botswana]] yo o neng a le [[Botswana|Tautona wa Botswana]] go tsweng ka 1998 go ya kwa ngwageng wa 2008. O ne a tsaya mo go Rre Quett Masire e le tautona ka [[ngwaga]] wa 1998 gape o ne a tlhophiwa gape ka kgwedi ya [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 2004; morago ga go nna [[ngwaga]] tse di lesome mo ofising ,o ne a fologa setilo ka [[ngwaga]] wa 2008 gape a tseelwa gape ke [[Lieutenant General Seretse Khama Ian Khama]]. O tsene mo nyalong e e [[boitshepo]] le [[Mme]] Barbara Mogae, gape ba nale [[bana]] ba le [[bararo]] ebong: Chedza , Nametso le Boikaego.
==Botshelo jwa gagwe==
Mogae ke mokalaka (Moshona wa kwa bophirima) sentle , go tswa Sowe. [[Setlhopa]] se sa [[Bakalaka]] se bidiwa Badhalaunda, se se bileditsweng mo go kgosi, Dhalaunda, gape puo ya gagwe ke [[sekalaka]] kgotsa Shona sa kwa bophirima.
Mogae o dirile [[dithuto]] tsa [[economics]] kwa United Kingdom, pele kwa sekoleng sa Oxford, gape kwa mmadikolo wa Sussex. A boela mo [[Botswana]] go tla go dira e le modiri wa [[sesole]] pele fa a dira mo mafelong a pharologanyo le lekgotla la [[International Monetary Fund]] le Bank of Botswana. E ne e le mothusa tautona wa [[Botswana]] go tswa ka [[ngwaga]] wa 1992 go ya ko ngwageng wa 1998.
==Boeteledipele jwa ga Rre Mogae==
Lekoko la ga Mogae ebong [[Botswana Democratic Party]] (BDP), le tsere puso ka ditlhopho tsa [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 1999, mme Mogae a kanelwa lobaka la [[ngwaga]] tse tlhano ka [[Phalane]] a tlhola [[masome a mabedi]] mo ngwageng wa 1999<ref name="IRIN">[http://www.irinnews.org/Report.aspx?ReportId=9860 "BOTSWANA: Mogae sworn in as president"], IRIN, 20 October 1999.</ref><ref name="Sworn">"Botswana: Festus Mogae a bewa go nna tautona", [[Seromamowa]] sa Botswana (nl.newsbank.com), 20 October 1999.</ref> ke rramolao ebong Julian Nganunu kwa lebaleng legolo la lefatshe la metshameko mo[[Gaborone|Gaborone]].<ref name="Sworn"></ref> Mo modirong o ne o,o ne a ikanya go itebaganya le go lwantsha lehuma le letlhoko la ditiro.<ref name="IRIN"></ref>
Go latedisa katlego ya BDP's mo ditlhophong tsa Phalane ngwaga wa 2004, Mogae o ne a kanelwa gape legato la bobedi ka kgwedi ya Ngwanatsele mo ngwagebg wa 2004.<ref>"Update: Festus Mogae a kanelwa go nna tautona wa Botswana", Xinhua (nl.newsbank.com), 2 November 2004.</ref> Mogae o ne a solofetsa go lwantsha lehuma le letlhoko ya ditiro, le gone go emisa kanamo ya mogare wa HIV-AIDS, mo a ithaopileng go o emisa mo Botswana ka ngwaga wa 2016.<ref>[http://www.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=14&Itemid=79 The Government of Botswana– Vision 2016]</ref>
==Tlogelo tiro==
Ka [[kgwedi]] ya [[Phukwi]] a le lesome le bone ka [[ngwaga]] wa 2007, Mogae o ne a bolela dikeletso tsa gagwe tsa go tlogela tiro kgwedi tse di borobabongwe tse di latlang.<ref>[http://www.int.iol.co.za/index.php?set_id=1&click_id=84&art_id=nw20070715145732985C233999 "Botswana's Mogae set to retire"], AFP (''IOL'' ), 15 July 2007.
</ref>
==Dikatlholelo==
Mogae o ne a fiwa tlotla ya Grand Cross ya ''Légion d'honneur{/0 }ke tautona wa France ebong Rre [[Nicolas Sarkozy]] mo kgweding ya Mopitlwe a tlhola masome a mabedi ka ngwaga wa 2008 go bo "a ne a le moeteledipele wa sekao" mo go direleng lefatshe la Botswana "malebela" a puso ya batho ka batho gape le [[puso ee siameng]].<ref>[http://web.archive.org/web/20090205051835/http://afp.google.com/article/ALeqM5j8gbKwn0tsERDokBWPxImPipuWzQ "Sarkozy décore le président du Botswana pour sa bonne gouvernance"], AFP, 20 March 2008 {{fr icon}}.</ref>'' O ne a fologa setilo sa botautona ka Moranang a tlhola ga ngwe ka ngwaga wa 2008 mme a tseelwa ke mothusa tautona Rre Ian Khama.
Mogae o fentse tlotla ya Ibrahim Prize for Achievement in African Leadership ka ngwaga wa 2008, gape o tla fiwa selekanyo sa madi a US$ 5 million go fitlha ngwaga tse di lesome gape le US$ 200,000 ka ngwaga botshelo jwa gagwe jotlhe go tsweng foo. Kwa toropong ya London Phalane a le masome a mabedi ka ngwaga wa 2008, mokwaledi mogolo wa United Nations Rre [[Kofi Annan]] o ne a tlhalosa: "Ketelelo pele ya maemo ya ga tautona Rre Mogae e supile katlego mo matlhong a setshaba kgatlhanong le segajaja sa HIV/AIDS se se neng se tshosa lefatshe le batho mo lobakeng lo lo tlang."<ref>[http://ap.google.com/article/ALeqM5iMKoYhkYTsAnyoXj_qVqqzgeY2qQD93U6E1O0 ap.google.com, Former president of Botswana gets leadership prize]</ref><ref>[http://africa.reuters.com/wire/news/usnLK333438.html reuters.com, Botswana's Mogae wins African leadership prize]</ref>
==Botshelo jwa gagwe gompieno==
Mogae gompieno o dira e le morongwa yo o kgetlhegileng wa lekalana la United Nations Secretary-General mo mererong ya tsa phetlogong loapi. Ka ngwaga wa 2010, o ne a kopana le lekgotla la bogakolodi la U.S. la TeachAIDS.<ref>{{cite news |title=Former President of Botswana, Festus Mogae, joins TeachAIDS Advisory Board|url=http://teachaids.org/blog/former-president-of-botswana-festus-mogae-joins-the-teachaids-advisory-board/|work=[[TeachAIDS]]|date=16 September 2010 |accessdate=16 December 2010 }}</ref>
==Bokhutlo==
Rre Festus Mogae o diretse lefatshe la Botswana ka lobaka lo lo leele. E ne e le tautona yo o ratang batho ebile a dumela mo go reng re le lefatshe re tshwanetse go dirisanya mmogo gore kagiso e rene mo lefatsheng.Tautona o ne a dumela thata mo pusong ya batho ka batho ka a ne aitse gore mongwe le mongwe o botlhokwa mo lefatsheng.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Festus Mogae}}
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME =Mogae, Festus
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =21 August 1939
| PLACE OF BIRTH =[[Serowe]], [[Botswana]]
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Mogae, Festus}}
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
[[Karolo:Tautona wa Botswana]]
i8vrrr4pkeg7rxh9v84ac91jsgauonr
28196
28195
2022-08-17T07:03:15Z
Syunsyunminmin
9010
Undid edits by [[Special:Contribs/Fatshelenolarona|Fatshelenolarona]] ([[User talk:Fatshelenolarona|talk]]) to last version by 143.160.25.25
wikitext
text/x-wiki
'''Festus Gontebanye Mogae''' (o tshotswe ka [[ngwaga]] wa 1939 [[kgwedi]] ya [[Phatwe]] a tlhola masome a mabedi le bongwe) ke mopolotiki wa [[Botswana|Botswana]] yo o neng a le [[Botswana|Tautona wa Botswana]] go tsweng ka 1998 go ya kwa ngwageng wa 2008. O ne a tsaya mo go Rre Quett Masire e le tautona ka [[ngwaga]] wa 1998 gape o ne a tlhophiwa gape ka kgwedi ya [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 2004; morago ga go nna [[ngwaga]] tse di lesome mo ofising ,o ne a fologa setilo ka [[ngwaga]] wa 2008 gape a tseelwa gape ke [[Lieutenant General Seretse Khama Ian Khama]]. O tsene mo nyalong e e [[boitshepo]] le [[Mme]] Barbara Mogae, gape ba nale [[bana]] ba le [[bararo]] ebong: Chedza , Nametso le Boikaego.
==Botshelo jwa gagwe==
Mogae ke mokalaka (Moshona wa kwa bophirima) sentle , go tswa Sowe. [[Setlhopa]] se sa [[Bakalaka]] se bidiwa Badhalaunda, se se bileditsweng mo go kgosi, Dhalaunda, gape puo ya gagwe ke [[sekalaka]] kgotsa Shona sa kwa bophirima.
Mogae o dirile [[dithuto]] tsa [[economics]] kwa United Kingdom, pele kwa sekoleng sa Oxford, gape kwa mmadikolo wa Sussex. A boela mo [[Botswana]] go tla go dira e le modiri wa [[sesole]] pele fa a dira mo mafelong a pharologanyo le lekgotla la [[International Monetary Fund]] le Bank of Botswana. E ne e le mothusa tautona wa [[Botswana]] go tswa ka [[ngwaga]] wa 1992 go ya ko ngwageng wa 1998.
==Boeteledipele jwa ga Rre Mogae==
Lekoko la ga Mogae ebong [[Botswana Democratic Party]] (BDP), le tsere puso ka ditlhopho tsa [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 1999, mme Mogae a kanelwa lobaka la [[ngwaga]] tse tlhano ka [[Phalane]] a tlhola [[masome a mabedi]] mo ngwageng wa 1999<ref name="IRIN">[http://www.irinnews.org/Report.aspx?ReportId=9860 "BOTSWANA: Mogae sworn in as president"], IRIN, 20 October 1999.</ref><ref name="Sworn">"Botswana: Festus Mogae a bewa go nna tautona", [[Seromamowa]] sa Botswana (nl.newsbank.com), 20 October 1999.</ref> ke rramolao ebong Julian Nganunu kwa lebaleng legolo la lefatshe la metshameko mo[[Gaborone|Gaborone]].<ref name="Sworn"></ref> Mo modirong o ne o,o ne a ikanya go itebaganya le go lwantsha lehuma le letlhoko la ditiro.<ref name="IRIN"></ref>
Go latedisa katlego ya BDP's mo ditlhophong tsa Phalane ngwaga wa 2004, Mogae o ne a kanelwa gape legato la bobedi ka kgwedi ya Ngwanatsele mo ngwagebg wa 2004.<ref>"Update: Festus Mogae a kanelwa go nna tautona wa Botswana", Xinhua (nl.newsbank.com), 2 November 2004.</ref> Mogae o ne a solofetsa go lwantsha lehuma le letlhoko ya ditiro, le gone go emisa kanamo ya mogare wa HIV-AIDS, mo a ithaopileng go o emisa mo Botswana ka ngwaga wa 2016.<ref>[http://www.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=14&Itemid=79 The Government of Botswana– Vision 2016]</ref>
==Tlogelo tiro==
Ka [[kgwedi]] ya [[Phukwi]] a le lesome le bone ka [[ngwaga]] wa 2007, Mogae o ne a bolela dikeletso tsa gagwe tsa go tlogela tiro kgwedi tse di borobabongwe tse di latlang.<ref>[http://www.int.iol.co.za/index.php?set_id=1&click_id=84&art_id=nw20070715145732985C233999 "Botswana's Mogae set to retire"], AFP (''IOL'' ), 15 July 2007.
</ref>
==Dikatlholelo==
Mogae o ne a fiwa tlotla ya Grand Cross ya ''Légion d'honneur{/0 }ke tautona wa France ebong Rre [[Nicolas Sarkozy]] mo kgweding ya Mopitlwe a tlhola masome a mabedi ka ngwaga wa 2008 go bo "a ne a le moeteledipele wa sekao" mo go direleng lefatshe la Botswana "malebela" a puso ya batho ka batho gape le [[puso ee siameng]].<ref>[http://web.archive.org/web/20090205051835/http://afp.google.com/article/ALeqM5j8gbKwn0tsERDokBWPxImPipuWzQ "Sarkozy décore le président du Botswana pour sa bonne gouvernance"], AFP, 20 March 2008 {{fr icon}}.</ref>'' O ne a fologa setilo sa botautona ka Moranang a tlhola ga ngwe ka ngwaga wa 2008 mme a tseelwa ke mothusa tautona Rre Ian Khama.
Mogae o fentse tlotla ya Ibrahim Prize for Achievement in African Leadership ka ngwaga wa 2008, gape o tla fiwa selekanyo sa madi a US$ 5 million go fitlha ngwaga tse di lesome gape le US$ 200,000 ka ngwaga botshelo jwa gagwe jotlhe go tsweng foo. Kwa toropong ya London Phalane a le masome a mabedi ka ngwaga wa 2008, mokwaledi mogolo wa United Nations Rre [[Kofi Annan]] o ne a tlhalosa: "Ketelelo pele ya maemo ya ga tautona Rre Mogae e supile katlego mo matlhong a setshaba kgatlhanong le segajaja sa HIV/AIDS se se neng se tshosa lefatshe le batho mo lobakeng lo lo tlang."<ref>[http://ap.google.com/article/ALeqM5iMKoYhkYTsAnyoXj_qVqqzgeY2qQD93U6E1O0 ap.google.com, Former president of Botswana gets leadership prize]</ref><ref>[http://africa.reuters.com/wire/news/usnLK333438.html reuters.com, Botswana's Mogae wins African leadership prize]</ref>
==Botshelo jwa gagwe gompieno==
Mogae gompieno o dira e le morongwa yo o kgetlhegileng wa lekalana la United Nations Secretary-General mo mererong ya tsa phetlogong loapi. Ka ngwaga wa 2010, o ne a kopana le lekgotla la bogakolodi la U.S. la TeachAIDS.<ref>{{cite news |title=Former President of Botswana, Festus Mogae, joins TeachAIDS Advisory Board|url=http://teachaids.org/blog/former-president-of-botswana-festus-mogae-joins-the-teachaids-advisory-board/|work=[[TeachAIDS]]|date=16 September 2010 |accessdate=16 December 2010 }}</ref>
==Bokhutlo==
Rre Festus Mogae o diretse lefatshe la Botswana ka lobaka lo lo leele. E ne e le tautona yo o ratang batho ebile a dumela mo go reng re le lefatshe re tshwanetse go dirisanya mmogo gore kagiso e rene mo lefatsheng.Tautona o ne a dumela thata mo pusong ya batho ka batho ka a ne aitse gore mongwe le mongwe o botlhokwa mo lefatsheng.
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{start box}}
{{s-off}}
{{succession box
|title = [[Vice-President of Botswana]]
|before = [[Peter Mmusi]]
|after = [[Ian Khama]]
|years = 1992–1998
}}
{{succession box
|title = [[President of Botswana]]
|before = [[Quett Masire]]
|after = [[Ian Khama]]
|years = 1998–2008
}}
{{s-ach}}
{{succession box|
title=[[Ibrahim Prize|Prize for Achievement in African Leadership]]
|before = [[Joaquim Chissano]]
|after = [[Pedro Pires]]
|years = 2008}}
{{end box}}
{{Presidents of Botswana}}
{{Vice-Presidents of Botswana}}
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME =Mogae, Festus
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =21 August 1939
| PLACE OF BIRTH =[[Serowe]], [[Botswana]]
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Mogae, Festus}}
[[Category:Batho ba ba tshotsweng ka 1986]]
[[Category:Batho ba ba tshelang]]
[[Category:Tautona wa Botswana]]
[[Category:Mothusa Tautona wa Botswana]]
[[Category:Mmadikolo wa Kholetshe ya Alumni, Oxford]]
[[Category:Mmadikolo wa Alumni Sussex]]
[[Category:Baithuti ba balekane ba kwa Mmadikolo wa kholetshe ya, Oxford]]
[[Category:Tlotla ya Grand Croix ya Légion d'honneur]]
[[Category:Mapolotiki a Botswana Democratic Party]]
4vh3kub7cs3j7ahvmf46tiv987a51of
28197
28196
2022-08-17T07:04:29Z
Syunsyunminmin
9010
Undo revision 28196 by [[Special:Contributions/Syunsyunminmin|Syunsyunminmin]] ([[User talk:Syunsyunminmin|talk]]) : sorry!! mistake operation
wikitext
text/x-wiki
'''Festus Gontebanye Mogae''' (o tshotswe ka [[ngwaga]] wa 1939 [[kgwedi]] ya [[Phatwe]] a tlhola masome a mabedi le bongwe) ke mopolotiki wa [[Botswana|Botswana]] yo o neng a le [[Botswana|Tautona wa Botswana]] go tsweng ka 1998 go ya kwa ngwageng wa 2008. O ne a tsaya mo go Rre Quett Masire e le tautona ka [[ngwaga]] wa 1998 gape o ne a tlhophiwa gape ka kgwedi ya [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 2004; morago ga go nna [[ngwaga]] tse di lesome mo ofising ,o ne a fologa setilo ka [[ngwaga]] wa 2008 gape a tseelwa gape ke [[Lieutenant General Seretse Khama Ian Khama]]. O tsene mo nyalong e e [[boitshepo]] le [[Mme]] Barbara Mogae, gape ba nale [[bana]] ba le [[bararo]] ebong: Chedza , Nametso le Boikaego.
==Botshelo jwa gagwe==
Mogae ke mokalaka (Moshona wa kwa bophirima) sentle , go tswa Sowe. [[Setlhopa]] se sa [[Bakalaka]] se bidiwa Badhalaunda, se se bileditsweng mo go kgosi, Dhalaunda, gape puo ya gagwe ke [[sekalaka]] kgotsa Shona sa kwa bophirima.
Mogae o dirile [[dithuto]] tsa [[economics]] kwa United Kingdom, pele kwa sekoleng sa Oxford, gape kwa mmadikolo wa Sussex. A boela mo [[Botswana]] go tla go dira e le modiri wa [[sesole]] pele fa a dira mo mafelong a pharologanyo le lekgotla la [[International Monetary Fund]] le Bank of Botswana. E ne e le mothusa tautona wa [[Botswana]] go tswa ka [[ngwaga]] wa 1992 go ya ko ngwageng wa 1998.
==Boeteledipele jwa ga Rre Mogae==
Lekoko la ga Mogae ebong [[Botswana Democratic Party]] (BDP), le tsere puso ka ditlhopho tsa [[Phalane]] [[ngwaga]] wa 1999, mme Mogae a kanelwa lobaka la [[ngwaga]] tse tlhano ka [[Phalane]] a tlhola [[masome a mabedi]] mo ngwageng wa 1999<ref name="IRIN">[http://www.irinnews.org/Report.aspx?ReportId=9860 "BOTSWANA: Mogae sworn in as president"], IRIN, 20 October 1999.</ref><ref name="Sworn">"Botswana: Festus Mogae a bewa go nna tautona", [[Seromamowa]] sa Botswana (nl.newsbank.com), 20 October 1999.</ref> ke rramolao ebong Julian Nganunu kwa lebaleng legolo la lefatshe la metshameko mo[[Gaborone|Gaborone]].<ref name="Sworn"></ref> Mo modirong o ne o,o ne a ikanya go itebaganya le go lwantsha lehuma le letlhoko la ditiro.<ref name="IRIN"></ref>
Go latedisa katlego ya BDP's mo ditlhophong tsa Phalane ngwaga wa 2004, Mogae o ne a kanelwa gape legato la bobedi ka kgwedi ya Ngwanatsele mo ngwagebg wa 2004.<ref>"Update: Festus Mogae a kanelwa go nna tautona wa Botswana", Xinhua (nl.newsbank.com), 2 November 2004.</ref> Mogae o ne a solofetsa go lwantsha lehuma le letlhoko ya ditiro, le gone go emisa kanamo ya mogare wa HIV-AIDS, mo a ithaopileng go o emisa mo Botswana ka ngwaga wa 2016.<ref>[http://www.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=14&Itemid=79 The Government of Botswana– Vision 2016]</ref>
==Tlogelo tiro==
Ka [[kgwedi]] ya [[Phukwi]] a le lesome le bone ka [[ngwaga]] wa 2007, Mogae o ne a bolela dikeletso tsa gagwe tsa go tlogela tiro kgwedi tse di borobabongwe tse di latlang.<ref>[http://www.int.iol.co.za/index.php?set_id=1&click_id=84&art_id=nw20070715145732985C233999 "Botswana's Mogae set to retire"], AFP (''IOL'' ), 15 July 2007.
</ref>
==Dikatlholelo==
Mogae o ne a fiwa tlotla ya Grand Cross ya ''Légion d'honneur{/0 }ke tautona wa France ebong Rre [[Nicolas Sarkozy]] mo kgweding ya Mopitlwe a tlhola masome a mabedi ka ngwaga wa 2008 go bo "a ne a le moeteledipele wa sekao" mo go direleng lefatshe la Botswana "malebela" a puso ya batho ka batho gape le [[puso ee siameng]].<ref>[http://web.archive.org/web/20090205051835/http://afp.google.com/article/ALeqM5j8gbKwn0tsERDokBWPxImPipuWzQ "Sarkozy décore le président du Botswana pour sa bonne gouvernance"], AFP, 20 March 2008 {{fr icon}}.</ref>'' O ne a fologa setilo sa botautona ka Moranang a tlhola ga ngwe ka ngwaga wa 2008 mme a tseelwa ke mothusa tautona Rre Ian Khama.
Mogae o fentse tlotla ya Ibrahim Prize for Achievement in African Leadership ka ngwaga wa 2008, gape o tla fiwa selekanyo sa madi a US$ 5 million go fitlha ngwaga tse di lesome gape le US$ 200,000 ka ngwaga botshelo jwa gagwe jotlhe go tsweng foo. Kwa toropong ya London Phalane a le masome a mabedi ka ngwaga wa 2008, mokwaledi mogolo wa United Nations Rre [[Kofi Annan]] o ne a tlhalosa: "Ketelelo pele ya maemo ya ga tautona Rre Mogae e supile katlego mo matlhong a setshaba kgatlhanong le segajaja sa HIV/AIDS se se neng se tshosa lefatshe le batho mo lobakeng lo lo tlang."<ref>[http://ap.google.com/article/ALeqM5iMKoYhkYTsAnyoXj_qVqqzgeY2qQD93U6E1O0 ap.google.com, Former president of Botswana gets leadership prize]</ref><ref>[http://africa.reuters.com/wire/news/usnLK333438.html reuters.com, Botswana's Mogae wins African leadership prize]</ref>
==Botshelo jwa gagwe gompieno==
Mogae gompieno o dira e le morongwa yo o kgetlhegileng wa lekalana la United Nations Secretary-General mo mererong ya tsa phetlogong loapi. Ka ngwaga wa 2010, o ne a kopana le lekgotla la bogakolodi la U.S. la TeachAIDS.<ref>{{cite news |title=Former President of Botswana, Festus Mogae, joins TeachAIDS Advisory Board|url=http://teachaids.org/blog/former-president-of-botswana-festus-mogae-joins-the-teachaids-advisory-board/|work=[[TeachAIDS]]|date=16 September 2010 |accessdate=16 December 2010 }}</ref>
==Bokhutlo==
Rre Festus Mogae o diretse lefatshe la Botswana ka lobaka lo lo leele. E ne e le tautona yo o ratang batho ebile a dumela mo go reng re le lefatshe re tshwanetse go dirisanya mmogo gore kagiso e rene mo lefatsheng.Tautona o ne a dumela thata mo pusong ya batho ka batho ka a ne aitse gore mongwe le mongwe o botlhokwa mo lefatsheng.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Festus Mogae}}
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME =Mogae, Festus
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =21 August 1939
| PLACE OF BIRTH =[[Serowe]], [[Botswana]]
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Mogae, Festus}}
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
[[Karolo:Tautona wa Botswana]]
i8vrrr4pkeg7rxh9v84ac91jsgauonr
Bophuthatswana
0
1985
28186
24550
2022-08-16T16:44:58Z
Fatshelenolarona
9279
+ Dikgoge tsa kwa ntle
wikitext
text/x-wiki
{| border=1 align=right cellpadding=4 cellspacing=0 width=300 style="margin: 0 0 1em 1em; background: #f9f9f9; border: 1px #aaaaaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;"
|+<big><big>'''Bophuthatswana'''</big></big>
|-
| style="background:#efefef;" align="center" colspan=2 |
{| border="0" cellpadding="2" cellspacing="0"
|-
| align="center" width="140px" | [[File:Flag of Bophuthatswana (1972–1994).svg|125px|Flag of Bophuthatswana]]
| align="center" width="140px" | [[File:Coat of arms of Bophuthatswana.svg|135px]]
|-
| align="center" width="140px" | ([[Folaga la Bophuthatswana|Folaga]])
| align="center" width="140px" | ([[Coat of Arms of Bophuthatswana|Coat of Arms]])
|}
|-
| align="center" colspan=2 | <small>''[[National motto]]: Tshwaraganang Lo Dire Pula E Ne''</big>
|-
| align=center colspan=2 | [[File:Bophuthatswana in South Africa.svg]]
|}
'''Bophuthatswana''' e ne ele nngwe ya magae-mafatshe a maloba a puso ya maloba ya [[Aforika Borwa]] ya kgatelelo le tlhaolele. Maikaelelo e ne e le go aroganya batho-bantsho ka kakaretso go basweu bao ba neng ba dumela batho-batsho ba le ko tlase ka tlholego le botlhale mo go bona. Moetapele wa Bophuthatswana o ne a itsege ka Dr [[Lucas Manyane Mangope]].Magae-mafatshe a mmuso wa maloba a feletse a ne a akaretsa Transkei (Ma-Xhosa), Bophuthatswana (Batswana), Venda (Ma-Venda), Ciskei (Ma-Xhosa). Puso ya Bophuthatswana e ne ya phutlama moraga ga baagi ba puso-legae leo ba lwela go akaretswa mo pusong e ntsha ya Aforika Borwa fa tlhaolele e sena fo fedisiwa ke puso ya basweu ba maloba. batho ba botswana
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Bophuthatswana}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
7zib6syyrj4671gas8f45dtbodoi1lp
Foreistata
0
2317
28183
24927
2022-08-16T16:39:49Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Foreistata
| native_name = Free State<span style="color:#aaa;font-size:12px">(English)</span><br />
Vrystaat <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Afrikaans)</span><br />
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = ..Free_State_Flag(SOUTH_AFRICA).png
| motto = Katleho ka kopano (Success through unity)
| image_map = Free_State_in_South_Africa.svg
| map_caption = Free State, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| seat_type = Moshate
| seat = [[Bloemfontein]]
| seat1 = [[Bloemfontein]]
| seat1_type = Toropokgolo
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Xhariep District Municipality|Xhariep]]
| p2 = [[Motheo District Municipality|Motheo]]
| p3 = [[Lejweleputswa District Municipality|Lejweleputswa]]
| p4 = [[Thabo Mafutsanyana District Municipality|Thabo Mafutsanyana]]
| p5 = [[Fezile Dabi District Municipality|Fezile Dabi]]
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Sisi Ntombela
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 129825
|total_type = Palo gotlhe
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 3291
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 87.6%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 8.7%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 3.1%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.4%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sesotho]]
| demographics2_info1 = 64.2%
| demographics2_title2 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info2 = 12.7%
| demographics2_title3 = [[Sethosa]]
| demographics2_info3 = 7.5%
| demographics2_title4 = [[Setswana]]
| demographics2_info4 = 5.2%
| demographics2_title5 = [[Sezulu]]
| demographics2_info5 = 4.4%
| demographics2_title6 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info6 = 2.9%
<!-- dikarolo tsa nako(s) -------------->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-FS
<!-- website, footnotes -------->
| website = {{URL|http://www.freestateonline.fs.gov.za}}
| footnotes
}}
'''Foreistata''' ke kgaolo nngwe ya lefathse la [[Aforika Borwa]]. Kgaolo e e fithlelwa mo toropong ya [[Bloemfontein]], lefelo le go direlwang melao ya Afreka Borwa teng. Ditso tsa lefelo le di thlolega kwa Orange Free State Boer Republic go fitlha kwa kgaolong ya Orange Free State.
==Thutafatshe==
Lefelo la Free State le fitlhelwa mogare ga lefatshe la Aforika Borwa. Monate wa loapi le go nonofa ga mmu go rotloetsa kgebo ya tsa temo-thuo. Dipolasi tse di fetang dikete dile masome a mararo, tse di robileng tlhka e nntsi ya lefatshe di etsiwe ka leina le go tweng Sesigo sa Aferika Borwa.
==Meepo ya ditswa mmung==
Free State ke lefelo lele humileng di tswang mmung, ka gouta ee nang le boemo mo gore dirweng ga yone mo mafatsheng otlhe. Kepo ya ditswang mmung kgaolong eo ke yane mmereko o go hirwang batho ba le bantsi. Kgaolo e e nale meepo ya ditswa mmung ele lesome le bobedi ee epang 30% ya gouta ya Aferika Borwa e bile e baya Aferika Borwa momaemong a botlhano mo go direng gouta gareng ga mafatshe otlhe.
==Itsholelo==
Lefelo le ke lone sesigo sa Aforika Borwa ka le nale temothuo ele pelo ya itsholelo ga mmogo le meepo ka ko gouteng eleng mmamane wa go hira.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Free State}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:Free State}}
[[Category:Aforika Borwa]]
[[Category:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
136icu2u8a17tjwg1k6hdof6hi9gmhi
28184
28183
2022-08-16T16:40:19Z
Fatshelenolarona
9279
Karolo
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Foreistata
| native_name = Free State<span style="color:#aaa;font-size:12px">(English)</span><br />
Vrystaat <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Afrikaans)</span><br />
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = ..Free_State_Flag(SOUTH_AFRICA).png
| motto = Katleho ka kopano (Success through unity)
| image_map = Free_State_in_South_Africa.svg
| map_caption = Free State, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| seat_type = Moshate
| seat = [[Bloemfontein]]
| seat1 = [[Bloemfontein]]
| seat1_type = Toropokgolo
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Xhariep District Municipality|Xhariep]]
| p2 = [[Motheo District Municipality|Motheo]]
| p3 = [[Lejweleputswa District Municipality|Lejweleputswa]]
| p4 = [[Thabo Mafutsanyana District Municipality|Thabo Mafutsanyana]]
| p5 = [[Fezile Dabi District Municipality|Fezile Dabi]]
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Sisi Ntombela
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 129825
|total_type = Palo gotlhe
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 3291
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 87.6%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 8.7%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 3.1%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.4%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sesotho]]
| demographics2_info1 = 64.2%
| demographics2_title2 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info2 = 12.7%
| demographics2_title3 = [[Sethosa]]
| demographics2_info3 = 7.5%
| demographics2_title4 = [[Setswana]]
| demographics2_info4 = 5.2%
| demographics2_title5 = [[Sezulu]]
| demographics2_info5 = 4.4%
| demographics2_title6 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info6 = 2.9%
<!-- dikarolo tsa nako(s) -------------->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-FS
<!-- website, footnotes -------->
| website = {{URL|http://www.freestateonline.fs.gov.za}}
| footnotes
}}
'''Foreistata''' ke kgaolo nngwe ya lefathse la [[Aforika Borwa]]. Kgaolo e e fithlelwa mo toropong ya [[Bloemfontein]], lefelo le go direlwang melao ya Afreka Borwa teng. Ditso tsa lefelo le di thlolega kwa Orange Free State Boer Republic go fitlha kwa kgaolong ya Orange Free State.
==Thutafatshe==
Lefelo la Free State le fitlhelwa mogare ga lefatshe la Aforika Borwa. Monate wa loapi le go nonofa ga mmu go rotloetsa kgebo ya tsa temo-thuo. Dipolasi tse di fetang dikete dile masome a mararo, tse di robileng tlhka e nntsi ya lefatshe di etsiwe ka leina le go tweng Sesigo sa Aferika Borwa.
==Meepo ya ditswa mmung==
Free State ke lefelo lele humileng di tswang mmung, ka gouta ee nang le boemo mo gore dirweng ga yone mo mafatsheng otlhe. Kepo ya ditswang mmung kgaolong eo ke yane mmereko o go hirwang batho ba le bantsi. Kgaolo e e nale meepo ya ditswa mmung ele lesome le bobedi ee epang 30% ya gouta ya Aferika Borwa e bile e baya Aferika Borwa momaemong a botlhano mo go direng gouta gareng ga mafatshe otlhe.
==Itsholelo==
Lefelo le ke lone sesigo sa Aforika Borwa ka le nale temothuo ele pelo ya itsholelo ga mmogo le meepo ka ko gouteng eleng mmamane wa go hira.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Free State}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:Free State}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
ldcoo9rwsmnh3yb7jyqirg1cheq3yuj
Kapa Bokone
0
2318
28181
27438
2022-08-16T16:34:45Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Kapa Bokone
| native_name = Northern Cape <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Sekgoga)</span><br />
Noord-Kaap<span style="color:#aaa;font-size:12px">(Afrikaans)</span><br />Mntla-Kapa <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Sethosa)</span><br />
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = Flag of the Northern Cape Province.png
| motto = ''Sa ǁa ǃaĩsi 'uĩsi'' (Strive for a better life)
| image_map = Northern Cape in South Africa.svg
| map_caption = Northern Cape, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| seat_type = Moshate
| seat = [[Kimberley]]
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Namakawa District Municipality|Namakawa]]
| p2 = [[Pixley ka Seme District Municipality|Pixley ka Seme]]
| p3 = [[ZF Mgcawa District Municipality|ZF Mgcawa]]
| p4 = [[Frances Baard District Municipality|Frances Baard]]
| p5 = [[John Taolo Gaetsewe District Municipality|John Taolo Gaetsewe]]
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = [[Sylvia Lucas]]
| area_total_km2 = 372889
| total_type = Palo gotlhe
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 2156
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m = 0
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho <ref name="cib2011" />
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 50.4%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 7.1%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 40.3
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.7%
| demographics_type2 = Maleme <ref name="cib2011" />
| demographics2_title1 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info1 = 53.8%
| demographics2_title2 = [[Setswana]]
| demographics2_info2 = 33.1%
| demographics2_title3 = [[Sethosa]]
| demographics2_info3 = 5.3%
| demographics2_title4 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info4 = 3.4%
| demographics2_title5 = [[Sesotho]]
| demographics2_info5 = 1.3%
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
| iso_code = ZA-NC
| website = [http://www.northern-cape.gov.za/ www.northern-cape.gov.za]
| footnotes =
}}
'''Kapa Bokone''' ke nngwe ya dikgaolo tsa lefatshe la [[Aferika Borwa]]. Ke yone kgaolo e tona fa e tshwantshanngwa le dikgaolo tse dingwe mo lefatsheng la Aferika Borwa. E kgaogana melelwane ya boditshaba le mafatshe a [[Botswana]] le [[Namibia]]. Kgaolo e e agilwe ka ngawaga wa 1994 fa kgaolo ya Cape e ne e kgaogana. Toropokgolo ya yone e bidiwa [[Kimberley]]. E akaretsa lefelo la diphologolo la Kalahari Gemsbok National Park, nngwe ya mafelo a a pataganetsweng ke lefatshe la Botswana le Aferika Borwa le le sireleditseng diphologolo.Lefelo le le akaretsa maphothophotho a Augrabies gape le moepo wa Kimberley yo o mo kgaolong le Alexander Bay.Kgaolo ya Namaqualand e e mo bophirima e itsege thata ka ditlhatsana le dithunya tse di mo lefelong la Namaqualand. Toropo e e mo borwa ya De Aar le Colesberg, mo lefelong la Karoo, ke tsone tse di lomaganyang ka tsa mesepele le dipalamo go ya kwa toropong ya Johannesburg, Cape Town le Port Elizabeth. Mo bokonebotlhaba, Kuruman o itse ga lefelo le go neng go nna barongwa ba mafatshe a sele. Noka ya Orange e elela e fetla ka lefelo le, e aga molelwane fa gare ga Free State mo borwabotlhaba gape le lefatshe la Namibia mo bokonebotlhaba. Metsi a noka e a dirisiwa thata go nosetsa maungo mo kgaolong ya Upington<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Orange_River</ref>.
==Puo e e buiwang==
Palo ya batho ba ba buang puo ya Seburu e fetla palo ya batho ba ba buang dipuo tse dingwe mo lefelong le bogolo jang mo kgaolong ya Bokonebotlhaba jwa Cape go nale dikgaolo tse dingwe. Dipuo tse di tumileng ebile di dirisiwa thata fa go buiwa mo bokone jwa Cape di akaretsa Seburu, Setswana, Sexhosa, gape le Sekgowa. Bontsi jwa ba bangwe ba buwa dipuo tse di tumileng mo Aferika Borwa, mme ba bangwe ke ba Khoisan<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Khoisan_languages</ref>.
==Popego lefatshe==
Kgaolo ya Cape e dikagenyeditswe ke ditlhaba tse ditona, mme se se baka gore go nne sereme. Lefelo le tshwantshangwa le mafatshe a mangwe a tshwana le la Germany. Se se itumedisang ka lefelo le ke gore le letona gape le bo le nna le batho ba le bantsi<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_cities_and_towns_in_the_Northern_Cape</ref>.
==Metswedi==
{{reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Northern Cape}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Category:Aforika Borwa]]
[[Category:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
hb1sndwsjcghgw0p8f9uohfauwsaej7
Kapa Bophirima
0
2319
28180
24413
2022-08-16T16:32:52Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| coordinates_region = ZA
| name = Kapa Bophirima
| native_name = Western Cape <span style="color:#aaa;font-size:12px">(English)</span><br />
Wes-Kaap <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Afrikaans)</span><br />
| settlement_type = [[Diprofense tsa Afrika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = Flag of the Western Cape Province.png
| motto = Spes Bona (Good Hope)
| image_map = Western_Cape_in_South_Africa.svg
| map_caption = Kapa Bophirima, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| seat_type = Moshate
| seat = [[Cape Town]]
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[City of Cape Town]]
| p2 = [[West Coast District Municipality|West Coast]]
| p3 = [[Cape Winelands District Municipality|Cape Winelands]]
| p4 = [[Overberg District Municipality|Overberg]]
| p5 = [[Eden District Municipality|Eden]]
| p6 = [[Central Karoo District Municipality|Central Karoo]]
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = [[Alan Winde]]
| area_total_km2 = 129462
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 2325
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m = 0
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho <ref name="cib2011" />
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 32.8%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 15.7%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 48.8
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 1.0%
| demographics_type2 = Maleme <ref name="cib2011" />
| demographics2_title1 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info1 = 49.7%
| demographics2_title3 = [[Sexhosa]]
| demographics2_info3 = 24.7%
| demographics2_title4 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info4 = 20.2%
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-WC
<!-- website, footnotes -------->
| website = [http://www.westerncape.gov.za/ www.westerncape.gov.za]
| footnotes =
}}
'''{{PAGENAME}}''' ke nngwe ya diporofinsi mo [[Aforika Borwa]]. Toropo kgolo ke [[Cape Town]]. Ka ngwaga wa 1994, tkgaolo e e agang Western Cape e ne ele bontlha bongwe jo bo tona (bo bidiwang) Cape Province. Ka maiteko a go tlisa bokopano jwa batho mo lefelong le Aforika Borwa ka ngwaga wa 1910, o ne a bidiwa Cape Colony.
==Seemo Sa Bosa==
Western Cape o nale seemo sa bosa se se pharologanyo le mafelo a mangwe,se se bakiwa ke ka fa lefatshe le bopegileng le bone bokgola jo bo apesang lefelo le gotswa mawatleng a mabedi a Indian (bokgola jo bo bothitho) gape le Atlantic (bokgola jo bo tsididi), ka go rialo seemo sa loapi se nna se ntse se fetoga nako le nako mo nakong e khutswane. Bontsi jwa selekanyo sa lefelo le itsege ka, mariga a a bokgolo le, selemo se se bothitho. Bogare jwa lefelo la Karoo hgo nale seemp se iketlileng le mariga a a tsididi, mme dipula tsa medupi tsone ga di a twaelesega mo go kalo. Ka boripana fela ke gore dipula tsa dikgadima ga se tse di tlwaelesegileng mo lefelong fa e se fela kwa Karoo. Mogote le botsididi jo bo feteletseng ke tse di tlwelesegileng fela mo bogare jwa mafelo, mme se se sa tlwaelesega mo mafelong a fa lotshing la lewatle. Kapoko e tlwaelesegile fela that mo lefelong ka go apesa lefatshe, mme ga se gantsi o ka fitlhela go nale matsi a a omeletseng mo mafelo a a fa lotshing la noko le kwa go lemelwang teng.<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Mediterranean_climate</ref>
==Ditoropo le ditoropokgolo==
Bontsi jwa ditoropo ke tse di agilweng sentle ka bonokopila ebile se se baka tlisa batho go tla go gweba mme morago go tlokafatse itsholelo ya lefatshe. Dipalo tse di fa tlase ke tsa ditoropo fela:
{| class="wikitable"
|-
! Toropo !! Palo ya batho
|-
| Cape Town || 1,000,000++
|-
| George || 200,000+
|-
| Worcester || 50,000+
|-
| Robertson || 10,000+
|-
| Arniston || < 10,000
|}<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_cities_and_towns_in_the_Western_Cape</ref>.
==Itsholelo==
Seekanyo sa itsholelo sa Western Cape fa go lebilwe GDP ka ngwaga wa 2008 e ne e le R268.26bn, mme se se dire gore lefelo le le nne la bobedi mo tlhabololeng itsholelo ya lefatshe la Aforika Borwa, ka selekanyo sa 14.3% le nale itsholelo e e golang ka bofefo mme se se baya lefatshe mo maemong a a mantle go ka phadisanya le a mangwe lefatshe ka bophara,itsholelo e ne ya gola gape ka selekanyo sa 4% ka ngwaga wa 2008 mme ebile gape go solofetswe kooketsego ya selekanyo sa 3.2% mo ngwageng wa 2011.<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_the_Western_Cape</ref>
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
*[[:en:wikipedia.org/wiki/Cape_Town|Cape Town]]
*[[:en:wikipedia.org/wiki/George,_Western_Cape|George]]
*[[:en:wikipedia.org/wiki/Worcester,_Western_Cape|Worcester]]
*[[:en:wikipedia.org/wiki/Robertson,_Western_Cape|Robertson]]
*[[:en:wikipedia.org/wiki/Arniston,_Western_Cape|Arniston]]
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Western Cape}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Category:Aforika Borwa]]
[[Category:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
grs7nhic3ssv0ucdyl0rk54rmviy5e3
KwaZulu-Natal
0
2320
28178
24414
2022-08-16T16:25:33Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi, Dikgoge tsa kwa ntle
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = KwaZulu-Natal
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = ..KwaZulu-Natal_Flag(SOUTH_AFRICA).png
| motto = Masisukume sakhe (Ga re tsogeng re age)
| image_map = KwaZulu-Natal_in_South_Africa.svg
| map_caption = KwaZulu-Natal, Aforika Borwa
| map_alt = KZN, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| seat_type = Moshate
| seat = [[Pietermaritzburg]]
| seat1 = [[Durban]]
| seat1_type = Toropo-Kgolo
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[eThekwini Metropolitan Municipality|eThekwini]]
| p2 = [[Ugu District Municipality|Ugu]]
| p3 = [[Umgungundlovu District Municipality|Umgungundlovu]]
| p4 = [[Uthukela District Municipality|Uthukela]]
| p5 = [[Umzinyathi District Municipality|Umzinyathi]]
| p6 = [[Amajuba District Municipality|Amajuba]]
| p7 = [[Zululand District Municipality|Zululand]]
| p8 = [[Umkhanyakude District Municipality|Umkhanyakude]]
| p9 = [[uThungulu District Municipality|uThungulu]]
| p10 = [[iLembe District Municipality|iLembe]]
| p11 = [[Sisonke District Municipality|Sisonke]]
| government_type = Parliamentary system
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Sihle Zikalala
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 94361
| total_type = Palo gotlhe
| elevation_max_m = 3451
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 86.8%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 4.2%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 1.4%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]/Asian
| demographics1_info4 = 7.4%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sezulu]]
| demographics2_info1 = 77.8%
| demographics2_title2 = [[Sekgoga]]
| demographics2_info2 = 13.2%
| demographics2_title3 = [[Seburu]]
| demographics2_info3 = 1.6%
| demographics2_title4 = [[Sethosa]]
| demographics2_info4 = 3.4%
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
| iso_code = ZA-NL
| website = [http://www.kwazulunatal.gov.za www.kwazulunatal.gov.za]
}}
'''KwaZulu-Natal''' ('''KZN''', kgotsa '''Natal''') ke nngwe ya [[Diprofense tsa Aforika Borwa|diprofense tse di robongwe]] tsa naga ya [[Aforika Borwa]]. Profense e e borwa-botlhaba ba naga ya Aforika Borwa, mme e na le lebopo le le telele la lewatle la Indian Ocean. Profense e e aroganya botara le diprofense di le tharo, gape le naga ya Mozambique, Swaziland, le Lesotho. Toropo-kgolo ya profense e ke [[Durban]], e gape e tlaelegileng ka leina la ''Thekwini'' kgotsa eThekwini.
Ka dingwaga tsa bo 1830, le masimologong ga dingwaga tsa bo 1840, karolo e e bokoneng ba profense e, e ne e le lefatshe la BaZulu le bidiwang ''''Zulu Kingdom''', mme borweng gona e le lefatshe la Maburu lene le bidiwang '''Natalia''' nakwana e khutshwane pele le fetolwa go nna '''Koloni ya Brithani ya Natal''' (British Colony of Natal) ka 1843.
KwaZulu-Natal le botsallo ba batho ba bantsi ba ba itsagaleng mo Aforika Borwa jaaka: Albert Luthuli, Pixley ka Isaka Seme, John Langalibalele Dube, Mangosuthu Buthelezi, Anton Lembede, Jacob Zuma, le Bhambatha.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|KwaZulu-Natal}}
{{diPorofinsi mo Aferika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Category:Aforika Borwa]]
[[Category:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
0n1j1rft4l73z4y35d734kuqu7q9rgx
Eastern Cape
0
2321
28185
27462
2022-08-16T16:41:47Z
Fatshelenolarona
9279
+ Dikgoge tsa kwa ntle
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
<!-- See Template:Infobox settlement for additional fields and descriptions -->| name = Kapa Botlhaba
| native_name = {{Plainlist|
{{native name|xh|iMpuma-Koloni}}
{{native name|af|Oos-Kaap}}
}}
| settlement_type = [[Diporofinsi tsa Aforika Borwa|Porofinsi]]
<!-- images, nickname, motto --->
<!-- images, nickname, motto --->| image_flag = File:Flag of the Eastern Cape Province.png
| image_shield = Eastern Cape arms.svg
| motto = Development through Unity
<!-- maps and coordinates ------>| image_map = Eastern Cape in South Africa.svg
| mapsize =
| map_alt = Map showing the location of the Eastern Cape in the southern part of South Africa
| map_caption = Location of the Eastern Cape in South Africa
<!-- location ------------------>| subdivision_type = Country
| subdivision_name = {{ZAF}}
<!-- established --------------->| established_title = Established
| established_date = 27 April 1994
<!-- seat, smaller parts ------->| seat_type = Toropo Kgolo
| seat = [[Bhisho]]
| seat1_type = Largest city
| seat1 = [[Gqeberha]]
| parts_type = [[Districts of South Africa|Districts]]
| p1 = [[Nelson Mandela Bay Municipality|Nelson Mandela Bay]]
| p2 = [[Buffalo City Metropolitan Municipality|Buffalo City]]
| p3 = [[Sarah Baartman District Municipality|Sarah Baartman]]
| p4 = [[Amathole District Municipality|Amathole]]
| p5 = [[Chris Hani District Municipality|Chris Hani]]
| p6 = [[Joe Gqabi District Municipality|Joe Gqabi]]
| p7 = [[OR Thambo District Municipality|OR Thambo]]
| p8 = [[Alfred Nzo District Municipality|Alfred Nzo]]
<!-- government type, leaders -->| government_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_party = [[African National Congress|ANC]]
| leader_title = [[Premier of the Eastern Cape|Premier]]
| leader_name = [[Oscar Mabuyane]]
| leader_title1 = Legislature
| leader_name1 = [[Eastern Cape Provincial Legislature]]
<!-- area ---------------------->| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/census/census_2011/census_products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150513171240/http://www.statssa.gov.za/census/census_2011/census_products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |archive-date=13 May 2015 |url-status=live}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 168966
| area_rank = [[List of South African provinces by area|2nd in South Africa]]
<!-- elevation ----------------->| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 3019
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m = 0
<!-- population ---------------->| population_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|18}}<ref>{{cite report |title=Mid-year population estimates, 2021 |publisher=Statistics South Africa |date=19 July 2021 |page=2 |url=http://www.statssa.gov.za/publications/P0302/P03022021.pdf |access-date=19 July 2021}}</ref>
| population_total = 6562053
| population_as_of = 2011
| population_density_km2 = auto
| population_est = 6676590
| pop_est_as_of = 2021
| population_rank = [[List of South African provinces by population|4th in South Africa]]
| population_density_rank = [[List of South African provinces by population density|6th in South Africa]]
| population_demonym = <!-- demonym, ie. Liverpudlian for someone from Liverpool -->
| population_note = <!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Population groups
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantu peoples of South Africa|Black]]
| demographics1_info1 = 86.3%
| demographics1_title2 = [[Coloured]]
| demographics1_info2 = 8.3%
| demographics1_title3 = [[White South African|White]]
| demographics1_info3 = 4.7%
| demographics1_title4 = [[Indian South African|Indian]] or [[Asian South African|Asian]]
| demographics1_info4 = 0.4%
<!-- demographics (section 2) -->| demographics_type2 = Languages
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Xhosa language|Xhosa]]
| demographics2_info1 = 78.8%
| demographics2_title2 = [[Afrikaans language|Afrikaans]]
| demographics2_info2 = 10.6%
| demographics2_title3 = English
| demographics2_info3 = 5.6%
| demographics2_title4 = [[Sotho language|Sotho]]
| demographics2_info4 = 2.5%
<!-- time zone(s) -------------->| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- postal codes, area code --->| iso_code = ZA-EC
| blank_name_sec1 = [[Human Development Index|HDI]] (2019)
| blank_info_sec1 = 0.671<ref name="GlobalDataLab">{{Cite web|url=https://hdi.globaldatalab.org/areadata/shdi/|title=Sub-national HDI – Area Database – Global Data Lab|website=hdi.globaldatalab.org|language=en|access-date=13 September 2018}}</ref><br/>{{color|#fc0|medium}} · [[List of South African provinces by Human Development Index|9th of 9]]
<!-- website, footnotes -------->| website = [http://www.ecprov.gov.za/ www.ecprov.gov.za]
| footnotes =
| official_name =
}}
'''Eastern Cape''' ke nngwe ya diporofinsi mo [[Aforika Borwa]] e e tlholegileng ka ngwaga wa 1994 gape o dikagantswe ke metsana ya MaXhosa ba kwaTranskei <ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Transkei</ref> le ba ba kwaCiskei<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Ciskei</ref>, ga mmogo le lefelo la Cape Province<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Cape_Province</ref>.
Go nnile le dikitsaetsego tsa gore porofinsi e na le makgotlatshekelo a le mane a boleng jo bo rileng (kwa [[Grahamstown]], [[Port Elizabeth]], [[Bhisho]] le [[Mthatha]]) a a dikaganyeditseng motse wa [[KwaZulu-Natal]] o o mo porofinsing e. Ka ntlha ya ditlhabololo tse di neng tsa dirwa mo metseng se se ne sa dira metsana e e nne le molelwane ya diporofinsi ma gareng ga yone.
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Eastern Cape}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
ky8gr1gkk8jry5u0bw19pndk0m2y8zy
Pelonomi Venson-Moitoi
0
3300
28199
28163
2022-08-17T07:09:37Z
Fatshelenolarona
9279
/* Dikgoge tsa kwa ntle */+ Commons
wikitext
text/x-wiki
'''Pelonomi Venson-Moitoi''' ke Motswana mokwaladikgang gape le lepolotiki le le emetseng phuthego ya Botswana Democratic Party. O ne a tlhophiwa go ya lekgotleng le legolo le le dirang melao ka ngwaga wa 1999 e le mongwe wa leloko le le kgetlhegileng go tlhophiwa gape a tlhophiwa mo ditlhophong tsa ngwaga wa 2004.<ref>{{cite web
| url = http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20041108&i=Parley_elects_special_MPs
| title = Parley elects special MPs
| publisher = Botswana Press Agency (BOPA)
| accessdate = 2007-12-07}} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref>
Venson-Moitoi e ne e le tona wa mebereko, dipagamo le ditlhaeletsanyo go tsweng ka ngwaga wa 2001 go ya kwa go wa 2002 gape le tona wa dipapadi, madirelo, diphologolo le Bojanala go tsweng ka ngwaga wa 2002 go ya kwa go 2004.<ref>{{cite web
| url = http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20011109
| title = Venson is new minister of works
| publisher = Botswana Press Agency (BOPA)
| accessdate = 2007-12-07}} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref><ref>{{cite web
| url = http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20020122
| title = Mogae reshuffles cabinet
| publisher = Botswana Press Agency (BOPA)
| accessdate = 2007-12-07}} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref>
O ne a tlhomiwa go nna tona wa ditlhaeletsanyo le maranyane kwa khudutlhamageng ka ngwaga wa 2004.<ref>{{cite web
| url = http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20041110
| title = Mogae appoints cabinet -Ten new faces - Five women
| publisher = Botswana Press Agency (BOPA)
| accessdate = 2007-12-07}} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref> Mo khudutlhamageng ya ngwaga wa 2009, Venson-Moitoi o ne a tlhomiwa go nna tona wa ditlhaeletsanyo,maranyane le kakanyo. O ne a tla ka metlhale ya go tlhabolola itsholelo ya lefatshe ka tiriso ya Maranyane a ICT. Ebile o ne a akaretsa tiriso ya maranyane mo dithung tsa baithuto,mo e le nngwe tsela ya go tlhabolola maduo a bone.
Mme Venson o direla kwa lephateng la thuto e le tona wa lone.O ikemiseditse go thusa baithuti le barutabana ka tsotlhe dithuso tse ba ka di tlhokang. Pelonomi Venson-Moitoi o ne a tswa ka leano la go thusa baithuti ba dikolo tsa ithutelo tiro ka go ba duelela madi gore ba tsene dikolo kwa mafatsheng a sele, se e le tsele ya gore ba atswe maranyane le kitso tsa mafatshe a sele mme e re morago ba bowa ba kgone go tla go thusa lefatshe mo go tlhabologeng.
==Tshoboko==
Venson o diretse lefatshe la Botswana ka lobaka le le leele. Ke ka moo a nang le tirisanyo mmogo le maloko a palamente.Bopelotele jwa gagwe mo tirong bo thusa lefatshe go tswelela le tlhabologa. Botswerere jwa gagwe bo ka nna jwa felela bo dirile gore a felele a tlhophilwe go nna mothusa tautona wa lefatshe la Botswana.
==Metswedi==
{{reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Pelonomi Venson-Moitoi}}
*[http://www.mcst.gov.bw/mcstcontent.php?mcst=aboutmcst&catid=2 Profile on Ministry of Communications, Science, and Technology homepage]
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME = Venson-Moitoi, Pelonomi
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH = 1951-05-31
| PLACE OF BIRTH =
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Venson-Moitoi, Pelonomi}}
[[Karolo:Ngwaga tsa batho ba ba timetseng (batho ba ba mo botshelong)]]
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
[[Karolo:Maloko a khuduthamaga ya palamente]]
[[Karolo:Matona a puso ya Botswana]]
[[Karolo:Mapolotiki a Botswana Democratic Party]]
k74ans6y7wogpatd1iw6fef2qlbk357
Ronald Baipidi
0
3343
28198
28162
2022-08-17T07:05:59Z
Fatshelenolarona
9279
/* Metswedi */Reflist
wikitext
text/x-wiki
'''Ronald Baipidi''' ke motshereganyi wa [[Botswana|Botswana]] trade unionist. Baipidi e ne e le tautona wa lekgotla la Botswana Federation of Trade Unions, lekgotla le le tona mo Botswana, e sale ka ngwaga wa 1997. K ngwaga wa 2005, Baipidi o ne a kopana le ba lekgotla la Chinese trade unionists go tla g buisanya ka tirisano mmogo gareng ga makgotla a.
Mo bokopanong jwa baeteledipele ba makgotla kwa thuto puisanyong ya itsholelo mo papading gape le tse dingwe tse di amanang mo dikganyeng ka ngwaga 2007 Baipidi o ne a tshwantsha lekgotla la European Union Economic Partnership Agreements le lengwe la Scramble for Africa, a le baya molato a re ga le tlise ditlhabololo mo Aferika. O ne a tlhalosa gape gore ka molao moteo wa kgolo le ditshono tsa Aferika lefatshe la United States le ipeile mo mo go tshwaneng go godisa lefatshe le le tlhabologang.<ref>[http://www.bilaterals.org/article.php3?id_article=10418 bilaterals]</ref>
==Dikgoge tse dingwe==
* [[Gaborone]]
* [[Botswana]]
==Metswedi==
{{Reflist}}
* [http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20050822 BOPA Daily News, 22 August 2005, "BFTU leader enjoys serving people"]
* [http://english.peopledaily.com.cn/200504/26/eng20050426_182694.html People's Daiy Online, 26 April, 2005, "Chinese trade unions to enhance ties with Botswana's counterparts"]
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME = Baipidi, Ronald
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =
| PLACE OF BIRTH =
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Baipidi, Ronald}}
[[Karolo:Ngwaga tsa batho ba ba timetseng (batho ba ba mo botshelong)]]
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
8ya9uzcbdrjny24d3xro7sco3dxengl
Sheila Tlou
0
3368
28200
22610
2022-08-17T07:12:44Z
Fatshelenolarona
9279
Karolo
wikitext
text/x-wiki
'''Sheila Dinotshe Tlou''' ke moitsaanape wa [[Botswana|Botswana]] mo bolwetseng jwa HIV/AIDS le mo botsogong jwa basadi, ga mmogo le mo dithutong tsa booki. O kile a nna tona wa botsogo ka ngwaga 2004 go fitlha ka ngwaga wa 2008.
==Dithuto le tiro==
Tlou o ithutile kwa sekolong sa Teachers College, Columbia University, U.S., a amogela setlankana sa M.A. sa Dithuto (sa go itebaganya le taelo ya maranyane a botsogo).<ref>http://www.unaids.org/en/regionscountries/regions/easternandsouthernafrica/rstdirectorforeasternandsouthernafrica/ </ref> O ne a amogela setankana sa PhD mo bodireding jwa botsogo mo tikologong(Community health nursing) le setankana sa diploma tsa dikgang tse di amanang le bong (gender issues), gotsweng ko sekolong sa University of Illinois at Chicago ka ngwaga wa 1990.<ref>{{cite web
| url = http://www.wkkf.org/default.aspx?tabid=68&CID=-1&ProjCID=376&ProjID=15&TID=1044&NID=32&LanguageID=0
| title = African KILP Fellows: Dr Sheila Tlou
| accessdate = 2006-08-09
| year = 2003
| month = August
| publisher = W. K. Kellogg foundation
}}</ref>
O ne a ruta kwa mmadikwele, ke gore University of Botswana gotsweng ka ngwaga wa 1980 . Go simolola fela ka ngwaga wa 1994 go ya ko ngwageng wa 1996, o ne a nna mookamedi wa lephata la Nursing Education, ka jalo gwa modira gore a nne moitsanape wa tlwatlwa ka ngwaga wa 1999 le wa 2002–04 fa a ne le moteledipele wa HIV/AIDS mo mmadikwele ka go farologana.<ref>{{cite web
| url = http://people.africadatabase.org/en/person/17609.html
| title = Professor Sheila Dinotshe Tlou
| accessdate = 2006-08-08
| work = Contemporary Africa Database
| publisher = [http://africacentre.org.uk/ The Africa Centre, London]
}}</ref>
Tlou o ne a emela lefatshe la Botswana ko tirelong ya 1995 Fourth World Conference on Women kwa lefatsheng la Beijing. E rile ka ngwaga wa 2002 o ne a lebagangwa le tiro ya botlhokwa ya UN ya banyana, basadi , le HIV/AIDS mo kgaolong ya borwa jwa Africa. O ne a buisana le UNAIDS, UN Commission ka boleng jwa bomme le World Health Organisation. O ne a tsaya karolo mo moletlhong wa bodiredi jwa batho ba ba rutang ba banngwe lefatshe ka bophare wa HIV Vaccine Trials Network.<ref>[http://www.cna-nurses.ca/CNA/news/events/aids_forum/tlou/default_e.aspx Nurses at the Forefront of HIV/AIDS: Prevention, Care and Treatment] Profile of Tlou, Canadian Nurses Association conference. Toronto, Canada, August 1996. Retrieved on 2006-08-10. </ref>
Tlou o ne a tsena mo nyalong e e boitshepho le moitsanape wa tsa ditso tsa [[Botswana|Botswana]] e bong Professor Thomas Tlou.
Tlou o ne a tsena mo ditlhakong tsaga Precious Ramotswe mosadi wa senaka wa dibuka tsedi farologaneng tsa Alexander McCall Smith #1 Ladies' Detective Agency, e le ntlha nngwe ya go fetisa nako le go ekentsha bodutu ka motshameko o. Ka nako nngwe ba-bega dikgang ba kile ba bega gore go ka nna ga nna le kgonagalo ya gore a tshameke motshameko e le Mma Ramotswe mo ditswantshong tsa motshikinyego tsa Hollywood.<ref>[http://www.filmmaker.co.za/readarticle.php?article_id=372 Tlou mum over Mma Ramotswe role] Article from the South African Cape Film Society newsletter, quoting a Sunday Times article. </ref>
Ga tla kgwedi ya Phalane ka ngwaga wa ditlhopho tsa lefatshe 2004, Tlou a neelwa maemo a gore a nne tona wa tsa Botsogo ka kgwedi ya Ngwanaatsele a tlhola malatsi a le boferabongwe ka ngwaga wa 2004<ref>[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20041110 "Mogae appoints cabinet - Ten new faces - Five women"], BOPA, November 10, 2004. </ref>. Morago ga go latlhegelwa ke ditlhopho tse di potlana tsa Botswana Democratic Party (BDP) ko [[Palapye|Palapye]], Tlou o ne tswanelwa ke go rola marapo ka letsatsi la ntlha la kgwedi ya Moranang ka ngwaga wa 2008 fa Ian Khama a nna tautona ya lefatshe.<ref>Gideon Nkala, [http://www.mmegi.bw/2008/April/Wednesday2/129.php "Khama fires five ministers"], ''Mmegi Online'' , April 2, 2008. </ref>
==Kalafi le thibelo ya HIV/AIDS==
Go bereka thata ga ga Tlou mo Africa borwa ka bolwetsi jwa HIV/AIDS, go dirile gore basadi ba buisane le bakapelo ba bone ka tsela tse di siameng tsa go tlakanela dikobo ka go sa tlakanela dikobo go sa itsherelediwa e le gone mo go bakang bolwetsi jo, segolo jang basadi ba ba nyetsweng. O berekile le basadi ba motiya ba maphata a bomme le mekgatho e e dirwang mo lefatsheng go tsibosa ka bolwetsi jwa AIDS mo Botswana. O dirile go ka tlala diata mo go lwantsheng le go fokotsa kgethololo ya batho ba ba nang le AIDS le go thusa batho ba ba nang le HIV gore ba amogele seemo sa bone gore ba tswelele le matshelo a bone.
==Dietsele==
* May 2002 Anna Reynvaan prize, and gave prize lecture (Netherlands)<ref>[http://www.bijzijn.nl/content/html/237.asp?nb_id=3571 "Inschrijven voor Anna Reynvaan Prijzen"] ''Bijzijn'' (in Dutch), 27-03-2002. Retrieved on 2006-09-10. </ref>
* September 2002 Presidential Order of Honour (Botswana)<ref>{{cite web
| url = http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20021004
| title = Batswana celebrate 36th anniversary
| accessdate = 2006-08-10
| date = 2002-10-04
| work = Daily News Online
| publisher = Government of Botswana
| archiveurl =
| archivedate =
}} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref>
* 2003 Florence Nightingale Medal (International Committee of the Red Cross)<ref>{{cite web
| url = http://people.africadatabase.org/en/person/17609.html
| title = Professor Sheila Dinotshe Tlou
| accessdate = 2006-08-08
| work = Contemporary Africa Database
| publisher = [http://africacentre.org.uk/ The Africa Centre, London]
}}</ref>
==Ditiro==
Tlou ke mongwe wa bakwadi tota ba buka ya itsetso ya batho ba ba nang le bolwetsi jwa HIV/AIDS mo Africa:
* With Max Essex, Souleymane Mboup, Phyllis J. Kanki, Richard G. Marlink (eds.) ''AIDS in Africa'' . Kluwer Academic / Plenum Publishers (2002). ISBN 0-306-46699-6
Ditiro tse dingwe tse di thophilweng:
* With K Norr and J Norr. "The threat of AIDS for women in developing countries". In F Cohen, JD Durham (Eds.) ''Women, children and HIV'' . New York: Springer (1993)
* With K Norr and B McElmurry. "AIDS prevention for women: a community-based approach in Botswana". Proceedings of the WHO Global Programme on AIDS meeting on effective approaches for the prevention of HIV/AIDS in women. Geneva, Switzerland, February 1995.
*“Women & AIDS in Southern Africa”. In proceedings and background papers on regional action, Southern African Development Community/ European Union conference on HIV/AIDS. Malawi, December 1996.
* With B Ingstad, B and F Bruun. "AIDS and the elderly Tswana: The concept of pollution and consequences for AIDS prevention". In ''Journal of Cross-cultural Gerontology'' Vol. 12 (1997)
* "Communication Strategy for the Introduction of Antiretroviral Therapy in Botswana". In ''The Science and Culture Series: Nuclear War and Planetary Emergencies'' . A Zichichi (ed). World Scientific Press (2001)
* "Mother-to-child transmission of HIV in Botswana". World Federation of Scientists Planetary Emergencies Conference. Erice, Italy, August 2001.
* With E Lindsey, M Hirschfeld and E Ncube. "Home-based care in Botswana: Experiences of older women and young girls". In ''Health Care for Women International'' Vol. 24. (2003)
==Dipadi tse dingwe. ==
{{Reflist}}
* {{cite web
| url = http://www.nurseweek.com/5min/tlou.html
| title = Five Minutes with: Sheila Tlou, on HIV in Africa
| accessdate = 2006-08-09
| date = 2001-07-07
| work = NurseWeek
| publisher = Nursing Spectrum
}}
==Dikgoge tsa kwa ntle ==
* {{cite web
| url = http://allafrica.com/stories/200601310167.html
| title = Botswana: Men Should Be Targeted in Aids Fight, Botswana Health Minister Says
| accessdate = 2006-08-10
| author =Davin O'Regan
| authorlink =
| date = 2006-01-31
| publisher = [http://allafrica.com/ allAfrica.com]
| archiveurl =
| archivedate =
}}
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. -->
| NAME = Tlou, Sheila
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =
| PLACE OF BIRTH =
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Tlou, Sheila}}
[[Karolo:Ngwaga tsa batho ba ba timetseng (batho ba ba mo botshelong)]]
[[Karolo:Batho ba ba tshelang ]]
[[Karolo:Maloko a khuduthamaga ya palamente]]
[[Karolo:Matona a puso ya Botswana]]
4agcgo66xrcry7jv2xu1d8uofnl58um
Mpule Kwelagobe
0
3445
28194
28157
2022-08-17T06:59:19Z
Fatshelenolarona
9279
/* Dikgoge tsa kwa ntle */+ Commonscat
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox pageant titleholder
| name=Mpule Kwelagobe
| photo= [[File:Mpule Kwelagobe.jpg|200px]]
| title=Miss Botswana 1997<BR>[[Miss Universe Botswana|Miss Universe Botswana 1999]]<BR>[[Miss Universe 1999]]
| nationalcompetition=Miss Botswana 1997<BR>(Winner)<BR>[[Miss World 1997]]<br>[[Miss Universe Botswana|Miss Universe Botswana 1999]]<BR>(Winner)<BR>[[Miss Universe 1999]]<BR>(Winner)
| birth_name= Mpule Keneilwe Kwelagobe
| birth_date= {{Birth date and age|1979|11|14}}
| height=1.80(5'10")
| eye_color=[[Brown eyes|Brown]]
| hair_color=Black
}}
'''Mpule Keneilwe Kwelagobe''' wa [[Gaborone|Gaborone]], [[Botswana|Botswana]] o ne a apesiwa korone ya Miss Universe ka Motsheganong ngwaga wa 1999 kwa Trinidad and Tobago. O sale a fiwa korone eo ka ngwaga wa 1999, Mpuleo sa tswa go tswewa tsia gape gape a tlhomphiwa go bo e le modiragatsi wa ditshwanelo tsa batho tsa botsogo tsa batho, bogolo jang mo ntweng ya gagwe ya mogare wa HIV/AIDS gape e le mmueledi wa banana le bomme go nna le thtu e e tseneletseng ya tsholo le diterelo tse dingwe.
==Mma lobopo==
Kwelagobe wa borataro o ne a tsenelela dikgaisano tsa Miss World pageant (ka ngwaga wa 1997) mme ga a ka tswa sentle. E ne e le ene Mma lobopo wa Botswana gape e le ene lekgwarejwana la Botswana go tsenelela dikgaisano tsa Miss Universe pageant.
Go latedisa tumo ya gagwe e le Mma lobopo, Mpule o ne a nna mmueledi wa Clairol. Tsebe tse pedi di ne tsa supiwa mo koranteng ngwe ya kwa US fa ne Mpule a ntse e le Mma lobopo.
==Moemedi wa lefatshe yo o tlhophilweng==
Ka ngwaga wa 2000, o ne a tlhophiwa go nna moemedi ke ba United Nations, a itebagantse le banana gape le bolwetse jwa HIV/AIDS.Mo go tse dingwe, O kile a buisa phuthego ya lefatshe la United States (ntlo ya lefatshe la United States ya baemedi ba komiti ya ditirelo tsa baboloki ba madi gape le ditlogamano. Mpule o ne a rurifatsa mo ditengmorago tsa botsalano le batho ba ba lwang bolwetse jwa AIDS mo Aferika gape a kanela panpitshana e e supang ditlhwatlhwa ts dituelo go simolodisa mokgatlho wa World Bank AIDS). Gape o kile a buisa:
*Bokopano jwa bone jwa United Nations jwa banana lefatshe ka bophara(Dakar, Senegal),
*Khudutlhamaga ya United Nations (New York, USA),
*Bokopana jwa mafatshe otlhe ka bophara jwa tirisi sentle ya ditlhabololo (Johannesburg, South Africa),
*Bokopano jwa boraro jwa United Nations jwa mafatshe a a kwa tlase (Brussels, Belgium)
*Moderated an AIDS panel during the Congressional Black Caucus at the invitation of Congresswoman Barbara Lee.
==Dietsele tse dingwe==
Mpule Kwelagobe o ne a fiwa tlotla ya Jonathan Mann Health Human Rights ke ba lekgotla la International Association of Physicians in AIDS Care (IAPAC). O ne a gape a fiwa tlotla ya e ngwe fa thoko ya go nna moeteledipele wa European Commission HIV programme, Lieve Fransen, gape le William Clintonya o kileng a bo e le tautona . Ka ngwaga wa 2003, o ne a tlhophiwa gape e le moeteledipele wa lefatshe ka bophara wa kamoso(GLT) ke ba World Economic Forum, a kopana le ba le makgolo a matlhano ba ba ikemetseng go tsweng mo dikgwebong, dipolotiki, ba kgaso, gape le ba botaki le maranyane, ba akaretsa Bill Gates, British Prime Minister Tony Blair, Michael Dellgape le Bono,yo o saleng a tlhophilwe ka nako ya fa mokgatlho o simolodisiwa ka ngwaga wa 1993.
<br>
Ka ngwaga 2006, o ne gape a tlhophiwa ke ba World Economic Forum jaaka monana yo o eteletseng lebopo lotlhe (YGL). Kgotla ya baeteledipel ba banana ba lefatshe lotlhe e simolotswe mo bosheng e pharologanyo, lofatsa la batho ba ba ntsi lwa lefatshe le le pharologanyo la baeteledipele ba ba dingwaga tse di masome a mane kgotsa ba le kwa tlase ga dingwaga tse gape ba iketleeditse go dirisa nako le maatla a bone mo go ageng bokamoso jo bo rileng.
<br>
Mpule gompieno o nale setlankana sa boemo jo bo kwa godimo sa dithuto tsa maranyane a dipolotiki (dipolotiki tsa itsholelo ya mafatsheftshe) go tsweng kwa mmadikolo wa Columbia mo toropokgolo New York.
== Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Mpule Kwelagobe}}
*[http://www.unfpa.org/ambassadors/mpule.htm Mpule Kwelagobe], UNFPA Goodwill Ambassador
*[http://www.younggloballeaders.org Banana ba bateledipele ba lobopo ]
{{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]] -->
| NAME =Kwelagobe, Mpule
| ALTERNATIVE NAMES =
| SHORT DESCRIPTION =
| DATE OF BIRTH =1979-11-14
| PLACE OF BIRTH =
| DATE OF DEATH =
| PLACE OF DEATH =
}}
{{DEFAULTSORT:Kwelagobe, Mpule}}
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
7pdy1443w10ctzc7acqayrud6njviop
Merwalela ya kgaolo ya Borwa jwa Aferika ka ngwaga wa 2010–2011
0
3491
28177
22591
2022-08-16T13:17:25Z
Fatshelenolarona
9279
Karolo
wikitext
text/x-wiki
Merwalela ya ngwaga wa '''2010–2011 ya kgaolo ya Borwa jwa Aferika ''' ke merwalela e e diragetseng go kgabaganya mafatshe a a mo borwa jwa Aferika. E golagangwa le wa ditiragalo tsa La Niña ,dipula tse di fetlileng selekanyo tse di simololang ka kgwedi ya Ngwanatsele di ne tsa baka merwalela . Makgolokgolo a batho a ne a sutlisiwa go ntse go tsweletse. Mme batho ba ka tshwara lekgolo,lesome le bone go ne ga tlhalosiwa fa ba tlhokafetse, go akarediwa ba le lesome le boferabobedi le boferabobedi kwa KwaZulu Natal.<ref name="iafrica">{{cite news|last=AFP|first=iAfrica|title=Flood death toll hits 123|url=http://news.iafrica.com/sa/700739.html|accessdate=24 January 2011|newspaper=iafrica.com|date=24 January 2011}}</ref><ref name="zimba">{{cite news|last=Reporter|first=Staff|title=Five killed in Masvingo floods|url=http://www.newzimbabwe.com/news-4315-Five+killed+in+Masvingo+floods/news.aspx|accessdate=24 January 2011|newspaper=New Zimbabwe|date=January 23, 2011}}</ref><ref name="guardian24">{{cite news|last=Smith|first=David|title=South Africa flood death toll rises as government declares 33 disaster zones|url=http://www.guardian.co.uk/world/2011/jan/24/south-africa-flood-death-toll|accessdate=24 January 2011|newspaper=The Guardian|date=24 Ja nuary 2011}}</ref><ref name="BBC1"></ref><ref name="Sify1"></ref><ref name="Presstv1">{{cite web|author=Staff Writer|publisher=PressTV (Iran)|date=January 23, 2011|accessdate=January 23, 2011|title=South Africa flood death toll hits 70|url=http://www.presstv.ir/detail/161511.html}}</ref> Puso ya Aferika Borwa e ne ya tlhalosa fa go nale lefelo le le nag le mathata .<ref name="guardian24"></ref>
==Kgankgolo==
Ka Morule ngwaga wa 2010, seru sengwe se se itsegeng ka leina la La Niña se ne sa tlhagoga ka koketsego ya pula e e neleng mo borw jwa Aferika.<ref name="CNN1">{{cite web|author=Nkepile Mabuse|publisher=CNN|date=January 18, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Officials say 40 killed in South African floods; more rain predicted|url=http://edition.cnn.com/2011/WORLD/africa/01/18/south.africa.floods/}}</ref> Ditiragalo tse di tshwanang le tsa La Niña di diragaletse mafatshe a le mantsi lefatshe ka bophara, go akarediwa la Australia, Sri Lanka, Brazil, Pakistan le Philippines.
==Aferika Borwa ==
Mo [[Aferika Borwa|Aferika Borwa]] dipalo tse di fetlang 6,000 tsa batho di ne tsa fudusiwa gape ba ka tshwara masome a bosupa ba tlhalosiwa ba tlhokafetse .<ref name="BBC1">{{cite web|author=Staff Writer|publisher=BBC News|date=January 18, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=South Africa declares flood disaster|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-12199879}}</ref><ref name="CNN1"></ref> Dipalo di solofetswe go oketsega ka mapodisiba tsweletse ka go batla bao ba ba sa bonweng.<ref name="UPI1"></ref> Mafatshe a tshwara boferabobedi mo dikgaolong tse di boferabongwe go sa tswa go tlhalosiwa fa go nale mathata a mofutla o, se se tlama gore madi a lefatshe a dirisiwe go thusa batho.<ref name="BBC1"></ref><ref name="Sify1">{{cite web|author=Donate A Goat|publisher=Sify|date=January 18, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Floods in southern Africa claim over 50 lives|url=http://www.sify.com/news/floods-in-southern-africa-claim-over-50-lives-news-international-lbsrufeaihc.html}}</ref> Ditshenyegelo tsa dijwalo di akanyediwa go ka nna R1 billion ($145 million USD).<ref name="Bloomberg1"></ref> Fa ditshenyegelo tsa dithoto di akanyediwa go ka nna $52 million.<ref name="BBC1"></ref> Kakanyetso ya selekanyo sa 20,000 hectares (49,200 acres) ya lefatshe le go lemelwang mo go lone e sa tswa go amiwa ke merwalela.<ref name="Bloomberg2">{{cite web|author=Mike Cohen|publisher=Bloomberg Businessweek|date=January 18, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=South Africa Says Flood Death Toll Rises to 40|url=http://www.businessweek.com/news/2011-01-17/south-africa-says-flood-death-toll-rises-to-40.html}}</ref>
Difofane tsa sesolel sa Aferika Borwa di ne tsa tlisiwa go thusa mo phudusong ya banni ka difofane mo kgweding ya Ferikgong a tlhola lesome le botlhano.<ref name="UPI1">{{cite web|author=Staff Writer|publisher=United Press International|date=January 15, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=At least 40 dead in South Africa floods|url=http://www.upi.com/Top_News/World-News/2011/01/15/At-least-40-dead-in-South-Africa-floods/UPI-16521295142818/}}</ref> Mo posolotsong tona yo otlisang tirisanyo mmogo mo pusong ebong Sicelo Shiceka, o ne a tlhalosa gore batho ba ba fudusitsweng kwa malapeng a bone ba seka ba boela teng go fitlhelela ba fiwa teta ke baitsanape.<ref name="BBC1"></ref>
<gallery>
File:Brandmuller Avenue.JPG|Vereeniging, South Africa
File:Barnyard Vereeniging.JPG|Barnyard theatre, Vereeniging, South Africa
</gallery>
==Mozambique==
Bophara jotlhe jwa lefatshe la Mozambique, digakolodi di ne tsa romelwa mo dinokeng tse di mo lefasheng. Palo di ka tshwara 13,000 tsa batho ba ne ba fudusiwa fa ba le 13 ba sa tswa go tlhokafala.<ref name="Sify1"></ref> Ka go tshaba poeletso ya merwalela ya ngwaga wa 2000 ya Mozambique banni botlhe ba ba nnang fa lotshing la noka ya Limpopo ba ne ba simolola go utla ka Ferikgong a tlhola lesome le boferabongwe jaaka noka e ne e simolola go tshela ka seemo se se tsitsibanyang mmele. Mo mafelong mangwe,metsi a mo dinokeng a ne a santse a apesitse le matshitshi ka metsi, a a neng a pesa le dimela. Go ya ka mookamedi wa kgaolo ya Chokwe /0} ebong Alberto Libombo, o ne a tlhalosa gore koketsego ya metsi a dinoka e ka tswa e bakiwa ke gore matamo a ne a tletse phetelela mme morago a kgwele mo dinokeng tseo <ref>{{cite web|author=Staff Writer|publisher=All Africa|date=January 19, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Limpopo Above Flood Alert Level|url=http://allafrica.com/stories/201101190856.html}}</ref>
==Mafelo a sele==
Mo [[Zimbabwe|Zimbabwe]], mafelo amngwe a ne a nna le dipula tse di kwa godimo go fetla mo dingwageng tse di masome a mararo, mme se sa tlisa poifo ya gore gongwe merwalela e ka ne ya nna ya tlhagoga. Mookamedi wa lekgotlana la tshireletso ebong Madzudzo Pawadyira o ne a tlhagisa batho go fuduga mo mafelong a a ka tswang a ka amega motlhofo.<ref name="Bloomberg1">{{cite web|author=Brian Latham and Nelson Gore Banya |date=January 19, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Zimbabwe Issues Flood Warning as Rains Sweep Southern African Nations|url=http://www.bloomberg.com/news/2011-01-19/zimbabwe-issues-flood-warning-as-rains-sweep-southern-africa.html}}</ref> Mo go tshwaneng ka mmo gape dipula di ne tsa tshosetsa le kwa lefatsheng la [[Zambia|Zambia]] gape le Malawi; mme ga go ise go itsewe gore a mme merwalela e ne ya ama mafatshe a.<ref name="BBC1"></ref>
Mo borwa jwa [[Botswana|Botswana]], diketekete tsa batho ba di ne tsa tshosediwa ke go anama ga metsi a a neng a ka apesa mtsana ya bone. Dinoka tse pedi ebong ya Shoshong le ya Mpolonyane, di ne di tlhatsetsa fa matshitshing a tsone. Ditiro tsa letsatsi di ne tsa kgaopediwa fa gare ga Shoshong le Kalamare mme se sa tlama dikolo go tswalelwa.<ref>{{cite web|author=Booster Mogapi |work=Government of Botswana|publisher=ReliefWeb|date=January 19, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Botswana: Floods threaten Tswapong|url=http://www.reliefweb.int/rw/rwb.nsf/db900sid/EGUA-8D9NBS?OpenDocument}}</ref> Bontlha jwa [[Namibia|Namibia]] bo ne jwa lebagana le merwalela le yone, mme puso e ne ya tsaya tsibosa e e rileng ,morago ga merwalela e e filileng mo dingwageng tse tharo , e e ileng ya ama bontlha bongwe jwa lefatshe.<ref>{{cite web|author=Felix Njini |publisher=The Southern Times|date=January 14, 2011|accessdate=January 19, 2011|title=Nam ready for floods|url=http://www.southerntimesafrica.com/article.php?title=Nam_ready__for_floods&id=5373}}</ref>
==Dikgoge tsa kwa ntle==
[[Botswana]]
[[Zimbabwe]]
[[South Aferica]]
[[Zambia]]
[[Namibia]]
==Dipadi tse dingwe. ==
{{reflist}}
[[Karolo:Merwalela ya ngwaga wa 2010]]Borwa
[[Karolo:Merwalela ya ngwaga wa 2011]]
[[Karolo:2010 mo Botswana]]
[[Karolo:2010 mo Mozambique]]
[[Karolo:2010 mo Namibia]]
[[Karolo:2010 mo Aferika Borwa]]
[[Karolo:2010 mo Zimbabwe]]
[[Karolo:2011 mo Botswana]]
[[Karolo:2011 mo Mozambique]]
[[Karolo:2011 mo Namibia]]
[[Karolo:2011mo Aferika Borwa]]
[[Karolo:2011mo Zimbabwe]]
[[Karolo:Merwalela kwa Mozambique]]
[[Karolo:Merwalela mo Aferika Borwa]]
[[Karolo:Merwalela mo Zimbabwe]]
[[Karolo:Merwalela mo Botswana]]
[[Karolo:Merwalela mo Namibia]]
jyzsd6935x2vjqldoz7egna53hbh78f
Bokone Bophirima
0
3733
28187
27437
2022-08-16T16:46:52Z
Fatshelenolarona
9279
+ Dikgoge tsa kwa ntle
wikitext
text/x-wiki
{{coord|-27|26|type:province_region:ZA|display=title}}
{{Infobox settlement
| name = Bokone Bophirima
| native_name = Noord-Wes <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Afrikaans)</span><br /> North West <span style="color:#aaa;font-size:12px">(Sekgoga)</span>
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = Flag of the North West Province.png
| motto = ''Kagiso le Tswelelopele'' (Peace and Prosperity)
| image_map = North West in South Africa.svg
| map_alt = Mmepe wa Bokone Bophirima, ka bohibidu
| map_caption = Mmepe o o bontshang profense ya Bokone Bophirima, Aferika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
| coordinates_region = ZA
| coordinates_type = type:province_region:ZA_dim:30
<!-- ditulo le mafelo a mangwe a profense --->
| seat_type = Moshate
| seat = [[Mahikeng]]
| seat1 = [[Rustenburg]]
| seat1_type = Toropo-Kgolo
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Dikarolwana]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Bojanala Platinum District Municipality|Bojanala Platinum]]
| p2 = [[Ngaka Modiri Molema District Municipality|Ngaka Modiri Molema]]
| p3 = [[Dr Ruth Segomotsi Mompati District Municipality|Dr Ruth Segomotsi Mompati]]
| p4 = [[Dr Kenneth Kaunda District Municipality|Dr Kenneth Kaunda]]
| government_type = Parliamentary system
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Job Mokgoro (ANC)
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 104882
| total_type = Palo gotlhe
| elevation_max_m = 1805
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 89.8%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 7.3%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 2.0%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.6%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Setswana]]
| demographics2_info1 = 63.4%
| demographics2_title2 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info2 = 9.0%
| demographics2_title3 = [[Sesotho]]
| demographics2_info3 = 5.8%
| demographics2_title4 = [[Sethosa]]
| demographics2_info4 = 5.5%
| demographics2_title5 = [[Setsonga]]
| demographics2_info5 = 3.7%
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
| iso_code = ZA-NW
| website = [http://www.nwpg.gov.za/ www.NWPG.gov.za]
| footnotes =
}}
'''Bokone Bophirima''' ke nngwe ya [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Diporofense tsa Aforika Borwa]]. Mošate wa yona ke [[Mahikeng]]. Porofense e e fitlhelwa kwa bophirima ba [[Gauteng]]
== Segologolo ==
Bokone Bophirima e ne ya tlhamiwa kwa bokhutlong jwa tlhaolele ka ngwaga wa 1994, mme e akaretsa dikarolo tsa maloba tsa Porofense ya Transvaal le tsa Porofense ya Kapa, le dikarolo tsa Nagalegae ya maloba ya [[Bophuthatswana]]. Go ne ga nna le dikhuduego tsa sepolotiki kwa Khutsong (Lekgotlatoropo la Selegae la Merafong City) ka ngwaga wa 2006 le wa 2007, morago ga gore go fedisiwe makgotlatoropo a a kgabaganyang diporofense, mme Lekgotlatoropo la Merafong le fetisediwe kwa Bokone Bophirima gotlhelele. Lekgotlatoropo la Merafong le ne la isiwa kwa porofenseng ya [[Gauteng]] ka ngwaga wa 2009.
== Molao le puso ==
Puso ya porofense e akaretsa tonakgolo, lekgotla la bakhuduthamaga ba le lesome, le kgotlapeomolao. Kokoanopeomolao ya porofense le tonakgolo ba tlhophiwa go nna dingwaga di le tlhano mo setulong, kgotsa go fitlha ditlhopho tse di latelang. Mekgatlho ya sepolotiki e newa ditulo tsa lekgotlha go ya ka palo ya ditlhopho tse mokgatlho o di fumaneng mo porofenseng ka ditlhopho tsa bosetŝhaba. Lekgotlha ke lona le tlhophang tonakgolo, mme tonakgolo ke ena a (tlhopang maloko a lekgotla la khuduthamaga (appoint the members of the executive council.)
Tonakgolo ya porofense ya Bokone Bophirima, go tloga ka 21 Motsheganong 2014, ke Supra Mahumapelo<ref>[http://www.nwpg.gov.za North West Provincial Government Official Website]</ref> wa mokgatlho wa African National Congress. O tlhophilwe morago ga Thandi Modise go nna mo setulong sa botonakgolo morago ga ditlhopho tsa 2014.
== Lefatshe ==
[[File:Magaliesberg02.jpg|left|thumb|Hamerkop Kloof magareng ga Rustenburg le Tshwane mo dithabaneng tse di lebileng bokone tsa Magaliesberg.]]
Dithaba tsa Magaliesberg kwa bokone-botlhaba di botelele jo bo ka nnang 130 km (go lekana le 80 miles) go tloga [[Tshwane]] go ya [[Rustenburg]]. Noka ya Vaal e elela mo molelwaneng o o kwa borwa ba porofense.
=== Tsa legodimo ===
Di-temperature di tloga go 17° go ya go 31 °C (62° go ya go 88 °F) ka selemo, mme go tloga go 3° go ya go 21 °C (37° go ya go 70 °F) ka mariga. Pula mo ngwageng ena dimilimitara dile 360 (360 mm) (go lekana le 14 in), bontsi ba pula e bo na ka dikgwedi tsa selemo, magareng ga Diphalane le Moranang.
=== Melelwane ===
Bokone Bophirima bo arologana melelwane le dikgaolo tse di latelang tsa [[Botswana]]:
* Kgatleng – goya bokone-botlhaba<br>
* South-East – bokone-botlhaba
* [[Motsana wa Molapowabojang|Southern]] – bokone
* [[Kgalagadi le dikgaolo tse di mabapi|Kgalagadi]] – bokone-bophirima
Fa gae, e arologana dibotara le diprofense tse di latelang:
* [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]] – bokone-botlhaba
* [[Gauteng]] – botlhaba
* [[Free State]] – borwa-botlhaba
* [[Northern Cape]] – borwa-bophirima
== Dimasepala ==
Porofense ya Bokone Bophirima e na le dimasepala dile 4 tsa sediko, le tse 19 tsa selegae. Di a latela:.
{|
|
* '''Bojanala Platinum District'''
** Moretele
** Madibeng
** Rustenburg
** Kgetlengrivier
** Moses Kotane
* '''Dr Ruth Segomotsi Mompati District'''
** Naledi
** Mamusa
** Greater Taung
** Kagisano-Molopo
** Lekwa-Teemane
|
* '''Ngaka Modiri Molema District'''
** Ratlou
** Tswaing
** Mahikeng
** Ditsobotla
** Ramotshere
|
* '''Dr Kenneth Kaunda District'''
** Ventersdorp
** Tlokwe
** Matlosana
** Maquassi Hills
|}
=== Ditoropo ===
'''Batho ba ba ka nnang 500,000 le go feta<br>
'''
{|
|
* [[Rustenburg]]
|}
'''Batho ba ba ka nnang 100,000 le go feta<br>
'''
{|
|
* [[Klerksdorp]]
|
* [[Potchefstroom]]
|}
'''Batho ba ba ka nnang 50,000 le go feta<br>
'''
{|
|
* [[Brits]]
* [[Orkney]]
|
* [[Lichtenburg]]
* [[Mahikeng]]
|}
'''Batho ba ba ka nnang 10,000 le go feta<br>
'''
{|
|
* [[Bloemhof]]
* [[Christiana]]
* [[Coligny]]
* Koster
* Letsopa
|
* [[Mogwase]]
* Ottosdal
* Pampierstad
* [[Schweizer-Reneke]]
* Stilfontein
|
* Ventersdorp
* Vryburg
* [[Wolmaransstad]]
* [[Zeerust]]
|}
'''Batho ba ba ko tlase ga 10,000'''
{|
|
* Mmakau
* Mothibistad
* Reivilo
|}
== Tsa Madi/Moruo (ikonomi) ==
[[File:Sun_City.jpg|thumb| Bridge of Time e lebeletse kwa sentareng ya boitapoloso]]
Tsa moruo tsa porofense ya Bokone Bophirima di itshegeditse thata mo meepong, go dira seripagare sa Gross Domestic Product ya porofense le go direla nngwe-tharo ya badiri ditiro mo porofenseng. Diminerale tse tona ke gauta, e epiwa kwa [[Orkney]] le kwa [[Klerksdorp]], jaanong e leng Matlosane; uranium, e epiwa kwa Matlosane; platinamo, e epiwa kwa Rustenburg le kwa [[Brits]]; le ditaemane, di epiwa kwa Ditsobotla ([[Lichtenburg]]), [[Christiana]], le kwa [[Bloemhof]]. Dikarolo tse di kwa bokone le tse di kwa bophirima ba porofense di na le diruiwa jaaka dinku le dikgomo tse dintsi. Dikarolo tse di kwa botlhaba le tse di kwa borwa ke tse go nang le ditshimo tsa mmopo, go dira bupi, malomo a letsatsi, motsoko, katunu, le maungo jaaka dinamune. Lefelo la go iketla le casino kwa Sun City le Lost City, le tsona di na le seabe mo tsa moruo tsa porofense.
== Dipalopalo tsa batho ==
[[File:North_West_population_density_map.svg|thumb|Palo le kgotlhagano ya batho mo Bokone Bophirima]]
[[File:North_West_dominant_language_map.svg|thumb|Maleme a mme, a a kwa pele mo profinseng ya Bokone Bophirima]]
Bontsi ba batho mo porofenseng ke [[Batho ba letso la Setswana|Batswana]] ba ba buang [[Setswana]]. Ba bang batho ba ba nnang kwa Bokone Bophirima ba akaretsa BaAfrikanere, BaSotho, le BaXhosa. Sekgoga se buiwa e le loleme la bobedi gantsi mo porofenseng. Bontsi ba batho ke Bakeresete. (Dipalopalo di tswa go Census 2011 di lokolotsweng ka Phukwi 2003).
Go ya ka dipalopalo tsa metse tsa 2007, 90.8% ya batho mo porofenseng ke batho ba ba Ntsho (bontsi ba bua Setswana), 7.2% ke Basweu (Bontsi ba bua Afrikaans), 1.6% ke Coloured , 0.4% ke Asian. Goya ka dipalopalo tsa metse tsa 2007, porofense e e na le batho ba ba fetang dimilione di le tharo (3 million). Batho ba basweu ba porofense ba ntse mo karolong e le ngwe ya porofense, ga ba phatlhalala felo-gotlhe mo go tshwana le batho ba bangwe mo porofenseng. Mo dimasepaleng tse di kwa borwa le tse di kwa botlhaba, palo ya batho basweu kwa Tlokwe ([[Potchefstroom]]) le kwa Matlosana ([[Klerksdorp]]) ke 27% le 12% ka tatelano.
Porofense e na le palo e e kwa tlase go fetisa tsotlhe ya batho ba dingwaga dile 35 le go ya godimo (5.9%) ba ba nang le dithuto tsa morago ga marema-tlou. Go tloga ka 1994, palo ya batho ba ba fitlhelelang thuto e e kwa godimo e oketsegile. Morago ga go tloswa ga di bantustans, batho ba le bantsi ba ne ba godugela kwa ditoropong tsa moruo tsa [[Cape Town]] le [[Gauteng]].
== Metshameko ==
* Rugby union
** Platinum Leopards (Rustenburg)
* Soccer
** Platinum Stars (Rustenburg)
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|North West (South Africa)}}
{{Bokone Bophirima}}
<br />
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Diprofense tsa Aforika Borwa]]
09nrh5pgnv61vwycb9axr4ks4aqjkcw
Kgaolo ya Limpopo
0
3797
28179
23933
2022-08-16T16:30:12Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| Name = Limpopo
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = Flag of the Limpopo Province.png
| motto = Peace, Unity and Prosperity
| image_map = Limpopo in South Africa.svg
| map_alt = Mmepe wa profense ya Limpopo
| map_caption = Mmepe o o bontshang profense Limpopo, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
<!-- ditulo le mafelo a mangwe a profense --->
| seat_type = Moshate
| seat = [[Polokwane]]
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Districts]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Mopani District Municipality|Mopani]]
| p2 = [[Vhembe District Municipality|Vhembe]]
| p3 = [[Capricorn District Municipality|Capricorn]]
| p4 = [[Waterberg District Municipality|Waterberg]]
| p5 = [[Sekhukhune District Municipality|Sekhukhune]]
| official_name = Limpopo
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Stanley Mathabatha
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885}}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 125754
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 2126
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 96.7%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 2.6%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 0.3%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.3%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sesotho sa Leboa]]
| demographics2_info1 = 52.9%
| demographics2_title2 = [[Setsonga]]
| demographics2_info2 = 17.0%
| demographics2_title3 = [[Sevenda]]
| demographics2_info3 = 16.7%
| demographics2_title4 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info4 = 2.6%
<!-- dikarolo tsa nako(s) -------------->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-LP
<!-- website, footnotes -------->
| website = [http://www.limpopo.gov.za/ www.limpopo.gov.za]
| footnotes =
}}
'''Limpopo''' ke bokone jwa kgaolo ya [[Aforika Borwa]]. E thailwe leina ka noka ya [[Limpopo River]]; "Limpopo" a raya "metsi a a elelang" kwa puo ya [[Sezulu]] gape le diteme tse dingwe jaaka Nguni languages. Toropo kgolo ya kgaolo e ke [[Polokwane]], e mo gompieno e bitswang ''Pietersburg''. Kgaolo e e thailwe go tsweng bokone jwa Transvaal Province ka ngwaga wa 1994, mme bo e bitswa '''Northern Transvaal'''. Ngwaga o o latelang,e ene ya bitswa gape gotwe '''Northern Province''', mme leina la tshwarelelela go fitlhela ka ngwaga wa 2003, fa leina la kgaolo le ile la itsege semmuso fetola ntateng ya noka e e kopanelang kwa molelwaneng wa [[Zimbabwe]] and [[Botswana]] le morago ga kitsiso ya molao kwa bokopanong jwa khudutlhamaga jwa Constitution. Nngwe ya maina a a neng a akanyeditswe e ne e le Mapungubwe, lefelo le go fitlhetsweng Gauta teng dingwaganyana tse di fitlileng mo bosheng.
==Molao le Puso==
Molao le puso tsa kgaolo ya Limpopo di santse di le mo taolong ya Stanley Mathabatha wa leloko la phuthego ya African National Congress.
==Popego ya lefatshe==
Kgaolo ya Limpopo e tshwaraganetse melelwana le dikgaolwana tsa mafatshe a le mararo ebong: [[Botswana]]'s [[Central District (Botswana)|Central]] le [[Kgatleng District|Kgatleng]] go ya bophirima le Bokone-bophirima ka go latelelana, [[Zimbabwe]]'s [[Matabeleland South]] le [[Masvingo (province)|Masvingo]] go ya bokone le bokone-botlhaba ka go latelelana ga one, gape le [[Mozambique]]'s [[Gaza Province]] go ya bokone.<ref>{{cite web|title=http://www.limpopo.gov.za/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=3|url=http://www.limpopo.gov.za/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=3}}</ref> Kgaolo e ke yone e e lomaganyang Aforika Borwa le mafatshe a mangwe a a kwa ntlheng ya Sekaka sa sub-Saharan Aforika. Kwa ntheng ya Borwa fa o tswa Bokone go ya Bophirima, kgaolo e e kopanela melelwane le [[Mpumalanga]], [[Gauteng]], le [[Bokone Bophirima]] (North West). Molelwane wa yone le Gauteng o akaretsa dikgaolo tsa Johannesburg-Pretoria, nngwe ya mafelo a a itsegeng thata ka go rotloetsa itsholelo. Kgaolo e e mo bogare jwa magare, mafatshe gape le mafatshe ka bophara e itsege thata ka go tlisa ditlhabololo mo Mmarakeng.
==Dikgaolwana==
Kgaolo ya Limpopo e kgaogantswe ka dikgaolwana di le botlhano. Mme go nne le dikgaolwana tse dingwe di le masome a mabedi le bone mo go tse di botlhano.
{|
|- valign=top
|
*'''[[Capricorn District Municipality|Capricorn District]]
**[[Blouberg Local Municipality|Blouberg]]
**[[Lepele-Nkumpi Local Municipality|Lepele-Nkumpi]]
**[[Molemole Local Municipality|Molemole]]
**[[Polokwane Local Municipality|Polokwane]]
|
*'''[[Mopani District Municipality|Mopani District]]
**[[Ba-Phalaborwa Local Municipality|Ba-Phalaborwa]]
**[[Greater Giyani Local Municipality|Greater Giyani]]
**[[Greater Letaba Local Municipality|Greater Letaba]]
**[[Greater Tzaneen Local Municipality|Greater Tzaneen]]
**[[Maruleng Local Municipality|Maruleng]]
|
*'''[[Sekhukhune District Municipality|Sekhukhune District]]
**[[Elias Motsoaledi Local Municipality|Elias Motsoaledi]]
**[[Ephraim Mogale Local Municipality|Ephraim Mogale]]
**[[Fetakgomo Tubatse Local Municipality|Fetakgomo Tubatse]]
**[[Makhuduthamaga Local Municipality|Makhuduthamaga]]
|
*'''[[Vhembe District Municipality|Vhembe District]]
**[[Makhado Local Municipality|Makhado]]
**[[Musina Local Municipality|Musina]]
**[[Mutale Local Municipality|Mutale]]
**[[Thulamela Local Municipality|Thulamela]]
|
*'''[[Waterberg District Municipality|Waterberg District]]
**[[Bela-Bela Local Municipality|Bela-Bela]]
**[[Lephalale Local Municipality|Lephalale]]
**[[Modimolle Local Municipality|Modimolle]]
**[[Mogalakwena Local Municipality|Mogalakwena]]
**[[Mookgopong Local Municipality|Mookgopong]]
**[[Thabazimbi Local Municipality|Thabazimbi]]
|}
== HIV / Aids ==
Mo selekanyong sa 18.5% ngwaga wa (2007) Limpopo o ne a nna le dipalo tse di kwa tlase thata tsa balwetse ba HIV fa go tshwantshangwa le dikgaolo tse dingwe tsa Aforika Borwa. Le fa go ile ga nna le kwelotlase gare ga ngwaga wa 2005 le 2007, dipalo di ne tsa gola go tsweng mo go 14.5% go ya kwa go 21.5% gare ga ngwaga wa 2001 le 2005.<ref>[http://www.avert.org/safricastats.htm http://www.avert.org/safricastats.htm] - HIV rates in South Africa</ref>
== Itsholelo ==
Kgaolo e itsholelelo ya yone ke e goletseng pele, ka go romela dithoto le go tlisa dithoto mo lefelong le. Ke ngwe ya dikgaolo tse di humanegileng fela thata mo dikgaolong tsa Aforika Borwa, bogolo jang magae.<ref>[http://muse.jhu.edu/login?uri=/journals/eastern_africa_social_science_research_review/v019/19.2gyekye.pdf http://muse.jhu.edu/login?uri=/journals/eastern_africa_social_science_research_review/v019/19.2gyekye.pdf]</ref> Le fa go ntse jalo Limpopo e supile kgolo ya itsholelo le katlego ya seemo sa botshelo.
=== Temo Thuo ===
Bontsi jwa lefelo le le aperwe ke bojang jo bontsi. Go ka nna selekanyo sa 80% sa go tsoma se se bonwang mo lefelong le sunflower, cotton, maize le peanuts di lemiwa ke lefelong la Bela-Bela le Modimolle. Modimolle o itsege gape ka go lema meretlwa.
Maungo a tshwana; Dipanana, litchis, pineapples, mangoes ale pawpaws–le manoko ka go farologana, a lemiwa mo maelong a [[Tzaneen]] le Makhado.
===Bojanala===
Bojanala ke nngwe ya meamuso e e godisang itsholelo ya Limpopo go bo go latela tsa Meepo le Temo Thuo,.<ref name="ledet.gov.za">[http://www.ledet.gov.za/docs/budget%20speech%20LEDET%20(2).pdf Budget speech of Limpopo Department of Economic Development and Environment and Tourism 12 March 2010], retrieved 9 July 2010</ref> Ka ngwaga wa 2008, kgaolo e e nnile se selekanyo sa 5% sa baeti ba ba neng ba etletse Aforika Borwa, mme ebile dipalo tse di supa kgolo ngwaga le ngwaga. Selekanyo sa madi a ka tshwara R 93 million a ne a neelwa mo kabelanong madi ya ngwaga wa 2010/11 mme selkanyo sa 11% e le sa kgobokanyo yotlhe ya madi a kgaolo ya Limpopo.<ref name="ledet.gov.za"/>
<ref name="search.gov.za">[http://www.search.gov.za/info/previewDocument.jsp?dk=/data/static/info/speeches/2010/10040713351001.htm@Gov&q=%3Cphrase%3E+(Issued+by:+Department...)&t=P+Moloto:+Limpopo+Economic+Development,+Environment+and+Tourism+Prov+Budget+Speech+2010/11 Department of Economic Development, Environment and Tourism Budget Speech 2009/2010], retrieved 9 July 2010</ref>
Go bapa le Limpopo, kwa masimong a [[Sunland Baobab]], go nale setlhare sa Mowana se se kgabisitsweng e kete lefelo la boikhutso. pub.<ref>http://www.bigbaobab.co.za/</ref>
===Mafelo a Boithutelo===
*Mmadikolo
**[[University of Limpopo]] ([[Polokwane]], [[Ga-Rankuwa]])
**Comprehensive [[University of Venda]] ([[Thohoyandou]])
*Mafelo a amangwe a boithutelo
**Southern Africa Wildlife College
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Bona gape==
* [[List of cities and towns in Limpopo]]
* [[Limpopo River]]
* [[Xibelani dance]]
* [[Zoutpansberg]] division
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Limpopo}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Category:Aforika Borwa]]
[[Category:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
j4mh5905f31vd1bydquwyn001zxuaz9
Russia
0
4174
28176
25625
2022-08-16T13:12:55Z
Fatshelenolarona
9279
+ Dikgoge tsa kwa ntle
wikitext
text/x-wiki
[[File:Flag of Russia.svg|thumbnail|right|250px|Folaga]]
[[File:Coat of Arms of the Russian Federation.svg|thumb|200px|]]
[[File:Russian_Federation_2014_(orthographic_projection)_-_verde_claro.svg|thumb|right|250px]]
'''Russia''', ke lefatshe le leleng kwa borwa jwa [[Europe]] le [[Asi]].
Toropo kgolo ya Russia ke [[Moscow]].
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{commonscat}}
[[Category:Russia]]
{{stub}}
mgti36vt7jix7rhvwlvzqw5dre8rm7a
Bloemhof
0
4543
28189
24409
2022-08-16T16:51:29Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Bloemhof
| settlement_type = Toropo
| other_name =
| image_skyline = Station Bloemhof.JPG
| image_caption = Bloemhof railway station
| pushpin_map = North West
| pushpin_map_caption = Toropo ya Bloemhof, Bokone Bophirima
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = {{flagicon|ZAF}} [[Aforika Borwa]]
| subdivision_type1 = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense]]
| subdivision_name1 = [[Bokone Bophirima]]
| subdivision_type2 = [[Districts tsa Aforika Borwa|Karolwana]]
| subdivision_name2 = [[Dr Ruth Segomotsi Mompati District Municipality|Dr Ruth Segomotsi Mompati]]
| subdivision_type3 = Masepala
| subdivision_name3 = Lekwa-Teemane
| area_footnotes = <ref name=census2011>Main Places [http://census2011.adrianfrith.com/place/673002 Bloemhof], [http://census2011.adrianfrith.com/place/673003 Coverndale] le [http://census2011.adrianfrith.com/place/673004 Boitumelong] mo ''Census 2011''.</ref>
| area_total_km2 = 50.9
| population_footnotes = <ref name=census2011 />
| population_total = 27904
| population_as_of = 2011
| population_density_km2 = 550
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho <ref name=census2011 />
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 83.9%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 5.5%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 9.5%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.7%
| demographics1_title5 = Babangwe
| demographics1_info5 = 0.4%
| demographics_type2 = Maleme <ref name=census2011 />
| demographics2_title1 = [[Setswana]]
| demographics2_info1 = 65.4%
| demographics2_title2 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info2 = 14.6%
| demographics2_title3 = [[Sesotho]]
| demographics2_info3 = 7.2%
| demographics2_title4 = [[Sethosa]]
| demographics2_info4 = 6.6%
| demographics2_title5 = Amangwe
| demographics2_info5 = 6.3%
| postal_code_type = Nomoro ya Poso
| postal_code = 2660
| area_code_type = Nomoro ya mogala
| area_code = 053
}}
'''Bloemhof''' ke farming setoropo mo profenseng ya [[Bokone Bophirima]] mo [[Aforika Borwa]].
==Metswedi==
{{reflist}}
{{Coord|27|39|0|S|25|35|24|E|display=title|type:landmark_region:ZA}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
q3or0vpeyxpt0c2vu4xj2mc3mr9t9as
Bojanala Platinum District Municipality
0
4590
28188
24410
2022-08-16T16:48:37Z
Fatshelenolarona
9279
+ Metswedi
wikitext
text/x-wiki
{{ Infobox settlement
<!-- leina la masepala -->
| official_name = Bojanala Platinum
| settlement_type = [[District Municipality]]
<!-- disupi/matshwao tsa masepala -->
| image_seal =
| image_map = Map_of_South_Africa_with_Bojanala_Platinum_highlighted_(2011).svg
| map_caption = Bojanala Platinum (ka buhibidu)
<!-- naga -->
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = [[Aferika Borwa|Afrika Borwa]]
| subdivision_type1 = Profense
| subdivision_name1 = [[Bokone Bophirima]]
| seat = [[Rustenburg]]
| seat_type = Setulo
| parts_type = Dimasepala tsa Selegae
| parts =
| p1 = [[Masepala sa Moretele|Moretele]]
| p2 = [[Masepala sa Madibeng|Madibeng]]
| p3 = [[Masepala sa Rustenburg|Rustenburg]]
| p4 = [[Masepala sa Kgetlengrivier|Kgetlengrivier]]
| p5 = [[Masepala sa Moses Kotane|Moses Kotane]]
| government_footnotes = <ref name="muni_mayor">{{cite web |url=http://www.gcis.gov.za/gcis/gcis_list.jsp?id=14&heading=Executive%20Mayors |title=Contact list: Executive Mayors |publisher=Government Communication & Information System |accessdate=22 February 2012}} </ref>
| government_type = [[Municipal council]]
| leader_title = Meyara
| leader_name = LJ Diremelo
<!--lefatshe-->
| area_total_sq_mi = 18,333
<!-- merafe ya batho -->
| demographics1_footnotes = <ref name"demographics_1">{{cite web|url=http://www.statssa.gov.za/?page_id=964|title=Statistics By Place|publisher=Statistics South Africa.|accessdate=27 September 2015}} </ref>
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 91.4%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 7%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 0.7%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.6%
<!-- maleme -->
| demographics2_footnotes = <ref name"demographics_1">{{cite web|url=http://www.statssa.gov.za/?page_id=964|title=Statistics By Place|publisher=Statistics South Africa.|accessdate=27 September 2015}} </ref>
| demographics_type2 = Maleme a pele
| demographics2_title1 = [[Setswana]]
| demographics2_info1 = 55.3%
| demographics2_title2 = [[Setsonga]]
| demographics2_info2 = 8.1%
| demographics2_title3 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info3 = 7.2%
| demographics2_title4 = [[Sethosa]]
| demographics2_info4 = 5.6%;
| demographics2_title5 = Amangwe
| demographics2_info5 = 23.8%
<!-- nako le internete -->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
| blank_name_sec1 = Nomoro ya Masepala
| blank_info_sec1 = DC37
}}
'''Bojanala Platinum''' ke nngwe ya di karolwana(districts) di le nne(4) tsa profense ya [[Bokone Bophirima]]. Setulo sa Bojanala Platinum se kwa [[Rustenburg]]. Bojanala e na le batho ba ba ka nnang 1 507 505, mme bontsi ba bona ba bua [[Setswana]] (dipalopalo tsa 2011). Nomoro ya karolwana e ke DC37.
== Tsa Lefatshe ==
===Dimasepala tse di mabapi===
Bojanala e bapile le di masepala tse di latelang:
* [[Waterberg District Municipality|Waterberg]] (DC36) go ya bokone
* [[Tshwane Metropolitan Municipality|Tshwane]] (Pretoria) go ya botlhaba
* [[West Rand District Municipality|West Rand]] (CBDC8) go ya borwa-botlhaba
* [[Dr Kenneth Kaunda District Municipality|Dr Kenneth Kaunda]] (DC40) go ya borwa
* [[Ngaka Modiri Molema District Municipality|Ngaka Modiri Molema]] (DC38) go ya bophirima
===Dimasepala tsa selegae===
Karolwana e, e na le [[dimasepala tsa selegae]] tse di latelang, ka fa tlase ga yona:
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Masepala wa selegae
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya batho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Loleme le le kwa pele
|-
|align=left|[[Masepala sa Rustenburg|Rustenburg]] ||549 575 ||36.46%||[[Setswana]]
|-
|align=left|[[Masepala sa Madibeng|Madibeng]] ||447 381 ||29.68%||Setswana
|-
|align=left|[[Masepala sa Moses Kotane|Moses Kotane]] ||242 554 ||16.09%||Setswana
|-
|align=left|[[Masepala sa Moretele|Moretele]] ||186 947 ||12.40%||Setswana
|-
|align=left|[[Masepala sa Kgetlengrivier|Kgetlengrivier]] ||51 049 ||3.39%||Setswana
|-
|}
==Dipalopalo tsa Batho==
Dipalopalo tse di latelang ditswa go Census 2011
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Loleme
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya batho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
|-
|align=left|[[Setswana]] ||818 050 ||55.34%
|-
|align=left|[[Setsonga]] ||119 090 ||8.06%
|-
|align=left|[[Afrikaans]] ||106 561 ||7.21%
|-
|align=left|[[Sethosa]] ||82 701 ||5.59%
|-
|align=left|[[Sepedi]] ||75 539 ||5.11%
|-
|align=left|[[Sesotho]] ||67 458 ||4.56%
|-
|align=left|[[English language|English]] ||57 187 ||3.87%
|-
|align=left|[[Sezulu]] ||54 661 ||3.70%
|-
|align=left|Other ||39 869 ||2.70%
|-
|align=left|[[Sendebele]] ||26 481 ||1.79%
|-
|align=left|[[Sevenda]] ||14 329 ||0.97%
|-
|align=left|[[SiSwati]] ||9 632 ||0.65%
|}
===Bong===
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Bong
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya batho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
|-
|align=left|Banna||794 529 ||52.70%
|-
|align=left|Basadi||712 977 ||47.30%
|}
===Ditlhopha tsa merafe===
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Morafe
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya batho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
|-
|align=left|Black African ||1 093 177 ||92.23%
|-
|align=left|White ||82 045 ||6.92%
|-
|align=left|Coloured ||6 360 ||0.54%
|-
|align=left|Indian/Asian ||3 743 ||0.32%
|}
===Bogolo (Age)===
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Bogolo
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya batho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
|-
|align=left|000 - 004 ||108 805 ||9.18%
|-
|align=left|005 - 009 ||113 058 ||9.54%
|-
|align=left|010 - 014 ||121 707 ||10.27%
|-
|align=left|015 - 019 ||115 306 ||9.73%
|-
|align=left|020 - 024 ||110 477 ||9.32%
|-
|align=left|025 - 029 ||111 264 ||9.39%
|-
|align=left|030 - 034 ||98 631 ||8.32%
|-
|align=left|035 - 039 ||93 814 ||7.91%
|-
|align=left|040 - 044 ||81 984 ||6.92%
|-
|align=left|045 - 049 ||62 264 ||5.25%
|-
|align=left|050 - 054 ||44 466 ||3.75%
|-
|align=left|055 - 059 ||34 288 ||2.89%
|-
|align=left|060 - 064 ||27 783 ||2.34%
|-
|align=left|065 - 069 ||21 309 ||1.80%
|-
|align=left|070 - 074 ||16 438 ||1.39%
|-
|align=left|075 - 079 ||10 575 ||0.89%
|-
|align=left|080 - 084 ||7 800 ||0.66%
|-
|align=left|085 - 089 ||3 115 ||0.26%
|-
|align=left|090 - 094 ||1 424 ||0.12%
|-
|align=left|095 - 099 ||614 ||0.05%
|-
|align=left|100 plus ||203 ||0.02%
|}
==Dipolotiki==
===Dipholo(results) tsa ditlhopho===
Tse dilatelang ke dipholo tsa [[Ditlhopho tsa 2004|ditlhopho tsa ngwaga wa 2004]]
* Batho ba godimo ga dingwaga di le 18: 772 262 [65.15% ya palo-gotlhe ya batho]
* Palo-gotlhe ya ditlhopho: 445 856 [37.61% ya palo-gotlhe ya batho]
* % e e bonwtsweng pele ya ditlhopho: 57.73% e le % ya palo-gotlhe ya batho ba ba nangledingwaga di le 18 le go feta.
{| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; text-align: right"
!style="background-color:#E9E9E9" align=left|Mokgatlho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|Palo ya ditlhopoho
!style="background-color:#E9E9E9" align=right|%
|-
|align=left|[[African National Congress]] ||372 834 ||83.62%
|-
|align=left|[[Democratic Alliance (South Africa)|Democratic Alliance]] ||25 214 ||5.66%
|-
|align=left|[[United Christian Democratic Party]] ||20 370 ||4.57%
|-
|align=left|[[United Democratic Movement (South Africa)|United Democratic Movement]] ||7 472 ||1.68%
|-
|align=left|[[African Christian Democratic Party]] ||5 085 ||1.14%
|-
|align=left|[[Freedom Front (South Africa)|Freedom Front Plus]] ||4 022 ||0.90%
|-
|align=left|[[Pan Africanist Congress of Azania|Pan African Congress]] ||2 964 ||0.66%
|-
|align=left|[[New National Party (South Africa)|New National Party]] ||1 597 ||0.36%
|-
|align=left|[[Independent Democrats (South Africa)|Independent Democrats]] ||1 426 ||0.32%
|-
|align=left|[[Inkatha Freedom Party|Inkhata Freedom Party]] ||1 384 ||0.31%
|-
|align=left|[[Azanian People's Organisation]] ||996 ||0.22%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|NA]] ||477 ||0.11%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|SOPA]] ||424 ||0.10%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|EMSA]] ||346 ||0.08%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|CDP]] ||293 ||0.07%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|UF]] ||268 ||0.06%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|PJC]] ||190 ||0.04%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|TOP]] ||187 ||0.04%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|KISS]] ||122 ||0.03%
|-
|align=left|[[Minority Front]] ||100 ||0.02%
|-
|align=left|[[List of political parties in South Africa|NLP]] ||85 ||0.02%
|-
! align=left|Total ||445 856 ||100.00%
|}
==Metswedi==
{{reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Bojanala Platinum District Municipality}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
lzl53j73bipyfvkxwuvryy0hs80yk0j
Amapiano
0
7617
28190
27799
2022-08-16T16:54:01Z
Fatshelenolarona
9279
...
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox music genre
| name = Amapiano
| stylistic_origins = {{hlist|[[Deep house]] | [[kwaito]] | [[jazz]] | [[lounge music|lounge]]}}
| cultural_origins = Mid-2010s, South Africa
| instruments = {{hlist|[[Piano]]|[[drums]]|[[synthesizer]]}}
| local_scenes = {{hlist|[[Pretoria]]|[[Mamelodi]]|[[Atteridgeville]]|[[Jilongo Malamulele, Gauteng|Alexandra]]|[[Soweto]]|[[Katlehong]]|[[Vosloorus]]}}
}}
'''Amapiano''' ke lefoko la [[Sethosa|seXhosa]] le le rayang Piano, '''Amapiano''' ke mofuta wa mmino wa house o o simolotseng ko [[Aforika Borwa]]<ref>{{Template:Cite web|url=https://theyanosplug.com/about-us/|title=The Yanos Plug: Amapiano to The World|website=The Yanos Plug|access-date=2021-10-29}}</ref> ka ngwaga ya 2012.<ref>{{Template:Cite web|title=Amapiano - what it's all about?|url=https://www.musicinafrica.net/magazine/amapiano-what-it-all-about|access-date=2021-01-30|publisher=musicinafrica.net}}</ref> Ke motswako wa mmino wa deep house, jazz, mme tota le mmino wa lounge o o kopantsitsweng ka mekhgwa e entle. E farologanngwa ka melodi ya piano ya modumo o leng kwa godimo, le di tshipi tsa mmino wa kwaito, mme gape e farologanngwa ke modumo o wa kwa tlase wa mmino wa house wa di ngwaga tsa bo 90s ko lefatsheng la [[Aforika Borwa]], le meropa e e tswang mo mofuteng o mongwe wa selegae o o itsegeng jaaka Bacardi.
==Tshimologo==
Le fa mofuta o no wa mmino o simolotse ka go tuma thata kwa Katlehong, toropo e e kwa botlhaba jwa Johannesburg, go na le go sa tlhaloganyesege le kganetsano e ntsi mabapi le tshimologo ya one, go nale mefuta ya mmino e farologaneng mo ditoropong tsa [[Johannesburg]], Soweto, Alexandra, Vosloorus le Katlehong. Ka ntlha ya go tshwana ga mofuta ono le Bacardi, batho bangwe ba re mofuta ono o simolotse kwa Pretoria.<ref>{{Template:Cite web|url=https://www.timeslive.co.za/sunday-times/lifestyle/2019-07-07-amapiano-a-township-sound-with-staying-power/|title=Amapiano: a township sound with staying power|website=TimesLIVE|access-date=2019-10-29}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true">[https://www.timeslive.co.za/sunday-times/lifestyle/2019-07-07-amapiano-a-township-sound-with-staying-power/ "Amapiano: a township sound with staying power"]. ''TimesLIVE''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2019-10-29</span></span>.</cite></ref><ref>{{Template:Cite web|last=Joyce|first=Liam Karabo|title=Meet the vocalist featured on the biggest amapiano tracks|url=https://www.iol.co.za/entertainment/music/local/meet-the-vocalist-featured-on-the-biggest-amapiano-tracks-35610310|publisher=Independent Online|access-date=1 November 2019|date=23 October 2019}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true" id="CITEREFJoyce2019">Joyce, Liam Karabo (23 October 2019). [https://www.iol.co.za/entertainment/music/local/meet-the-vocalist-featured-on-the-biggest-amapiano-tracks-35610310 "Meet the vocalist featured on the biggest amapiano tracks"]. Independent Online<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">1 November</span> 2019</span>.</cite></ref><ref>{{Template:Cite web|url=https://www.sowetanlive.co.za/sundayworld/lifestyle/2019-05-28-amapiano-a-new-movement-period/|title=Amapiano a new movement... Period|website=SowetanLIVE|access-date=2019-10-29}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true">[https://www.sowetanlive.co.za/sundayworld/lifestyle/2019-05-28-amapiano-a-new-movement-period/ "Amapiano a new movement... Period"]. ''SowetanLIVE''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2019-10-29</span></span>.</cite></ref> Dipego tse di farologaneng tsa gore ke mang yo o bopileng mofuta wa mmino o di dira gore go nne thata gore go itsewe gore o tlhamilwe ke mang.<ref>{{Template:Cite web|url=https://newsroom.spotify.com/2019-10-02/charting-the-meteoric-rise-of-south-africas-amapiano/|title=Charting the Meteoric Rise of South Africa’s AmaPiano|date=2019-10-02|website=Spotify|access-date=2019-10-29}}</ref>
Karolo e e botlhokwa ya mofuta ono ke tiriso ya "log drum", tlhamego e go tweng e dirilwe ke Mdu aka TRP. Kabza De Small yo e neng e le mmulatsela wa Amapiano o ne a re:
<blockquote>Ga ke itse se se diragetseng. Ga ke itse gore o lemogile jang log drum. Mmino wa Amapiano ga o bolo go nna teng, mme ke ene yo o tlhamileng modumo wa log drum. Basimane ba ba rata go lekeletsa. Ba nna ba tlhatlhoba di-plug-in tse disha. Ka jaalo fa Mdu a lemoga seno, o ne a taboga le sone.<ref>{{Template:Citation|title="Kabza De Small and MDU aka TRP set to release 50-track album [listen]"|url=https://www.thesouthafrican.com/culture/music/kabza-de-small-mdu-aka-trp-pretty-girls-love-amapiano-50-tracks/|language=en|access-date=2022-01-10}}</ref></blockquote>
==Badiragatsi le diDJ==
Ga o batla go bona palo ya badiri ba mmino wa amapiano, baopedi le diDJ bona [[:Category:Baopedi ba Amapiano|baopedi ba amapiano]].
==GoTuma==
Ka ngwaga wa 2019, mofuta wa mmino wa amapiano o ne wa tuma lefatshe ka bophara mo [[Aforika]] e ne ya nna mmino o rediwang thata ko Borwa jwa Aforika.<ref>{{cite web|url=https://www.zkhiphani.co.za/2019-the-year-of-the-yanos-how-amapiano-blow-up/|title=2019 The Year Of The Yanos, How Amapiano Blow up|last=Machaieie|first=Mario|date=2019-10-21|website=Online Youth Magazine {{!}} Zkhiphani.com|language=en-US|access-date=2019-10-29}}</ref>
==Metswedi==
{{Reflist}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Mmino]]
1tdn4jtfqc2maqvymdq5ytqxlliz1cx
Puisano ya modirisi:Fatshelenolarona
3
7690
28192
28150
2022-08-17T04:36:47Z
Rebel Agent
9072
/* Dumela */ new section
wikitext
text/x-wiki
[[File:Letoisi - Tswana German print.jpg|thumb]]
[[Modirisi:Fatshelenolarona|Fatshelenolarona]] ([[Puisano ya modirisi:Fatshelenolarona|talk]]) 13:14, 13 Phatwe 2022 (UTC)
== Dumela ==
Re itumelela tiro ya gago mo Wikipedia ya Setswana, fa o batla thuso o ka botsa ko [[Help:Ntlo ya tee|Ntlong ya tee]] kana o ka bua le nna ke a leboga. [[User:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:red; text-shadow:black 0.2em 0.2em 0.4em;">'''Rebel'''<sup>Agent</sup></span>]] [[User talk:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:blue;"><sup>bua le nna</sup></span>]] 04:36, 17 Phatwe 2022 (UTC)
24anaqvw4p8g5n4codcco5qvdrbsaon
28193
28192
2022-08-17T04:37:24Z
Rebel Agent
9072
/* Dumela */Fixed typo
wikitext
text/x-wiki
[[File:Letoisi - Tswana German print.jpg|thumb]]
[[Modirisi:Fatshelenolarona|Fatshelenolarona]] ([[Puisano ya modirisi:Fatshelenolarona|talk]]) 13:14, 13 Phatwe 2022 (UTC)
== Dumela ==
Re itumelela tiro ya gago mo Wikipedia ya Setswana, fa o batla thuso o ka botsa ko [[Wikipedia:Ntlo ya tee|Ntlong ya tee]] kana o ka bua le nna ke a leboga. [[User:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:red; text-shadow:black 0.2em 0.2em 0.4em;">'''Rebel'''<sup>Agent</sup></span>]] [[User talk:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:blue;"><sup>bua le nna</sup></span>]] 04:36, 17 Phatwe 2022 (UTC)
9vfpdb4wq9nzbtu4v5ehu8g5iv46jpb
28201
28193
2022-08-17T08:07:33Z
Fatshelenolarona
9279
/* Dumela */ke a leboga
wikitext
text/x-wiki
[[File:Letoisi - Tswana German print.jpg|thumb]]
[[Modirisi:Fatshelenolarona|Fatshelenolarona]] ([[Puisano ya modirisi:Fatshelenolarona|talk]]) 13:14, 13 Phatwe 2022 (UTC)
== Dumela ==
Re itumelela tiro ya gago mo Wikipedia ya Setswana, fa o batla thuso o ka botsa ko [[Wikipedia:Ntlo ya tee|Ntlong ya tee]] kana o ka bua le nna ke a leboga. [[User:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:red; text-shadow:black 0.2em 0.2em 0.4em;">'''Rebel'''<sup>Agent</sup></span>]] [[User talk:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:blue;"><sup>bua le nna</sup></span>]] 04:36, 17 Phatwe 2022 (UTC)
:Ke leboga go menagane, [[User:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:red; text-shadow:black 0.2em 0.2em 0.4em;">'''Rebel'''<sup>Agent</sup></span>]] [[User talk:Rebel Agent|<span style="font-family:Segoe print; color:blue;"></span>]].—[[Modirisi:Fatshelenolarona|Fatshelenolarona]] ([[Puisano ya modirisi:Fatshelenolarona|talk]]) 08:07, 17 Phatwe 2022 (UTC)
kgr7taynf38oe5no7se0n78h8xdbk5y